Odkiaľže je ten cukor? Príliš málo vieme o tom, čo jeme, kto a ako to pre nás vypestoval
Výstava Možné agrarizmy v bratislavskej Kunsthalle sa venuje mizérii súčasnej produkcie potravín a hľadá iné riešenia. Okrem dôležitej témy je dôkazom, že aj u nás vieme urobiť prezentáciu najsúčasnejšieho umenia na vysokej profesionálnej úrovni.
Talianska umelkyňa Marzia Migliora pochádza z farmárskej rodiny. Hnojivá a pesticídy sú jej teda dobre známe. Na výstave v Kunsthalle Bratislava má okrem iného neveľkú koláž – na zemi leží dolárová bankovka, na nej stojí pštros a aby mohol strčiť hlavu do zeme, musí sa tou bankovkou prehrýzť. Historický príbor po oboch stranách diela signalizuje dlhú tradíciu luxusného stolovania, ktorého cena nám dodnes nie je úplne známa.
Symbolické strčenie hlavy do piesku je výstižnou metaforou našich konzumných praktík. Práca na papieri je súčasťou autorkinej série s názvom Paradoxy hojnosti (2017 – 2019), v ktorej tematizuje problém výroby potravín s využitím chemických látok. Pestrofarebné diela servírované v úhľadných drevených rámoch, pôsobiace ako tácky v školskej jedálni, sú možno až príliš pekné na to, že ide o naozaj nepríjemnú tému.
Kurátori výstavy, Maja a Reuben Fowkesovci, svoje zámery formulovali ako snahu „diverzifikovať poľnohospodárstvo a pluralizovať jeho históriu, obnoviť potlačenú roľnícku minulosť a prebudiť jej nerealizované možnosti, narušiť dichotómie medzi mestom a vidiekom, napraviť odcudzenie od prírodného sveta či obnoviť starostlivý a vzájomný vzťah k pôde a k rastlinám, ktoré nás živia“.
Ambiciózny projekt a pomerne veľké sústo. Zaplniť priestory prvého poschodia Domu umenia v Bratislave nebol problém. Na výstavu si treba vyčleniť viac času, hlavne na pozornejšie sledovanie videí, ktorých nie je málo a miestami vytvárajú väčší zvukový šum.
Príliš málo vieme o tom, čo zjeme, kto a ako to pre nás vypestoval. Za posledných desať rokov, odkedy som súčasťou emocionálnej rodinnej diskusie v supermarkete, prečo si nekúpime lacné zemiaky z Egypta (!), ale tie drahšie z Čiech (slovenské neboli v ponuke), sa naša potravinová gramotnosť o čosi zlepšila, no stále míňame viac za statusové symboly. Predmety sú pre nás cennejšie ako kvalitné jedlo vyprodukované za férových podmienok. Uvažovať o pôvode potravín nie je príjemné. Ale nevyhnutné.
Zašlá sláva a nejasná budúcnosť cukru
Kedysi luxusná potravina a zdroj prosperity je dnes strašiakom, o ktorom vie už takmer každé dieťa. Ako som si to nedávno vypočula aj z úst asi sedemročného dievčatka na ihrisku, keď z piesku piekla koláč a vykríkla: „Cukor je fuj!“.
Cukrovarníctvo ako priemysel generujúci bohatstvo
