Denník N

Strážca pamäti a učiteľ krajiny

Štefan Jastrabík uprostred svojich žiakov počas školského výletu k zrúcanine kláštora sv. Kataríny v roku 1965. Foto: archív Štefana Jastrabíka.
Štefan Jastrabík uprostred svojich žiakov počas školského výletu k zrúcanine kláštora sv. Kataríny v roku 1965. Foto: archív Štefana Jastrabíka.

Človek sa vo „svojej“ krajine nemusí nutne narodiť, nemusia v nej ležať hroby generácií jeho predkov. Krajinu môže dostať aj ako dar.

Autor je spisovateľ

Niekedy stačí jeden oporný stĺp, aby veci zostali na svojom mieste, aby sa nezrútili a nepokryla ich vrstva prachu, popola a ďalších trpezlivých sedimentov, ktorých prirodzeným poslaním je pochovávať. Takouto krehkou konštrukciou je aj pamäť krajiny. Ak sa nenájde človek ochotný vziať na svoje plecia celú širokú a hlbokú minulosť kraja, v ktorom je bezprostredne prítomný, zostane len územie bez pamäti, bez obsahu, územie, ktoré z ničoho nevychádza, a tak ani nikam nesmeruje. Teda len krajinka – biele miesto na mape, stavebné parcely pre developerské projekty.

Smolenice a ich širšie okolie mali šťastie, že takýto oporný stĺp sa našiel v osobnosti obľúbeného učiteľa a aktívneho regionálneho historika Štefana Jastrabíka. Pre toho, kto sa aspoň trochu zaujíma o históriu oblasti okolo Smoleníc, Trstína a Bielej hory, je Jastrabíkova monografia Smolenice z roku 1975 rozhodne povinným čítaním.

Človek sa vo „svojej“ krajine nemusí nutne narodiť, nemusia v nej ležať hroby generácií jeho predkov. Krajinu môže dostať aj ako dar. To je aj prípad Štefana Jastrabíka, ktorého korene siahajú na slovensko-moravské pomedzie, no podstatnú časť svojho života strávil práve pod Malými Karpatmi.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie