Komentáre

Denník NDemonštranti útočili tankom, policajti brutálne zbili aj nevinných. Ako nepokoje spred 15 rokov ovplyvnia kampaň v Maďarsku

Zoltán SzalayZoltán Szalay
Demonštranti na tanku T-34 23. októbra 2006 v Budapešti. Foto - TASR/AP
Demonštranti na tanku T-34 23. októbra 2006 v Budapešti. Foto – TASR/AP

Orbánovci pripravili veľkolepý thriller, v ktorom spracovali demonštrácie proti expremiérovi Ferencovi Gyurcsányovi v roku 2006. Vládny Fidesz urobí všetko pre to, aby predvolebnú kampaň v Maďarsku v čo najväčšej miere ovplyvnila politická minulosť krajiny.

Pojeb*li sme to. To je názov nového politického thrilleru, ktorý v týchto dňoch začali premietať kiná v Maďarsku. Tento výrok pochádza od Ferenca Gyurcsánya, dlhoročného rivala Viktora Orbána a bývalého premiéra, ktorý na jeseň 2006 uvrhol krajinu do obrovskej politickej krízy. Film vznikol s výraznou štátnou pomocou 800 miliónov forintov (asi 2,3 milióna eur) a jeho premiéru načasovali na 15. výročie veľkých nepokojov v Budapešti. Je to vlastne začiatok predvolebnej kampane, hlavným odkazom ktorej zo strany Viktora Orbána bude, že ľudia si musia vybrať, či sa chcú vrátiť do éry Gyurcsánya, keď Maďarsko ovládol absolútny chaos.

Gyurcsány je dnes na čele najsilnejšej opozičnej strany Demokratická koalícia a podľa Orbánovho naratívu riadi celú opozíciu, ktorá sa prvýkrát od roku 2010 spojila s cieľom poraziť Fidesz.

Orbánovci oblepili Maďarsko plagátmi o „Gyurcsányovej šou“ a spustili petíciu Stop Gyurcsány! Stop Karácsony!

Gergely Karácsony je ľavicový primátor Budapešti, ktorý bol favoritom na pozíciu lídra opozície, v primárkach však odstúpil v prospech pravicového kandidáta Pétera Márki-Zaya. Toto zaskočilo mašinériu Fideszu, jej ťaženie proti Gyurcsányovi však pokračuje.

Gyurcsányov prejav a útok na televíziu

Čo sa vlastne stalo v Maďarsku v roku 2006?

Vo voľbách porazili socialisti na čele s Gyurcsányom druhýkrát po sebe Fidesz Viktora Orbána a pokračovali vo vládnutí spolu s liberálmi. Niekoľko mesiacov po voľbách však do médií unikla nahrávka z uzavretej porady vedenia socialistov, na ktorej Gyurcsány vášnivo rečnil o zlyhaní svojej vlády. „Pojebali sme to. Nie trochu, ale veľmi. (…) V poslednom roku, roku a pol sme nič iné nerobili, len klamali. Bolo úplne jasné, že to, čo hovoríme, nie je pravda.“ Gyurcsány tým narážal na to, že výdavky vlády ďaleko presahovali možnosti krajiny.

Hneď po uniknutí nahrávky vypukli v celej krajine nepokoje, ktoré už na druhý deň eskalovali. Demonštranti, ktorých viedli známi aktéri krajnej pravice, žiadali, aby v štátnej televízii prečítali ich požiadavky. Keď to zamestnanci televízie nesplnili, tisíce protestujúcich zaútočili na budovu verejnoprávnej televízie v centre Budapešti a došlo k vážnym stretom s políciou, počas ktorých policajti použili dokonca aj ostré náboje. Zranili sa desiatky ľudí a vznikli škody v stovkách miliónov forintov.

Demonštranti v tanku, polícia proti nevinným

To však ešte nebol vrchol demonštrácií. Protesty pokračovali a na oslavy 50. výročia protisovietskej revolúcie v roku 1956 plánovali demonštrácie nielen vláda a opozícia, ale aj rôzne skupiny radikálov. Na oficiálne vládne oslavy pozvali viacerých kráľov, desiatky premiérov a prezidentov a polícia preto rozpustila demonštráciu pred parlamentom. Svoje masové zhromaždenie mal aj Fidesz, pričom sa na rôznych miestach mesta konali neohlásené protesty radikálov, najmä krajne pravicových, vrátane skupín antisemitských motorkárov.

Polícia sa v priebehu dňa snažila neohlásené demonštrácie rozpustiť, pričom už dochádzalo k vážnym stretom medzi tisíckami radikálov a policajtmi. Polícia nasadila vodné delá, gumové projektily a slzný plyn, na čo demonštranti odpovedali hlavne hádzaním kameňov. K najabsurdnejšiemu útoku zo strany demonštrantov došlo, keď z výstavy o revolúcii z roku 1956 ukradli ruský tank T-34 a namierili ho proti policajtom. Tank riadil 65-ročný bývalý vodič tanku, ktorý však po 100 metroch vozidlo zastavil. Policajti ho z tanku vytiahli a zbili.

