Denník N

Nemecký virológ: Diskutovať s antivaxermi nemá zmysel. Neexistuje spôsob, ako ich presvedčiť

Hans-Georg Kräusslich. Foto - Vladimír Šigut/Karlova univerzita
Hans-Georg Kräusslich. Foto – Vladimír Šigut/Karlova univerzita

Profesor Hans-Georg Kräusslich patrí k popredným európskym virológom. Špecializuje sa najmä na výskum vírusu HIV a je jedným z tvorcov nemeckej protipandemickej stratégie.

„Nastane moment, keď bude nutné prestať covid-19 považovať za niečo výnimočné a začať s ním zaobchádzať ako s jednou z mnohých chorôb. Buďme zatiaľ opatrní, ale zároveň sa učme žiť s jeho trvalou prítomnosťou,“ tvrdí nemecký odborník.

V rozhovore hovorí:

  • prečo stále nemáme liek proti chrípke;
  • čo sa dá vo výskume robiť smerom k najbližšej pandémii;
  • prečo politici neurobili chybu, keď stavili na vektorové vakcíny;
  • prečo nemá zmysel diskutovať s presvedčenými antivaxermi;
  • aký vývoj očakáva v súvislosti s covidom-19 či výskumom HIV.

V oblasti virológie pôsobíte už viac než štyridsať rokov. Aké hlavné míľniky za ten čas dosiahla?

V roku 1981 niekoľko pozorných lekárov v Los Angeles po prvý raz zaznamenalo a v málo čítanom epidemiologickom časopise publikovalo dva prípady imunitnej nedostatočnosti u homosexuálov. Bola to prvá správa o AIDS, vďaka ktorej sme rozpoznali nastupujúcu pandémiu tohto ochorenia. Myslím si, že mnoho zásadných udalostí v odbore je spojených s AIDS. Epidémia AIDS stále trvá, i keď ju teraz trochu prehliadame kvôli covidu-19. Ale tento rok, rovnako ako každý iný, zomrie na svete na AIDS sedemtisíc ľudí.

Ďalším zásadným medzníkom je určite objav vírusu hepatitídy C. Za túto prácu dostali hlavní objavitelia vlani Nobelovu cenu. Potom je tu vakcína proti ľudskému papilomavírusu, čo je tiež veľmi dôležitý objav – aj ten ocenili Nobelovou cenou. Všeobecne sa dá povedať, že počas posledných štyridsiatich rokov zásadne pokročilo naše chápanie vírusov. Zásadne vpred sa tiež posunul výskum vakcín. A máme k dispozícii dôkazy, že keď sa vynaloží dostatočné množstvo energie, je možné vyvinúť antivírusové agens, ktoré dokážu ochorenie prinajmenšom dobre liečiť. V roku 1981 žiadne také látky neexistovali.

Prečo teda ešte nemáme liek proti koronavírusu? Viem, že to nie je jednoduché, ale tá otázka sa aj tak núka.

Nie je to jednoduché, ale tiež nie je dôvod očakávať, že ide o zložitejšiu úlohu, než akou bol liek na hepatitídu C. Len na to zatiaľ bolo málo času. Koronavírusy sú dobre známe, spôsobujú bežné prechladnutie, ale nikto sa o ne príliš nezaujímal. Nebol na to dôvod – a už vôbec nebol dôvod hľadať na koronavírusy liek. Pre taký liek by neexistoval trh. Teraz sa situácia zmenila, taký liek hľadá mnoho výskumných skupín a máme už správy o prvých úspechoch. Chce to však svoj čas.

Okrem iných povinností tiež vediem Nemecké centrum pre výskum infekčných chorôb, a práve teraz sa snažíme získať vládne financovanie pre ucelenejší program výskumu liekov použiteľných v pandemických situáciách. Riešime vlastne otázku, čo sa dá robiť v situácii, keď vopred nevieme, o aký vírus pôjde. Či aj pre taký prípad môžeme niečo vyvíjať. Ja som presvedčený, že áno, že to možné je. Snažíme sa vyvinúť lieky, ktoré by účinkovali nie proti jednému konkrétnemu vírusu…

… čo je prípad všetkých doteraz známych antivirotík… 

… áno, ale je tu nádej, že sa dajú navrhnúť látky – chemické zlúčeniny – ktoré by zasiahli širšiu skupinu vírusov. Vrátane tých doteraz neznámych, neobjavených. Práve tie spôsobujú pandémie. Ako som vravel, teraz na tom pracujeme v Nemecku, ale usilovne sa snažím o to, aby sa podobný výskum robil na celoeurópskej úrovni.

Aby som sa však vrátil k vašej pôvodnej otázke: nedá sa to hneď. Stále sa učíme, čo nám dáva šancu, že sa v budúcnosti budú také čakacie lehoty skracovať.

Napriek tomu však nemáme žiadny liek proti chrípke, a tá sa skúma už veľmi dlho. 

Máte pravdu. Skúsim vysvetliť, prečo je to tak. Predovšetkým: chrípka je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Rozhovory

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie