Denník N

Prečo by aj Stredoeurópanov mal zaujať test čínskej hypersonickej strely

Čínske nosiče s hypersonickými strelami DF-17 na vojenskej prehliadke v roku 2019. Foto - TASR/AP
Čínske nosiče s hypersonickými strelami DF-17 na vojenskej prehliadke v roku 2019. Foto – TASR/AP

To čo sa deje v Pacifiku, je návratom k súťaži medzi štátmi, ktorú poznáme z čias studenej vojny, i keď za použitia nových metód.

Autor učí medzinárodnú politiku na Erazmovej univerzite v Rotterdame

Čína počas uplynulého víkendu otestovala za letu hypersonickú strelu, ktorá je schopná niesť jadrovú hlavicu. Počas skúšky podľa dostupných správ obletela Zem predtým, ako dopadla „niekoľko míľ“ od cieľa. Ak vám táto správa znie ako déjà vu zo sci-fi filmu zo 70. rokov minulého storočia, nezúfajte. Problém nie je vo vašom prijímači.

Keď som sa spolu s kolegyňou v lete minulého roku spýtal expertov z celého sveta, ktorá z nových technológií je podľa nich najviac destabilizujúca pre strategickú stabilitu medzi veľmocami, pomyselným víťazom sa stali hypersonické strely. Ich výhodou nie je ani tak rýchlosť – sú pomalšie než interkontinentálne rakety, ktoré poznáme dlho – ale skôr ich schopnosť letieť nízko a tak uniknúť satelitom, ktoré monitorujú nebo nad nami s cieľom poskytnúť včasné varovanie.

Najnovšia čínska hračka je kombináciou sovietskeho systému čiastočne orbitálneho bombardovania a hypersonickej rakety. Najväčším plusom sovietskeho systému bola nepredvídateľnosť – cieľ sa nedal zistiť za letu a rakety mohli dosiahnuť územie USA cez južný pól, unikajúc tak americkej protiraketovej obrane na Aljaške.

Čo majú Sovietsky zväz v časoch studenej vojny a Čína dnes spoločné? Snažia sa vytvoriť techniku, ktorá dokáže zasiahnuť územie USA v prípade konfliktu, a ktorá má väčšiu šancu uniknúť protiraketovej obrane.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína

Komentáre

Teraz najčítanejšie