Denník N

Samuel Slovák: Futbal bude vášnivý vždy, agresorov treba obmedziť

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Bývalý reprezentant Samuel Slovák je koordinátorom mládeže na Slovenskom futbalovom zväze (SFZ). V rozhovore hovorí o tom, prečo je naivné očakávať, že na štadiónoch nebudú zaznievať vulgarizmy, prečo sú tvrdé jadrá fanúšikov pre futbalové kluby dôležité a ako zabrániť podobným incidentom, ako sa udial počas nedohraného derby trnavského Spartaka s bratislavským Slovanom.

„Na Slovensku sa každý týždeň hrajú kolá a toto sa stane raz za rok alebo rok a pol. Samozrejme, teraz to presiahlo všetky predchádzajúce skúsenosti, bolo to otrasné, ale je to vec, ktorá sa dá vyriešiť,“ vraví Samuel Slovák.

V nedeľu sa nedohralo derby Spartak – Slovan v Trnave kvôli brutálnej bitke fanúšikov, ktorí vtrhli na ihrisko. Spartak k tomu okrem iného napísal: „Snažíme sa, aby sa na štadión vrátili rodiny s deťmi, ale musia sa tam cítiť nielen komfortne, ale aj bezpečne.“ Máte štyri deti, zobrali by ste ich dnes na futbal?

Brávam ich na futbal, samozrejme. Vediem ich k tomu, že na šport treba chodiť a je to aj súčasť tradície, nielen našej rodiny. Nechodíme na každý zápas, ale keď je nejaký zaujímavý, tak idú.

V nedeľu boli na futbale aj deti s rodičmi, deti potom plakali, rodičia im to museli vysvetľovať. Aj sem by ste ich zobrali?

Určite sa dá spraviť viac preto, aby sa na niektorých štadiónoch zvýšila bezpečnosť. Konkrétne v Trnave si musia dať pozor na zabezpečenie sektora, v ktorom sú hosťujúci fanúšikovia, takisto aj sektor domácich nebol zabezpečený tak, ako by mal byť.

Stanovisko Trnavy ešte pokračovalo: „Nastal čas raz a navždy, aby sme my kluby spolu s kompetentnými orgánmi vyriešili tento niekoľkoročný problém nášho futbalu, nech sa už nič podobné neopakuje.“ Nastal už ten čas?

Ten čas nastal už dávnejšie. Sektory pre tvrdé jadrá by mali mať nejaké štandardy, ktoré konkrétne v Trnave nie sú také, ako by mali byť. To znamená napríklad, že svetlica alebo delobuch by sa nemali dostať na hraciu plochu, ani na ostatné sektory, čiže by tam mala byť mechanická zábrana, ktorá tam už roky nie je.

A potom to, že sa tam dostanú fanúšikovia. To sú veci, ktoré sa dajú zlepšiť a nie sú ani drahé, ani ich netreba vymýšľať. Sú štadióny, kde sú štandardy splnené, napríklad Žilina, je tam kovová zábrana, sieť. Stalo sa niečo, čo sa vždy stane, ak sa stretnú takéto dve mužstvá a infraštruktúra nie je na požadovanej úrovni.

Takže vás to až tak neprekvapilo? Lebo tentokrát to rezonuje aj u ľudí, ktorí možno nesledujú futbal pravidelne a chcú ísť raz za čas s deťmi rekreačne na zápas. 

Živím sa futbalom, na zväze som šéftréner pre mládež. Trápi ma, že bolo urobených veľa pozitívnych vecí, ale potom kvôli veci, ktorá sa dá vyriešiť dvoma-troma dobrými ťahmi, sa to celé dostalo do svetla, že toto je typické. To nie je pravda. Na Slovensku sa každý týždeň hrajú kolá a toto sa stane raz za rok alebo rok a pol. Samozrejme, teraz to presiahlo všetky predchádzajúce skúsenosti, bolo to otrasné, ale je to vec, ktorá sa dá vyriešiť. Tváriť sa, že sme urobili maximum, je alibistické. Treba nastaviť štandardy a byť striktný v ich dodržiavaní.

Hovoríte hlavne o mechanických zábranách, ale napríklad majiteľ žilinského klubu pán Antošík už pred viac ako desiatimi rokmi navrhoval povinnú registráciu fanúšikov, ale povedal, že na to nebola politická vôľa. Bola by toto cesta?

Pán Antošík má pravdu, je to kombinácia vecí, ktoré sa majú urobiť. Najjednoduchšie a s najväčším dosahom je vytvoriť kvalitnú infraštruktúru v rámci štadióna. Trnava a Slovan sú dva veľké kluby, majú fanúšikovské portfólio, moderné štadióny. Nie je možné, aby prišla svetlica na ihrisko. Tomu treba mechanicky zamedziť, to sa dá. Nie je možné, aby si fanúšik odhrnul sieťku a vnikol na ihrisko, aj to sa dá.

Ďalší krok je súčinnosť s políciou. Oni síce sú prítomní, ale prídu až po vyzvaní a ešte sa to musí aj zaplatiť, takže legislatíva. A tretia vec je táto registrácia, ktorá je pomerne náročná, ak tam má prísť 10-tisíc ľudí. Ale deje sa to. Rizikové zápasy sú možno štyri za rok a určite sa to dá zvládnuť. Treba ísť postupne, vytlačiť týchto ľudí.

Veď ten jeden údajne z Katowíc, čo tam behal s tou kuklou, veď toho každý pozná, on nie je nový. Je tam kopec ľudí, ktorí by mali byť monitorovaní, o ktorých sa to vie, ak sa tomu niekto venuje. Títo chuligáni nechodia len na Slovensko. Bolo to podcenené a veľa týchto bodov vyústilo v to, čo sa stalo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie