Denník N

Ako Žilinka opäť predbehol súd a na čom postavil zastavenie stíhania Petra Brhela

Generálny prokurátor Maroš Žilinka. Foto N – Vladimír Šimíček
Generálny prokurátor Maroš Žilinka. Foto N – Vladimír Šimíček

Brat oligarchu z pozadia Smeru bol stíhaný po výpovedi svedka, že mu odovzdal úplatok 10-tisíc eur. Peter Brhel bol vonku z väzby už od apríla, Žilinkovo rozhodnutie však spôsobilo, že prípad sa už nemusí dostať pred súd.

Keď minulý týždeň generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil uznesenie o obvinení Petra Brhela, brata oligarchu z pozadia Smeru Jozefa Brhela, jeho obvinenie označil za „ukážkový príklad nedôvodného trestného stíhania len na základe výpovede spolupracujúcej osoby, ktorá nebola podporená ďalšími dôkazmi“.

Žilinka zároveň napísal, že takéto procesné postupy považuje za „škodlivé a v konečnom dôsledku aj vrhajúce tieň na inak zákonnú činnosť orgánov činných v trestnom konaní“.

Generálny prokurátor tak po prípadoch bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského a podnikateľa Jaroslava Haščáka videl aj v obvinení Petra Brhela porušenie zákona – a opäť využil paragraf 363.

Teraz už poznáme detaily argumentácie Maroša Žilinku a aj detaily prípadu, v ktorom ide o zastavené stíhanie brata oligarchu Jozefa Brhela.

Ako svedok z finančnej správy opísal, že odovzdal úplatok Petrovi Brhelovi

Svojím rozhodnutím však Žilinka aj v prípade Petra Brhela predbehol súdny proces, ktorý sa už blížil. Od jeho obvinenia uplynulo trištvrte roka. Rozhodnutie neznamenalo Brhelovo prepustenie na slobodu, vo väzbe nebol už od 8. apríla po tom, ako o tom rozhodol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

Rozhodnutiu Maroša Žilinku predchádzali okrem samotného obvinenia aj dve súdne rozhodnutia. Prvým zobral Špecializovaný trestný súd Petra Brhela do väzby a druhým trojčlenný senát Najvyššieho súdu zamietol jeho sťažnosť a nechal ho vo vyšetrovacej väzbe.

Prípad Petra Brhela je pomerne jednoduchý. Na začiatku bola snaha finančnej správy prenajať si v Prešove alebo okolí priestory pre Kriminálny úrad finančnej správy (KÚFS). Zákazku dostal bez výberového konania podnikateľ Štefan Poláček. Finančnú správu vtedy viedli nominanti Smeru – prezidentom bol František Imrecze, riaditeľom KÚFS Ľudovít Makó. Podstatnú úlohu v prípade zohral vtedajší šéf ekonomickej sekcie ministerstva vnútra Martin Fleischer.

Ešte pred výberom budovy sa Poláček dohodol s Fleischerom, že zaňho dá funkcionárom finančnej správy úplatok 100-tisíc eur, čo bola zhruba desatina sumy za prenájom budovy na desať rokov (od roku 2016 do roku 2026). Prvých 30-tisíc odovzdal Fleischerovi, čo obaja pred vyšetrovateľom potvrdili. Fleischer sumu rozdelil tak, že dal prvých desaťtisíc Makóovi v reštaurácii v obci Jelenec.

Fleischer 16. decembra 2020 vypovedal, že o dva alebo tri dni po podpise nájomnej zmluvy – v polovici februára 2016 – sa telefonicky ohlásil Petrovi Brhelovi, ktorý ho prijal v kancelárii na desiatom poschodí v hoteli DoubleTree by Hilton. „Obálku s 10-tisíc eurami som mu odovzdal, že je to príspevok na voľby. Obálku Peter Brhel prijal a hodil ju do svojho trezoru. Zvyšných 10-tisíc som si ponechal. Príspevok na voľby som myslel tak, že bolo všeobecne známe, že Brhel je mecenášom Smeru, a voľby sa blížili.“

Bývalý riaditeľ ekonomickej sekcie ministerstva vnútra Fleischer vypovedal aj vo februári 2021. „Išlo o zákazku mimo plánu o verejnom obstarávaní a tieto (peniaze) som odovzdal Petrovi Brhelovi s tým, že ide o peniaze za nájom. Tieto som mu odovzdal, lebo tam nebol Jozef Brhel. Peter Brhel o tom nevedel viac.“

Brhelovi advokáti a neskôr aj Žilinka sa chytili práve spomínaného rozdielu v tom, čo Fleischer vypovedal v decembri a potom vo februári (najprv o voľbách a potom o prenájme).

Fleischer rozdiel vo výpovediach vysvetľoval tak, že vlani v decembri bol v náročnej psychickej situácii, keďže bol vo vyšetrovacej väzbe a Peter Brhel pred vyšetrovateľom odmietol, že by akékoľvek peniaze od neho zobral.

Keďže Martin Fleischer vypovedá vo viacerých korupčných kauzách na finančnej správe, jeho obvinenie odložili a je v pozícii svedka.

Video: Odkrývanie štátnej mafie: Títo všetci sa priznali ku korupcii (autorky: Monika Tódová, Martina Koník)

Najvyšší súd poukázal na rozpory vo výpovedi Brhela

Keď o väzbe Petra Brhela rozhodoval Najvyšší súd – aj napriek tomu, že išlo o výpoveď jedného svedka a napriek rozdielu v jeho svedectvách –, považoval obvinenie brata oligarchu za odôvodnené. V uznesení píše, že z rozdielu vo výpovediach nie je možné vyvodiť záver, že touto zmenou výpovede „nie je daná úmyselná forma zavinenia u obvineného“.

„Treba uviesť, že obvinený tieto peniaze podľa svedka prijal, svedok ani v jednej výpovedi neuviedol, že by sa obvinený akýmkoľvek spôsobom bránil ich prijatiu alebo že by sa spytoval, o aké peniaze ide, za aký nájom,“ píše Najvyšší súd.

Peter Brhel zároveň tvrdí, že sa s Fleischerom stretol iba raz, keď sa ho údajne pýtal na možnosť zamestnania. „Pokiaľ teda obvinený svedka Fleischera nepoznal, potom je prinajmenšom podozrivým a vyvolávajúcim pochybnosti, že od cudzieho človeka mal prijať pomerne vysokú hotovosť za nejaký nájom.“

Senát v zložení Peter Hatala, Peter Štift a Martin Bargel zároveň píše, že v tomto štádiu trestného konania nie je možné s konečnou platnosťou uzavrieť ani „otázku existencie či neexistencie úmyselnej formy zavinenia v konaní obvineného Petra Brhela“ a je dôvod podozrievať ho, že mohol vedieť, že ide o úplatok.

Žilinka: Orgány neboli obozretné, keď vypovedá iba jeden svedok

Generálny prokurátor svojím rozhodnutím neumožnil, aby sa vina či nevina Petra Brhela posudzovala pred špecializovaným súdom a potom možno aj Najvyšším súdom. „Trestné stíhanie založené na výpovedi jediného tzv. korunného svedka poskytujúceho pomoc pri odhaľovaní trestnej činnosti výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody vyžaduje od konajúcich orgánov osobitnú obozretnosť. V danom prípade tomu tak, žiaľ, nebolo,“ napísal.

Žilinka označuje rozdiely vo výpovediach za zásadné a kritizoval, že Najvyšší súd to nepovažoval za dôvod zrušiť stíhanie podnikateľa. „Tento tzv. korunný svedok vo viacerých svojich výpovediach uvádzal diametrálne odlišné dôvody odovzdania obálky s peniazmi obvinenému P. B., keď raz mal byť tým dôvodom ‚príspevok na voľby‘ a druhý raz ‚bližšie nešpecifikovaný nájom‘, ktorý podstatný rozpor logickým a vierohodným spôsobom nevysvetlil,“ píše Žilinka.

Za rozpor označil generálny prokurátor aj to, že si Makó myslel, že Fleischer nedal 10-tisíc Brhelovcom, ale Imreczemu. Za danej dôkaznej situácie tak Žilinka konštatuje, že uznesením o vznesení obvinenia Petrovi Brhelovi bol porušený zákon v jeho neprospech.

To, že generálny prokurátor zrušil uznesenie o obvinení podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, ešte neznamená, že Peter Brhel za žiadnych okolností nepôjde pred súd. Vyšetrovateľ alebo prokurátor by ešte mohli obvinenie voči nemu opäť vzniesť, pokiaľ by napríklad našli nové dôkazy alebo by mali podozrenie, že sa dopustil iného trestného činu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Akcia Mýtnik

Maroš Žilinka

Slovensko

Teraz najčítanejšie