Ľudia zľahčujú aj to, keď ženu bije partner. Kto by už len uveril, že matke ubližuje dcéra

Odborníci sa zhodujú, že existuje jeden z modelov domáceho násilia, o ktorom sa rozpráva ešte menej ako o ostatných. Ide o fyzické či psychické násilie detí voči rodičom.

Dlhoročná izraelská konzultantka v oblasti sociálneho poradenstva Cipi Mizrachiová napísala o tejto téme doktorandskú prácu. „Ľudia si vedia predstaviť, že napríklad fyzicky bezmocní a možno už aj nie úplne mentálne kompetentní seniori sa môžu stať obeťou zlého zaobchádzania zo strany svojich dospelých detí, že ich môžu napríklad pripraviť o peniaze, prijímať rozhodnutia v ich mene a podobne. Ale v prípade, že ide o vzťah medzi rodičom v najlepších rokoch, ktorému ubližuje tínedžer alebo tínedžerka, sú zrazu ľudia v rozpakoch a nevedia, čo si o tom majú myslieť,“ hovorí.

Ako je to možné?

Podľa Mizrachiovej skúseností býva prvou reakciou to, že takmer nikto nechce uveriť, že sa niečo také deje. Ľudia si kladú otázky, ako je možné, že si dospelý človek, ktorý je z titulu svojho veku, fyzickej či mentálnej prevahy a finančnej moci „vo výhode“, nevie urobiť „poriadok“ s tínedžerom alebo tínedžerkou.

Potvrdzuje to 46-ročná Lucia, ktorá v takej situácii bola. Pridáva ešte jeden významný faktor, prečo je táto téma prakticky tabu. „Rodič, ktorý sa ocitne v takomto vzťahu so svojím dieťaťom, vlastne ani nevie, na koho sa obrátiť. Kto by mu uveril? Zavolá na svoje dieťa políciu? Pokazí mu život a ešte ho aj stratí, lebo ho vlastne zradí?“

Lucia pripomína, že u nás sa domáce násilie zľahčuje a vina sa často presúva na obeť. „Ďalšia vec je hanba – rodič sa hanbí za svoju bezmocnosť aj za to, že očakáva otázky, čo za dieťa to vychoval. Samozrejme, tieto otázky si kladie hlavne sám sebe, nič iné mu ani po rozume nechodí.“

Lucia vychovávala svoju dnes už 24-ročnú dcéru sama. Prvé roky jej pomáhali rodičia, ale potom obaja vážne ochoreli a jeden po druhom rýchlo zomreli. Od jej ôsmich rokov bola