Polícia proti demonštrantom 23. októbra 2006 v Budapešti. Foto – TASR/AP

Najväčší chaos však vznikol po konci zhromaždenia Fideszu, keď polícia začala hnať radikálov smerom k účastníkom zhromaždenia. Pokojní protestujúci (asi 60-tisíc ľudí) sa dostali medzi radikálov a policajti zaútočili aj na nevinných. Viacerí účastníci zhromaždenia Fideszu, medzi nimi aj poslanci parlamentu, utrpeli vážne zranenia, desiatky ľudí skončili v nemocniciach, niektorí prišli aj o svoj zrak po zásahoch gumovými projektilmi.

Gyurcsány to prežil

Udalosti 23. októbra 2006 spôsobili ďalšiu vážnu politickú krízu a úplne zničili zvyšky povesti premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý však nebol ochotný odstúpiť. Zo svojho postu odišiel až v roku 2009, keď sa krajina zrútila do hlbokej hospodárskej krízy a vládu musel nahradiť kabinet odborníkov na čele s premiérom Gordonom Bajnaiom.

Slabá vláda a politický chaos po roku 2006 spôsobili rýchle a radikálne zosilnenie Fideszu Viktora Orbána, ale aj eskaláciu radikalizmu, vzostup extrémistického Jobbiku a obrovské spoločenské napätie, súčasťou ktorého boli aj sériové vraždy Rómov v rokoch 2008 a 2009, počas ktorých zomrelo šesť ľudí.

Aj tieto udalosti spolu s korupčnými kauzami vlád socialistov a liberálov viedli k dvojtretinovému víťazstvu Viktora Orbána v roku 2010, po ktorom začal budovať v Maďarsku nový režim neliberálnej demokracie.

Ferenc Gyurcsány to však celé politicky prežil. Po roku 2010 sa rozišiel so svojou stranou, založil novú formáciu s názvom Demokratická koalícia a postupne získaval svoju silu späť. Po voľbách do európskeho parlamentu v roku 2019 sa stal lídrom opozície a jeho manželka Klára Dobrev nádejnou kandidátkou na premiérku.

Orbán chce Gyurcsánya

Výročie protisovietskej revolúcie 23. októbra je jedným z najväčších maďarských štátnych sviatkov, ktorý sa vždy spája aj s aktuálnopolitickými odkazmi. Keď šesť opozičných strán v roku 2020 ohlásilo, že si vytvoria spoločnú kandidátku a spoločného kandidáta na premiéra si vyberú v primárkach, označili za svoj cieľ, aby 23. októbra 2021 mohli odštartovať svoju kampaň už pod vedením nového lídra.

Tento svoj sľub opozičné strany dodržali. Ich novým lídrom sa stal pravicový primátor mesta Hódmezővásárhely Péter Márki-Zay, ktorý v očiach mnohých symbolizuje očistu opozície. Márki-Zay nebol súčasťou vlád socialistov a sám často zdôrazňuje, že ich nikdy nevolil. V roku 2010 bol dokonca voličom Fideszu, proti ktorému teraz bojuje.

Najväčšou a najlepšie organizovanou stranou opozície je však strana Ferenca Gyurcsánya, ktorá môže mať v novom parlamente po voľbách v apríli 2022 najväčší klub. Primárky priniesli súboj starej a novej opozície, politické skúsenosti gyurcsányovcov im pomohli k udržaniu svojich pozícií na mnohých miestach. Práve toto očakával aj Orbán, pre ktorého je Gyurcsány ideálnym súperom: je to človek, proti ktorému dosiahol svoje najväčšie víťazstvo a kto je symbolom skrachovanej ľavice.

Otázky maďarských volieb

Najväčšou výzvou pre Pétera Márki-Zaya je, aby mu ľudia uverili, že po víťazstve opozície sa škandalózne vládnutie gyurcsányovcov nezopakuje. Po boku s Klárou Dobrevovou a Ferencom Gyurcsányom to nebude mať ľahké, ale bez nich nemá ani najmenšiu šancu Orbána poraziť.

Jediným cieľom Orbána bude dosiahnuť, aby mu ľudia uverili, že celú opozíciu riadi Gyurcsány a v prípade jeho zvolenia sa krajina ocitne v situácii, z ktorej ju vytiahol v roku 2010 Fidesz. Na to slúži aj nový propagandistický film, ktorý už svojím názvom naznačuje, že kampaň bude vulgárna, brutálna a nekompromisná.

V sobotu 23. októbra organizujú v Budapešti svoje veľké demonštrácie Fidesz i spojená opozícia a spúšťajú tým polročnú zbesilú jazdu, na konci ktorej čakajú Maďarsko asi najdôležitejšie voľby v poslednom desaťročí.

Hlavnou otázkou tejto voľby bude, či je krajina schopná zbaviť sa čoraz arogantnejšej autokratickej moci ešte predtým, než by sa natrvalo pridala k nedemokratickej časti sveta. Druhá, nemenej dôležitá otázka je, či opozícia dokáže prekročiť svoj tieň a ukončiť studenú vojnu, ktorá v roku 2006 skoro uvrhla krajinu do skutočnej občianskej vojny. A tretia otázka, ktorá je pre nás na Slovensku asi najdôležitejšia, či voľby prinesú takú vládu, ktorá nebude hájiť iba záujmy národnej oligarchie, ale hlavne najlepšie tradície spoločného európskeho kultúrneho a politického dedičstva.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].