Ako pochopiť svet
Dvaja Slováci urobili konferenciu v belgickom Európskom hlavnom meste kultúry Mons
Už v roku 1903 vyslovil Paul Otlet lamentáciu nad pretlakom informácií slovami: Kedysi ľudia čítali, dnes odkazujú, skenujú, prechádzajú. Dnes má Otletov citát ešte väčšiu naliehavosť a samotný Otlet v malom meste Mons múzeum informačných vied s názvom Mundaneum. Kurátorka Barbora Šedivá bola oslovená tímom EHMK Mons 2015 vytvoriť umelecké dielo v rámci dvojtýždennej rezidencie. Po oslovení teoretika a umelca Dušana Baroka sa site specific dielom stalo sympózium, stretnutie dvanástich odborníkov. Apoštolov? Zvádza ma opýtať sa po celom dni symbolických analýz z oblastí informačných vied, mediálnych teórií, vizuálnych štúdií a dizajnu.
Samotné sympózium o klasifikáciách informačných systémov malo taktiež svoj vnútorný systém. Každý z odborníkov bol oslovený priniesť do debaty 3 objekty a rozvinúť okolo nich krátky príbeh. Tieto príbehy boli následne kategorizované podľa tém do šiestich panelov, kde sa spoločne prediskutovali. Z týchto fragmentov bola vyskladaná celková mozaika prístupov nazerania na svet. Teda strom, továreň, prípadne iný experimentálny graf?
Ramon Llull, Arbor scientia, Arbor elementaris, Arbor vegetalis, 1296
Dielo a myšlienky Paula Otleta inšpirujú a privádzajú k pochopeniu koreňov mnohých súčasných informačných systémov. Ktorými sme každodenne obklopení bez toho, aby sme sa hlbšie zamysleli nad dôvodmi, príčinami či dôsledkami ich používania. Sympózium stavia na základoch Otleta, konalo sa v prednáškovej sále “Utopia” obklopenej jeho spismi, skicami a súvisiacimi dokumentami. Jazyk vizualizácie dát je tu limitovaný niekoľkými geometrickými formami – línia, kruh, bod a šípka. Na počiatkoch prehistórie organizácie vedomostí stojí obraz stromu, ako prvku reprezentujúceho informácie vo vzťahoch. Strom predstavuje večný symbol života a metaforu organizácie už od Aristotela: segmentovanú na vetvy a listy. Dlhú dobu bol strom jediným možným spôsobom zobrazenia týchto štruktúr. Doteraz pretrval ako silný koncept v rámci softvérovej architektúry.
Modernita túto hegemóniu organického stromu rozbila a k slovu (teda obrazu) sa dostali technológie a technické metafory: fragmenty vedomostí sú zvážané z hôr informácií a prostredníctvom “vláčika” medzinárodného desatinného triedenia distribuované svetu, aby mu priniesli mier. Áno, Otlet, ako aj jeho spolupracovník Henri la Fontaine, bol utopista a jeho životný postoj sa podľa pozvaných odborníkov príliš nezhoduje so súčasnými hlavnými záujmami firmy Google. Tá do Mundanea nedávno vstúpila ako zásadný partner, rovnako ako do Národného múzea v Iraku (a nie náhodou). Vedomosti, zbierky a archívy sa tak dnes tiež stávajú cieľom okupácie ekonomickými mocnosťami. Nevinná organizácia informácií totiž neexistuje.
Viac o programe konferencie Ideographies of Knowledge a o hosťoch nájdete tu.
🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].