Denník N

Obsluhoval som všetkých premiérov aj komunistických papalášov. Biľak si dával pred spaním uvariť liter mlieka

Jozef Balaj. Reprofoto N – Tomáš Benedikovič
Jozef Balaj. Reprofoto N – Tomáš Benedikovič

Toto je príbeh Jozefa Balaja, čašníka v hoteli Bôrik a na úrade vlády, ktorý od roku 1985 až do roku 2020 obsluhoval najvýznamnejších politikov v krajine.

Hotel Bôrik, Bratislava, 9. novembra 1985

Aperitív: Trenčianska borovička.
Predjedlo: Plnená uhorka, ovocná roláda.
Polievka: Hovädzí vývar s vaječnou usadeninou.
Hlavné jedlo: Teľacie stehno v maslovom ceste, miešaná zelenina, dusená ryža, striekané zemiaky.

Dezert: Jablková štrúdľa, miešané ovocie, káva.
Nápoje: Plzenský Prazdroj, Rulandské biele, Račianska frankovka, nealkoholické nápoje.

(Menu slávnostného obeda na počesť Willyho Brandta, predsedu Sociálnodemokratickej strany Nemecka. Podával prvý tajomník ÚV Komunistickej strany Slovenska Jozef Lenárt.)

Volám sa Jozef Balaj a za posledných tridsaťpäť rokov ste ma videli na desiatkach fotografií v novinách a záberoch v televízii. Len ste o tom doteraz nevedeli. Všímali ste si tých, ktorým som podával prípitok, servíroval obed alebo niesol kávu.

Pochádzam z Bošáce, rovnako ako tá známa slivovica. Kedysi to bol okres Trenčín, dnes už moju rodnú dedinu nájdete v okrese Nové mesto nad Váhom. Obec sa nepresunula, ale okresy sa zmenili. Veľa sa za ten čas zmenilo – aj svet, aj režim, aj tí, čo mu vládli. Od polovice 80. rokov som sa stretol s takmer všetkými. Premiérmi, prezidentmi, papalášmi, našimi aj cudzími. Obsluhoval som pápeža aj anglickú kráľovnú.

Narodil som sa v roku 1957, teda vtedy, keď zomrel prezident Antonín Zápotocký a vystriedal ho Antonín Novotný. Toho som ešte nestretol. Bývali sme mimo dediny, v podstate na lazoch. V Bošáci som chodil do školy a okrem toho vlastne nikam. Ani členom Socialistického zväzu mládeže som sa nestal. Bola taká doba, nikam sa veľmi nechodilo.

Žili sme len v dedine a okolí. Do mesta som sa poriadne dostal až vtedy, keď som išiel na učňovku. Zobrali ma do Jednoty v Trenčíne.

Vybrať si remeslo, to pre mňa znamenalo hotové nešťastie. Mal som pätnásť rokov, poznal som len rodnú dedinu a nevedel som, za čo sa mám vyučiť. Moja

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie