Duálne ceny – ako sa Fico opäť poučil od Orbána
Dvojaké ceny v obchodoch sú predvolebnou kampaňou Smeru, ktorú za stranu zaplatia iní.
Niet sa čo čudovať, že Robert Fico sľubuje tvrdý postih obchodníkom, ktorí by pri svojom tovare nezobrazovali duálne ceny.
Nebyť dvojakých cien, volič by na každom kroku na prvý pohľad nevidel, aké dobrodenie sa mu dostalo len vďaka múdremu premiérovi. Celé znižovanie HDP DPH (opravené v sobotu 07:26) na niektoré potraviny by tak pre Smer zďaleka nesplnilo svoj hlavný účel. Tým je pred voľbami rozšíriť predvolebnú kampaň Smeru aj do najnavštevovanejších obchodov s potravinami, a navyše si ešte túto kampaň nechať zaplatiť obchodníkmi.
To, že je takáto kampaň účinná a pre vládnu stranu veľmi výhodná, nemusí mať Fico z vlastnej hlavy. Mohol sa o tom presvedčiť na juh od našich hraníc u svojho veľkého vzoru a blízkeho spojenca Viktora Orbána.
Maďarskí voliči si od roku 2013 na pravidelných mesačných šekoch za energie a verejné služby prečítajú aj povinne pridávanú správu, že vďaka zákonu o znižovaní nákladov tento mesiac ušetrili povedzme 1200 forintov (asi štyri eurá) a za päť mesiacov od začiatku roka im takto vláda ušetrila až 6400 forintov.
Takzvané znižovanie nákladov bol hlavný predvolebný ťah Fideszu premiéra Orbána. Vláda jednoducho nariadila energetickým firmám znížiť ceny energií dodávaných domácnostiam. Neskôr podobne nariadila zníženie cien aj firmám, ktoré poskytujú komunálne služby, odvoz odpadu, a dokonca aj kominárom.
Vo vládnej propagande sa potom zhusta začal objavovať nový termín „boj za náklady“. Orbán a spol. ním presviedčali voličov, že budú ich nižšie náklady brániť do posledného dychu proti všetkým, čo by sa chceli vrátiť k trhovým cenám – proti energetickým firmám, medzinárodnému finančnému svetu, ktorému ide len o ožobráčenie obyčajných Maďarov, plus Bruselu a domácej opozícii, stojacim v službách týchto finančných hyen.
Dnes už je jasné, že pravdu mali kritici, ktorí upozorňovali, že zhora nariadené umelé znižovanie cien bude kontraproduktívne, poškodí maďarskú ekonomiku, a nakoniec spôsobí obyčajným ľudom viac škody než úžitku.
Energetické firmy reagovali na umelé zníženie tým, že zvýšili ceny pre podniky, čím sa ďalej zhoršila už aj tak mizerná konkurencieschopnosť maďarskej ekonomiky. Obmedzili tiež údržbu a pozastavili plánované investície vrátane tých, ktoré mali ísť na nutnú modernizáciu prenosových sústav, čo sa už tiež začína negatívne prejavovať.
Súkromné firmy sa dostali do problémov, mnohé už ukončili svoje podnikanie, a dokonca opustili Maďarsko. Najmä potom, ako Orbán a spol. oznámili aj to, že v rámci nového zoštátňovania zriadia vládne energetické podniky a dokonca vládne komunálne služby, ktoré budú oproti konkurencii zvýhodnené a budú preberať súkromným firmám klientov. Zníženie nákladov však spôsobilo straty aj firmám vo vlastníctve samospráv, ktoré musia svoje podniky oveľa viac dotovať a zadlžujú sa alebo obmedzujú iné výdavky.
V konečnom dôsledku umelé znižovanie nákladov oslabilo trhové prostredie a konkurenciu, obmedzilo investície zo zahraničia, zvýšilo náklady samospráv a pripravilo Maďarsko o pracovné miesta. Aby mohla vláda stále vykazovať rast zamestnanosti, musí sa pohrať so štatistikami, rozširovať štátnu byrokraciu a systém verejných prác – čo stojí daňových poplatníkov ďalšie neefektívne vynaložené peniaze.
Všetky tieto problémy sa však prejavujú až po dlhšom čase, pochopiť ich je zložitejšie a mnohí občania sa o nich ani nedozvedia, ak nesledujú zvyšky nezávislých médií. Správu o tom, koľko forintov im múdra vláda opäť ušetrila, však dostanú každý mesiac priamo do poštovej schránky a rovnako ako plánované duálne ceny v slovenských obchodoch je jasná a úplne zrozumiteľná.
Ďalším zákonom napríklad ukladá majiteľom bytových domov zriadiť v budovách vitríny, v ktorých vystavia informácie o tom, o koľko sa vďaka vláde znížili náklady na bývanie všetkým dohromady a jednotlivým obyvateľom zvlášť. Tieto informácie tiež musia majitelia každému nájomníkovi zaslať i písomne.
Ceny vitríny atď. sú často vyššie ako ušetrené náklady a majiteľ ich, samozrejme, napokon zaúčtuje nájomníkom, ktorí tak neušetrili nič. To však ani nebol cieľ, hlavné je, že vládna propaganda zastihne každého. Zriadili sa dokonca styčné body, kde možno nabonzovať majiteľa domu, ktorý si neplní predpísanú povinnosť informovať občanov o tom, ako im vláda urobila dobre.
A ak by to všetko nestačilo, Maďarsko je polepené bilbordmi zaplatenými zo štátneho rozpočtu, ktoré hlásajú úspešnosť premiérovho znižovania nákladov. S takouto premyslenou a všadeprítomnou propagandou ťažko súťažiť. A Fidesz to všetko nestojí ani forint, náklady na ňu nesú iní a v konečnom dôsledku ju zaplatia sami voliči.
Nezáleží ani na tom, že umelé zníženie nákladov je v rozpore s pravidlami Európskej únie na ochranu hospodárskej súťaže. Internetové noviny hvg.hu dokonca zistili, že Orbánova vláda, ktorá sa doma dušuje, že tento výdobytok ubráni za každú cenu, v tichosti už v lete Bruselu sľúbila, že ho zruší. Hľadá len spôsob, ako tento náhly zvrat a porušenie sľubu vysvetliť oklamaným voličom.
Nakoniec to môže pokojne urobiť a dokonca tým zabrániť ešte väčším škodám – vinu za návrat k trhovým cenám jednoducho zvalí na Brusel. Podstatné pre ňu je, že tento trik už spolu s ďalšími splnil svoj účel – pomohol jej vlani vyhrať parlamentné voľby. Do tých budúcich iste vymyslí niečo nové.
A Fico od nej bude mať opäť čo prevziať.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
