NATO o pár dní schváli malú „základňu“ na Slovensku, o ktorej politici Smeru neradi hovoria

Minister obrany Martin Glváč má naplánovanú cestu do Bruselu, ktorou sa zatiaľ príliš nechváli. O pár dní sa zúčastní stretnutia v sídle NATO, kde sa bude schvaľovať vytvorenie nového pracoviska zahraničných vojakov na Slovensku.

V takzvanom styčnom tíme aliancie by malo dlhodobo pôsobiť dvadsať až tridsať cudzincov. Ich rozkaz bude jednoduchý: pripraviť Slovensko na možnosť, že by sem pre ohrozenie z východu museli prísť spojenecké armády.

Úradníci Glváčovho ministerstva k novinke príliš zhovorčiví nie sú. Pri otázke na túto tému len odkážu na pol roka starú správu, kde o pracovisku poskytli prvý a posledný raz nejaké podrobnosti.

Komunikatívnejší boli ľudia v centrále NATO. „Na stretnutí ministrov obrany 8. októbra očakávame schválenie dvoch styčných tímov, a to na Slovensku a v Maďarsku,“ potvrdzuje hovorkyňa aliancie Irina Novakova.

Takéto jednotky už boli alebo ešte len budú inštalované vo všetkých krajinách, ktoré tvoria východnú hranicu NATO – teda v páse od Pobaltských štátov až po Rumunsko. „Sú súčasťou snahy aliancie prispôsobiť sa novým bezpečnostným výzvam,“ dodáva Novakova.

Kde presne bude styčný tím pre Slovensko sídliť, zatiaľ zostáva tajné. Neoficiálne sa hovorí, že by zahraniční vojaci pôsobili v areáli ministerstva obrany v Bratislave. „Je to jedna z najpravdepodobnejších možností,“ hovorí Jaroslav Naď, analytik think tanku CEPI (The Central European Policy Institute), ktorý sa orientuje na zahraničnú politiku.

Nie je zatiaľ známe ani národnostné zloženie tímu – dá sa však predpokladať, že v ňom budú pôsobiť vojaci z viacerých štátov aliancie.

Nepopulárna téma

Spojenectvo s NATO je pre súčasnú vládu témou, ktorú sa snaží skôr potláčať, než aktívne propagovať. Dôvody naznačil prieskum, ktorý robila pred rokom Polis Slovakia pre agentúru SITA. V ňom sa tri štvrtiny Slovákov vyslovilo proti základniam NATO na Slovensku. A ešte väčší odpor vyjadrovali konkrétne voliči Smeru (78 percent).

Samotný predseda strany a premiér Robert Fico v tom čase ľudí ubezpečoval, že nič také nepripustí. „Aj keď sme v NATO, neznamená to, že musíme mať na svojom území základne s cudzími vojakmi. Keby nás do toho niekto nútil, vyvolal by som referendum,“ vyhlásil slovenský premiér.

Chystané pracovisko maximálne tridsiatich „úradníkov v uniforme“ sa, prirodzene, nedá považovať za vojenskú základňu. Lenže v čase mediálnych skratiek a konšpiračných teórií môže čokoľvek, čo súvisí s prítomnosťou NATO na Slovensku, vyvolať na sociálnych sieťach vášne.

„Rozhodne to nie je od vlády šťastná komunikačná stratégia, keď sa pred občanmi zatajujú aktivity súvisiace s naším členstvom v NATO,“ hovorí Naď.

Hlavne nedráždiť Rusko

Ďalším citlivým problémom z pohľadu Smeru môže byť, že zriadenie tohto pracoviska je reakciou na vojenskú hrozbu zo strany Ruska. Projekt odsúhlasili lídri členských štátov pred rokom na summite vo Walese, ktorý sa venoval predovšetkým dôsledkom vojny na Ukrajine.

Samotný premiér vo svojich vyhláseniach však ruskú hrozbu dlhodobo odmieta. A dáva si pozor, aby – aspoň navonok – nepodporoval nič, čo by bolo namierené proti Moskve. „Je zlé, keď chce niekto malé krajiny ako Slovensko vťahovať do veľkých geopolitických súbojov,“ poznamenal pred rokom Fico.

Prečítajte si

Fico v Moskve zabudol na vojnu na Ukrajine aj Krym

V zákulisí sa však slovenská diplomacia správa predvídavo. Aj zriadenie nového styčného tímu NATO bolo možné až po tom, ako oň Slovensko formálne požiadalo.

„Ide iba o tím plánovačov. Ich prítomnosť vo všeobecnosti uľahčí potenciálne prijatie posíl zo strany NATO pre danú členskú krajinu. Počas mieru bude podporovať plánovacie aktivity,“ povedal k tomu pred polrokom minister Glváč.

Zázemie pre príchod cudzích vojsk

Pripravovaný styčný tím (oficiálne označovaný skratkou NFIU – NATO Force Integration Unit) bude tvoriť medzičlánok medzi slovenskou armádou a centrálou NATO. „Bude zisťovať, v akom stave je slovenská armáda a čo konkrétne by potrebovala v prípade ohrozenia,“ hovorí Naď.

Slovenská armáda totiž nie je v stave, aby sama dokázala ubrániť vlastné územie pred vonkajšou hrozbou. A už vôbec nie pred prípadnou hrozbou z východu.

Ozbrojené sily sú početne malé, väčšina ich pozemnej techniky pochádza ešte z výzbroje Československej ľudovej armády, letka modernizovaných stíhačiek Mig je závislá od dodávok náhradných dielov z Ruska.

Pokiaľ by však malo dôjsť k príchodu spojeneckých armád, vyžadovalo by si to veľké logistické úsilie. Styčný tím bude preto skúmať napríklad možné zásobovacie trasy, areály pre ubytovanie väčšieho množstva jednotiek, možnosti pre uskladnenie ich materiálu alebo servis ich techniky.

„Styčný tím bude mať kľúčovú úlohu pri plánovaní príchodu potenciálnych posíl,“ píše sa v stanovisku NATO.

Platy týchto vojakov budú financovať ich domovské armády, Slovensko pokryje hlavne náklady na ubytovanie a prevádzku tímu. Technické vybavenie ako počítače a komunikačné prístroje by sa mali hradiť z rozpočtu NATO.

Na Slovensku aj Rusi

Nanajvýš tridsať zahraničných vojakov styčného tímu nebude prvou skupinou, ktorá bude dlhodobo slúžiť na území Slovenska.

Napríklad v Trenčíne a Novákoch funguje už niekoľko rokov takzvané Centrum výnimočnosti NATO pre likvidáciu výbušných prostriedkov a nevybuchnutej munície. Na jeho fungovaní sa podieľajú aj experti zo zahraničia. A v rámci neho prebiehajú pravidelné kurzy pre slovenských i zahraničných pyrotechnikov.

Glváčovo ministerstvo zase nedávno spoločne s Poľskom iniciovalo vznik podobného centra výnimočnosti aj pre vojenských kontrarozviedčikov. K ich tréningu by malo využívať kapacity výcvikového strediska na Lešti.

A naopak, na Slovensku podľa neoficiálnych informácií dlhodobo pôsobí aj niekoľko vojenských technikov ruskej armády. Ich pôsobiskom je letisko Sliač, kde dozerajú na prevádzku slovenských stíhačiek MiG-29.