Režisér filmu o Rómoch v politike: Potrebujeme moderných kazateľov z vlastných radov

Vedie mimovládku eduRoma, ktorá pomáha so vzdelávaním rómskych detí. Hovorili sme s ním o rómskych lídroch a o tom, kedy budú mať Rómovia svojho Obamu. Nakrútil film Tvoj čas o Rómoch v politike, ktorý mal predpremiéru tento týždeň a premietnu ho aj na festivale Jeden svet na prelome novembra a decembra. V nasledujúcich dňoch si ho môžete exkluzívne pozrieť na webe Denníka N.

Film Tvoj čas exkluzívne na webe Denníka N

Kto je dnes lídrom Rómov? Existuje niekto taký, voči komu by mala veľká časť Rómov rešpekt?

Rómski starostovi a miestni poslanci môžu predstavovať na lokálnej úrovni určitú autoritu. Ak sa však pýtate či majú Rómovia na Slovensku napríklad ideových lídrov, ktorí by dokázali presiahnuť úroveň lokálneho politika a začali Rómov zastupovať a obhajovať na vyššej úrovni, tak takých lídrov tu zatiaľ nemáme. Súvisí to aj s tým, že takáto požiadavka – najmä z chudobných komunít – stále neprichádza. Rómom chýba silná stredná vrstva. Ľudia z chudobných komunít riešia každodenné problémy súvisiace so základným prežitím. Tým nechcem povedať, že Rómovia by takýchto lídrov nepotrebovali. Potrebovali ako soľ.

Je niekto, koho ako významného zástupcu Rómov rešpektuje majorita?

Ide zväčša o rómskych umelcov.

Nakrúcali ste film s rómskymi politikmi, viacerí z nich nedosiahli v politike úspech. V čom robia chybu?

O všetkých platí, že sú vzdelaní, veľmi talentovaní a rečnícky zdatní. A celkom isto majú naviac, ako bežný politik z majority. Problém ich neúspechu však pramení v tom, že si dlhodobo a cielene nebudujú politický kapitál. V praxi to znamená, že do predvolebných kampaní vstupujú nárazovito, často nepoznaní, nedokážu svojimi témami osloviť majoritu, ktorá je zvyknutá chodiť voliť, no neudržujú dlhodobý kontakt ani s rómskou komunitou. Peter Pollák je na poli tohto druhu politickej komunikácie pionier. Pretože na to, aby obhájil svoju politickú pozíciu, musí vedieť zvládnuť efektívnu komunikáciu samého seba – ako príslušníka rómskej menšiny – a napokon aj svoje politické témy dvom, úplne odlišným svetom. Preto je jeho konanie často zmätené a protichodné. Jednoducho, to, čo dokáže osloviť majoritu a priniesť politické body, nemusí už osloviť voličov z rómskej komunity a naopak.    

Aktívni rómski politici, lídri rómskych strán, sa občas niekde pred voľbami ukážu, povedia, že iba oni reprezentujú Rómov a napokon majú vo voľbách výsledok pod jedno percento. Berie ich niekto v rómskej komunite vážne?

Jedná sa o staršiu generáciu rómskych lídrov, ktorí svoju politiku budujú od začiatku 90. rokov na etnickom princípe. Zdá sa, že táto marketingová stratégia už vyšla z módy. Okrem toho sú ich politické témy veľmi úzko zamerané. Možno by dokázali ešte preraziť v lokálnej politike. Pre vstup do parlamentu to však nestačí. Ak by ich brali ľudia vážne, tak by ich už dávno volili. To, čo by som očakával u starších, skúsenejších rómskych politických lídrov, je presadzovať princípy Havlovej nepolitickej politiky, ktorú poňal ako službu blížnemu. Spočiatku nemusí prinášať politické body, no z dlhodobého pohľadu môže vnášať hodnotové, principiálne postoje do technokratickej politiky.

Ako by to malo vyzerať pri Rómoch?

Ide o politiku, ktorá nemá ovládať masy a manipulovať ľudí. Ale ktorá môže priniesť tak potrebnú sebakritiku do vlastných radov, dodať sebavedomie a sebaúctu chudobným, budovať ich vieru v spravodlivosť a prebudiť ich záujem a starosť o dianie v spoločnosti.

Je utópiou čakať, že sa vynorí rómsky Martin Luther King alebo Barack Obama? Čo pre to treba robiť?

Rolu Martina Luthera Kinga treba vnímať v historickom kontexte. Okrem toho, King nebol politik v pravom zmysle slova. Zjednodušene sa dá povedať, že bol vynikajúci sociálny teológ, ktorý dokázal – pre myšlienku rovnosti  a v zápase za občianske práva – spájať  a viesť ľudí rôznych rás, náboženstiev a sociálnych vrstiev. Vtedajšia politická elita sa Kinga bála, pretože jeho slová začali pozitívne meniť svet nielen pre Afroameričanov. Barack Obama je politik a jeho zvolenie do funkcie prezidenta Spojených štátov o polstoročie neskôr je dôkaz aj o tom, že Američania Kingov odkaz neberú na ľahkú váhu.

Kedy taký niekto bude na Slovensku?

Po 25 rokoch postupne rastie aj na Slovensku počet Rómov s diplomami z prestížnych zahraničných univerzít. A držať v zajatí permanentného vylúčenia a predsudkov takúto skupinu ambicióznych a sebavedomých ľudí zákonite veští sociálny posun. Ak teda Rómovia na Slovensku potrebujú svojho Kinga, tak potom potrebujú intelektuálov a moderných kazateľov, ktorí vzídu z ich vlastných radov, aby pomohli zobudiť túto krajinu. Možno to potrvá ešte ďalších 25 rokov, aby sa napokon zrodil rómsky Obama, ktorý bude chcieť na Slovensku slúžiť všetkým ľuďom.

Prečítajte si

Kedy budú mať Rómovia svojho Obamu? Aj šikovní majú komplex menejcennosti