Denník N

Chmelár verí, že jeho SEN môže získať desať percent

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Počas rozhovoru Eduard Chmelár pripomenul, že je historik, politický analytik, publicista, mierový aktivista a bol aj rektorom. Verí, že ponúka alternatívu pre ľavicových voličov a Smer má dôvod byť nervózny z hnutia SEN. Práve počas rozhovoru sa dozvedel, že na ministerstve vnútra má ich hnutie problémy s registráciou, pretože na ich hárkoch našli neplatné podpisy.

Skúste mi ako voličovi povedať, načo zakladáte ďalšiu stranu. Načo mi ju treba?
To je dobrá otázka, pretože aj ja som dlho aj verejne tvrdil, že to nemá význam, ale toto hnutie vzniklo na spoločenskú objednávku. Niekoľko mesiacov som pociťoval celkom vážny tlak od ľudí, ktorí mi hovorili až také veci, že „pán Chmelár, ak do toho nepôjdete, tak ste u mňa zbabelec“.

(Zvoní telefón, Chmelár s  miernym znepokojením v hlase prijíma informácie o petičných hárkoch, ktoré malo ministerstvo vnútra preskúmať do konca septembra.)

Čo sa stalo?
Mám len stručné info, že tam boli neplatné podpisy, ale pritom vám garantujem, že pre to, čo sa stalo pri registrácii Jozefovi Kalmanovi, to moji ľudia prešli tak, že sami vyraďovali niektoré podpisy. Nechcem v tejto chvíli konšpirovať, ale vzhľadom na to, že som mal nejaké informácie zo Smeru, by som nevylučoval nič. Toto trochu mení situáciu.

Čo budete robiť?  
Je možné podať sťažnosť, máme kópie hárkov. Je jedna vec, ktorej som sa chcel vyhnúť, existujú totiž nejaké maličké strany, ktoré sa s nami chceli spájať a ja som ich poslal preč.

Čo sú to za strany?
Som si istý, že ich ani vy nepoznáte, lebo aj mne robilo problém zapamätať si ich názvy. Seriózne chceli so mnou jednať a pýtali sa, čo im ponúkam. Povedal som im, že im neponúkam nič, ponúkam im len to, aby sa rozpustili a vstúpili k nám. Sami vedia, že na to nemajú, ale majú zaregistrované strany.

A ako to súvisí s vašimi podpismi?
Teraz mi do telefónu povedali, že tam boli aj čísla občianskych preukazov, ktoré boli skartované. To je vážna vec. Najhoršie je, že keď máte nejaké informácie a nemôžete vylúčiť sabotáž alebo ste si takmer istý. Toto sú praktiky, ktoré vám bežný človek nerobí.

Má s tým niečo Smer?
Som si istý, že to nevzniklo samo od  seba. Už len preto, čo nám robil Smer doteraz. Viete, že Smer je niečo veľké neidentifikovateľné, kde sú ľudia, ktorým by som v živote nepodal ruku, ale sú tam aj ľudia, ktorí sú moji kamaráti. Tí ľudia boli zmätení, nevedeli, čo robiť, pretože Smer dával do štruktúr nejaké pokyny.

Aké?
Keď som bol na pochode Skýcov – Zlatno, kam ma pozval starosta, na nátlak pohlavárov Smeru, ktorí  tam prišli, zrušili program, len aby som nemohol vystúpiť. Z tej strany sú tam nejaké napätia.

Chcete mi povedať, že Smer vás považuje za ohrozenie?
Vždy, keď mi kladú túto otázku, hovorím, že jediný útok, ktorého sa Smer obáva, je útok zľava, teda odhalenie toho, čím nie je. Nervozitu a znepokojenie by som tam chápal. Druhá vec je, že my sme nevznikli len na to, aby sme sa vymedzovali len týmto smerom. Preto keď mi niekto kladie otázku, či rozbíjame ľavicu, hovorím, že nie, my ju tvoríme, pretože tu žiadna nie je.

V čom Smer nie je ľavicou? Znižuje ceny potravín, rozdáva balíčky a podobne.
To je zjednodušený prístup, ktorý používate všetci. Nielen vy novinári, ale všetci…

Okrem vás…
Počkajte. V tejto chvíli nie som len politik, ale bol som aj nejaký politický analytik a viem si zdôvodniť, prečo SaS nie je liberálna strana a Smer nie je sociálna demokracia. Keď si niekto hovorí sociálny, môže byť aj rýdzo konzervatívny. Pozrite sa, SNS hovorí, že stojí na troch pilieroch: sociálnom, kresťanskom a národnom. V čom sa odlišuje od Smeru? V ničom. To je klasický konzervatívny smer, aký môžete nájsť všade v Európe.

I56A9859
Eduard Chmelár (1971) narodil sa v Modre. Vyštudoval žurnalistiku na FF UK, v roku 2005 bol habilitovaný v odbore slovenské dejiny, prednášal na viacerých vysokých školách, najnovšie bol rektorom Akadémie médií. Je zakladateľom a prvým šéfredaktorom ľavicového týždenníka Slovo. Bol predsedom petičného výboru za vypísanie referenda o vstupe do NATO. Uchádzal sa o post europoslanca ako nezávislý na kandidátke Strany zelených. Pred časom ohlásil vznik hnutia SEN. Foto N – Vladimír Šimíček

Niečo ako bavorská kresťansko-sociálna CSU?
Voči tomuto je to príliš vznešená strana, ale ak Smer k niečomu môžeme prirovnávať, tak je to tento smer. Ja hovorím, že je legitímne byť sociálnym konzervatívcom, ale nech sa niekto netvári, že je sociálny demokrat, keď útočí na menšiny, keď má niekedy naozaj až slovník pravicového extrémistu, keď ignoruje zelené a ľudskoprávne témy, keď má nadštandardné vzťahy s katolíckou cirkvou, keď robí všetky možné kroky, ktoré ho od sociálnej demokracie odlišujú. Napokon, Smer sa kedysi dokonca ohradzoval proti označeniu sociálna demokracia.

Na európskej úrovni patrí Smer do socialistickej skupiny, hoci niektorí hovorili o vylúčení.
Mne tá kritika európskych socialistov pripadá pokrytecká, pretože v Strane európskych socialistov je naozaj hocikto, ale ak sa bavíme o tom, či je toto sociálna demokracia, no nie je. Keby boli principiálni, motívy, pre ktoré Smeru v roku 2006 pozastavili členstvo, stále trvajú.

Smer predsa už nie je v koalícii s SNS.
Ale pozastavenie členstva zrušili ešte počas trvania koalície.

Vy si myslíte, že dokážete zaplniť nejakú medzeru na trhu?
My sme vznikli preto, aby sme reprezentovali ľudí, ktorí sa necítia byť reprezentovaní.

Takých ľudí je málo, nie?
To by ste sa čudovali. Aj časť voličov Smeru volí Smer len ako menšie zlo. Nemajú inak koho voliť a čakajú, že tu niečo takéto vznikne. Druhou skupinou sú zelení, ktorí nie sú príveskom, ale z rôznych dôvodov tvoria rovnocenný pilier. Pre mňa to nie je kalkul, pre mňa je to naplnenie dlhodobých úvah. Prvý článok o spojení demokratickej ľavice a zelených „Od sociálnej demokracie k sociálnej ekológii“ som napísal v roku 2004. Malo to veľký ohlas. Teraz konečne staviam projekt, ktorý mám dlhodobo premyslený, ktorý je konzistentným a prirodzeným z toho hľadiska, že aj zelení, hoci majú na Slovensku iný rodokmeň, v Európe vznikali rozštiepením ľavice. Sú to teda najprirodzenejší spojenci plus mierové hnutie, ktoré je mi vlastné. Tieto tri piliere považujem za hodnotovo blízke a netajím sa tým, že nešpekulujem, kde toho nabrať najviac, ale chcem, aby tu konečne bol subjekt, ktorý je hodnotovo sebavedomý, nekľučkuje a nehrá sa na niečo iné.

Ale nejakých voličov hádam chcete?
Ja som nepovedal, že ich nechcem, ale že sa nesústreďujem len na voličov Smeru, ale sú tu aj voliči, ktorí odmietajú takéto kompromisy. Sú tu aj protestní voliči. Skrátka, sú tu ľudia, ktorí sa necítia byť reprezentovaní. Nie sme konkurencia Smeru v tom zmysle, že by sme sa navážali do ich agendy. Práve naopak, zameriavame sa na témy, na ktoré Smer kašle, či už vedome, alebo z dôvodov, že ho do nich nepustia jeho vlastní sponzori.

Ale takéto strany tu predsa boli. Bola tu Sociálnodemokratická alternatíva, bola tu Liga, vy ste boli napríklad na kandidátke Strany zelených. Prečo neuspeli?
Nachádzame sa v inom historickom kontexte. Ešte ako novinár som predpokladal, že projekt SDA nemá šancu uspieť práve preto, že keď sú si nejaké subjekty veľmi podobné, volič si v istej chvíli vždy položí otázku, prečo by som mal voliť neistý subjekt, keď tu mám istotu? A Ficov Smer sa formoval tak, že SDA bola prakticky zbytočná. To bol pokus osloviť len liberálnu ľavicu, ktorá tvorí naozaj veľmi malý podiel v spoločnosti. Vždy hovorím, že ešte aj v prípade moderného krídla v Strane demokratickej ľavice (to tvorilo základ SDA – pozn. red.) toto žilo intelektuálne len z perestrojkového obdobia druhej polovice osemdesiatych rokov. Odvtedy sa veľa zmenilo.

Čo? Smer zostal a je stále takmer trikrát silnejší ako v roku 2002.
Nastúpila mladá generácia, ktorá myslí inak, a spoločenská objednávka sa dosť rozšírila.

Nezhltol Smer toľko vašich potenciálnych voličov i politikov, že na drobné ľavicové subjekty sa už skrátka nedostane?
To sa dalo hovoriť pred rokmi. Dokonca vnútri Smeru existovala skupina, ktorá si stále myslela, že dokáže stranu zmeniť, že dokáže vytvoriť ľavé krídlo.

Kto?
Takto uvažovali Ľuboš Blaha, viem, že aj podpredseda Miroslav Číž. Niekoľko ľudí sa tam takto formovalo, dnes im je však jasné, že z toho žiadne ľavé krídlo nebude, a to, čo okolo toho vytvárajú, lebo je pred voľbami, je už len ich vlastná fabulácia, lebo každý si musí uvedomiť, že v takomto širokom hnutí nejaké hodnotové figúrky slúžia len ako užitoční idioti.

Prečo?
Pretože keď máte takto široko postavené bezhodnotové hnutie, môžete vystrčiť kohokoľvek, kedykoľvek sa vám to hodí. Chcete národniara? Máme. Chcete ľavičiara? Tiež máme.

Ale v takýchto catch all parties sa to stáva.
Práve ste to povedali: je to catch all party, a nie hodnotový subjekt. Myslieť si, že v takomto subjekte vytvoríte ľavé krídlo a budete ovplyvňovať veci, je ilúzia.

Na koľko si so svojou stranou trúfate?
Začnem tým, že nie sme strana, ale hnutie. To by sa malo odlišovať tým, že má voľnejšiu štruktúru, nie hierarchickú, ale skôr vo forme siete. A celý stranícky život sa nesústreďuje na štruktúry, okresné, krajské výbory, ale je to viac spojené s občianskou spoločnosťou. Regionálne štruktúry budú mať oveľa väčšiu autonómiu. Keď sa nám to podarí vybudovať – v každej obci by mal byť jeden človek -, v našich štruktúrach nepôjde len o kontrolu uznesení. My sme už zabudli, že politika môže byť poctivé remeslo, ako keď ho robili Milan Hodža, Štefánik a Štúr.

Hodža svojho času predsa…
Áno, to ako historik potvrdzujem, Hodža bol jedným z najväčších korupčníkov, hlavne čo sa týka veľkostatkov… No ale keď to berieme takto, tak Štúr ma štve, pretože to bol autoritár, a Štefánik bol neuveriteľná konzerva, pretože Masarykovi oponoval, že nechce republiku, odluku cirkvi od štátu a nechcel dať ženám volebné právo.

Keď si rozmením názov SEN na drobné, čo by mala znamenať solidarita?
To slovo znamená, že sa sústreďujeme na rovnosť príležitostí. A to nielen v rámci nejakých vrstiev spoločnosti, ale vzhľadom na zelený pilier aj vzhľadom na budúce generácie. Viem, že tam budeme mať veľa tém, ku ktorým bude veľký odpor, lenže sú veci, ktoré si vieme zdôvodniť.

Príklad?
Keď hovoríme o predstave dôstojného života, hovorím, že si musíme položiť otázku, ako sú u nás štruktúrované platy. Pred pätnástimi rokmi v Európe z koláča HDP 67 percent tvorili platy a zvyšok zisk, dnes je to pol na pol. Ale na Slovensku tvoria platy 35 percent a zisk 65 percent. Ja hovorím, že máme na viac. Veľa ľudí má pocit, že sa na nich kašle, že sa tu stále pomáha niekomu inému, utečencom…

To hovorí aj Radoslav Procházka.
No áno, ale nechápem, že celá opozícia dnes robí komparz k téme utečencov. Nejde o to, že s vládou súhlasia, ale o to, ako táto téma všetkých zamestnáva: všetky kauzy idú bokom a vidím Lipšica s Matovičom, ako sa predháňajú v tom, ako hovoria: „Ani my nesúhlasíme s kvótami.“ Ja túto hru odmietam, aj keď si uvedomujem, že je to riskantné. Ale radšej čestne prehrám, ako sa budem hanbiť pred svojimi deťmi, dejinami, že som robil svinstvo. Je prirodzené, že ľudia majú strach, ale nie je prirodzené, keď sa v nich strach živí ako volebná téma.

Ako chcete získať hlasy, keď sa bojí 80 percent ľudí?
Keby Fico nezačal útočiť, že ide o teroristov, hovoriť, že sem pustíme iba kresťanov, a nakoniec opakovať bludy z internetových diskusií… Ale robí to a je vám jasné, kto nesie zodpovednosť za paniku a hystériu. Štátnik na rozdiel od politika nerobí len veci, ktoré sú populárne, ale ktoré sú správne. Štátnik by povedal, že nás nejdú obsadiť hordy hrdlorezov, ale že z rozumnej migračnej politiky môžeme aj niečo vyťažiť. V prvom rade by som sa ako premiér stretol s utečencami. Fico robí svaly pred domácim publikom, ale keď príde do Bruselu, kde by mal navrhovať riešenia, čuší. Aj odmietnutie kvót je ten jeho domáci imidž. Veď mohol navrhnúť riešenie na Blízkom východe.

Aký by mal byť postoj Slovenska k utečencom?
Nemáme vlastnú migračnú politiku. Keby sme boli aspoň na takej úrovni ako Kanada, nemusíme vymýšľať nič nové. Tam existuje bodový systém, v rámci ktorého ho vás preveria nielen z hľadiska toho, či potrebujete azyl, ale aj z hľadiska toho, či ste pre krajinu ekonomickým prínosom. Táto krajina sa aj vzhľadom na demografický vývoj nezaobíde bez racionálnej, riadenej migrácie. Mali by sme si uvedomiť, že toto je len špička ľadovca. Nemalo by sa to volať utečenecká kríza, pretože my sme na začiatku epochy, keď migranti budú pribúdať zo sociálnych i environmentálnych dôvodov. Klimatické zmeny sú najvážnejšou hrozbou. Keď nepochopíme, že najväčšia vlna smeruje z juhovýchodnej Ázie na Blízky východ, že z Afriky smerujú do Južnej Ameriky väčšie kvantá ľudí ako do Európy, že Spojené štáty prijímajú ročne milión utečencov, tak sme zaspali dobu.

Počkajte, vy ste pochválili Spojené štáty!
Tak, nevulgarizujte to. Nikdy som nekritizoval Spojené štáty ako také, ale americkú zahraničnú politiku. Ale späť: Teraz sa deje niečo ako druhé sťahovanie národov, čo sa nezastaví, ani keď zastavíte vojnu v Sýrii. Plus si nemyslím, že si táto krajina môže dovoliť nezaujímať sa o špecialistov, ktorí prichádzajú do Európy. Druhá vec je, že sem nechcú ísť. Je tragikomické, keď premiér a minister vnútra povedia, že sem aj tak nikto nechce prísť. Neviem, či si uvedomili, čo tým hovoria.

Čo by ste urobili napríklad so zdravotníctvom?
Myslím si, že vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne by bola chyba. Poisťovne by som nechal ľuďom, ktorí sa chcú pripoistiť, ale základná zdravotná starostlivosť by mala byť hradená ako predtým.

Eduard Chmelár (vpravo) sníva o politickej kariére. Foto - TASR
Eduard Chmelár (vpravo) sníva o politickej kariére. Foto – TASR

Žiadne zdravotné odvody, ale všetko by to šlo z daní?
Áno.

Slovo solidarita má v názve aj SaS.
A kedy ju použila? Má ju v názve len na okrasu. SaS je vlastne tiež catch all party, len s iným segmentom a s menším úspechom. Sulík má s Ficom veľmi podobné to, že je schopný myslieť len v rovinách prieskumov verejnej mienky. Keď vnikla SaS, dosť významné percento jej voličov tvorili ľaví liberáli, dnes z prieskumov vyplýva, že druhou a treťou voľbou jej voličov je Kotleba a SNS.

Solidarita sa roky spomína aj v prípade záchrany Grécka.
Keď si aj odmyslíme, kto Grékov nútil požičiavať si, dôležité je, že Gréckom sa čosi zlomilo. Aj časť ľudí, ktorá výrazne fandila európskej integrácii, začína byť v pozore, či je euro ešte mena alebo len nemecká reštriktívna politika. Ako keby Nemecko dosiahlo ekonomickými prostriedkami to, čo sa mu nepodarilo vojenskými v druhej svetovej.

To je hádam prehnané.
Spôsob, akým sa Nemecko správa, môže EÚ pochovať. Ako má prívrženec integrácie vysvetľovať výhody, keď Nemecko brutálne vnucuje svoju vôľu ostatným štátom?

E v názve SEN znamená ekológiu.
Najvážnejším problémom sú klimatické zmeny, čo už nie je hrozba, ale už sa to deje. Klimatické zmeny sa vyznačujú tým, že sú extrémne výkyvy, ktoré prinášajú čoraz viac ekologických škôd. My žijeme v tom najlepšom klimatickom pásme, ale existujú regióny, kde sa už nedá žiť a odkiaľ sa pohli ľudia, ktorí už nemajú čo stratiť. Môžem vám vyhľadať varovania spred dvadsiatich-tridsiatich rokov, ktoré to predpovedali, a dnes sa to deje. Úlohou číslo jeden je aspoň to spomaliť, keďže bod nezvratných zmien sme už prekročili. Keď sa nepodarí dohoda na klimatickom samite v Paríži, nebudeme pripravení na časovanú bombu. Kostarika, ktorú považujeme za chudobný štát, oznámila stopercentný prechod na obnoviteľné zdroje energie, je oveľa viac pripravenejšia na budúce zmeny ako my. Pretože tu máme ešte ropný zlom, vyčerpanie zdrojov, kde je len otázka, či sa to udeje v priebehu dvadsiatich, tridsiatich či päťdesiatich rokov. My to odsúvame, pretože na to nechytíte voličov.

Ale voličov bude zaujímať, či kandidujete za poslanca Národnej rady alebo riaditeľa zemegule.
Aj my môžeme prispieť k zmierneniu klimatických zmien. Napríklad tým, že radikálne zvýšime objem obnoviteľných zdrojov energie, zrušíme dotácie na ťažbu hnedého uhlia.

Čiže zoberiete ľuďom hoci dotovanú, ale predsa len robotu?
Tak to nahraďme cestovným ruchom. Zelená zložka je u nás rovnako dôležitá ako sociálna.

Chcete povedať voličom s nárokovou mentalitou, aby sa uskromnili?
V oblasti platov, ktoré som spomínal, nie, v oblasti energií áno. Energia je drahá vec, ale keď investujeme do nových technológií, v budúcnosti zlacnie. Ľudia ešte nedohliadnu dôsledky klimatických zmien, ale mohli by sa nad tým zamýšľať. Preto politiku vnímam aj ako osvetovú misiu. Viem, že sa s tým nedajú vyhrať voľby, ale musia sa nájsť ľudia, ktorí vysvetlia ostatným, čo sa deje. Sú to, prirodzene, nepopulárne témy, ale treba to vysvetľovať.

Čiže prídete pred voličov a poviete im, že budú mať drahšiu elektrinu.
Nie je dobrý prístup hovoriť, že bude drahšie, ale vysvetľovať im, čo robiť, aby nebolo ešte drahšie a ešte horšie. Preto je dobré, že na nebezpečenstvo upozorňujú aj takí lídri ako Barack Obama či pápež František.

Kedy pápeža ešte citujete?
Veľmi často, to by ste sa čudovali. Minule som na Facebooku použil taký bonmot, že je smutné, keď sa ateisti a liberáli stotožňujú s pápežom viac ako veriaci a konzervatívci. Tento pápež je ten typ, na ktorom sa dá vysvetliť, že som sekulárny humanista. To znamená, že máte neutrálnu platformu, na ktorej sa viete dohodnúť so všetkými vierovyznaniami či svetonázormi. Pápež František sám chápe, že sú dôležitejšie veci ako náboženská viera, že je to to, čo Hans Küng nazval svetovým étosom.

Náš volič už určite počul, že máte niečo proti Západu.
Veľa ľudí si to mýli a moje názory v ukrajinskej kríze považuje za putinofilské. Keby také boli, nebol by som prvý človek, ktorý protestoval proti anexii Krymu, veď je to na YouTube, tak pardon! To sú prílišné zjednodušenia.

Čiže?
Ja len hovorím, že by sme mali hľadať európsky záujem. Tvrdím, že európsky záujem existuje a je odlišný od záujmov USA a záujmov Ruska. Nielen v ekonomickej, ale aj v bezpečnostnej rovine podporujeme veci, ktoré sú proti tomuto záujmu, a nie je nič nelegitímne na to upozorňovať. Samozrejme, že Putin je autoritár, ktorý má nasmerované k hybridným režimom, čo sa blížia k diktatúre, ale ešte nepatrí medzi také režimy.

Prakticky v Rusku vládne len jedna strana.
Áno, ale je tam ešte opozícia. Je veľmi malá, ale nie natoľko, aby sme mohli hovoriť o autoritatívnom režime. Keď to hodnotím ako analytik, záleží mi na presnosti a nepáči sa mi, keď nevnímame rozdiely.

Keď zabijú Borisa Nemcova, možno najdôležitejšiu postavu opozície v nenávistnej atmosfére, ktorú vytvárajú štátne médiá, pričom tých iných je len hŕstka?
Súhlasím, ale zároveň by som sa pýtal qui bono a Putina nepovažujem za hlupáka, aby Západu predhodil takú kosť, že by ho dal zavraždiť. Ruský režim je niečo, čo je pre mňa cudzie, ale zároveň tvrdím, že nie je v záujme EÚ byť odrezaní od Ruska.

To je podľa vás dôsledok sankcií?
Je to dôsledok sankcií, ale aj pripravovanej zmluvy TTIP, ktorú, mimochodom, podporuje aj Fico. Spýtal by som sa ho, akým spôsobom chce udržať sociálne a environmentálne štandardy, keď je táto zmluva naozaj niečím, čo ide mimo nich. Čo sa týka sankcií, USA neublížili, ale ublížili Európe. Odrezať Európu od Ruska znamená rezignovať na pravidlá Svetovej obchodnej organizácie a tiež začiatok vytvárania ekonomických blokov. Rusi na to zareagovali Euroázijskou úniou, Čína oznámila obnovenie Hodvábnej cesty. To znamená, že sa nám tu vytvárajú bloky, čo považujem za geopoliticky nebezpečné, pretože bloky viedli vždy k vojne. Viem, o čom je Putinov režim, ale v čase, keď by sme sa mali pozrieť na Daeš (u nás známejší ako Islamský štát – pozn. red.), pretože tak vyzerá tvár civilizačného nepriateľa, som považoval za šialené sústreďovať pozornosť na Rusko. Ak robíte politiku, že nepriateľom je Rusko, ale zoberiete si za spojenca Saudskú Arábiu, jeden z najhorších režimov na svete, čosi je tu šialené.

Spojenectvo so Saudskou Arábiou má predsa aj svoju históriu, ktorá mala niečo spoločné so studenou vojnou.
Ale dnes je iná doba.

Ako mala Európa reagovať na ruskú agresiu na Ukrajine?
Reagovala správne v tom zmysle, že si nemôžeme dovoliť nikdy uznať anexiu Krymu už len preto, že to vytvára precedens. Považujem to za ten istý prípad ako Kosovo, a tým istým štýlom by mohli argumentovať v prípade južného Slovenska. Je to jednoznačne v rozpore s medzinárodným právom. Druhá vec je, že Rusko je kľúčovým hráčom v oblasti a jeho pohnútky chápem tak, že toto správanie prišlo po sérii sklamaní, keď Západ neustále porušoval dohody, napríklad o rozširovaní NATO.

Tam boli nejaké dohody?
Boli to ústne dohody, potvrdil to aj Gorbačov. Plus je tam problém základní, amerického jednostranného vypovedania zmluvy ABM. Ja byť ruským generálom zodpovedným za obranu štátu a vidiac, že okolo mňa sa niečo zviera… Tvrdím, že v istej chvíli sme ich donútili reagovať agresívne a doterajšia politika nemá zmysel. Ruskí diplomati, ako ich poznám, každý jeden krok zvažovali z toho hľadiska, ako na to reaguje Západ.

Aj v Gruzínsku?
Viete si predstaviť Američanov, Francúzov, Britov, že by dovolili páliť na svoju posádku?

Držia si posádky v susedných štátoch?
Anexia časti mexického územia bola čo?

Ako hlboko pôjdeme do histórie?
V prípade Havaja je to niekoľko desiatok rokov. Nehovorím, že s tým súhlasím, ale hovorím, že do situácie, že sa Rusko znovu začalo správať geopoliticky, sme ho dohnali my.

Čiže za niečo, čo urobilo Rusko, je zodpovedný Západ?
Nie za všetko. Ale v spore, do ktorého sme sa dostali, niet nevinných. Tak ako musíte odsúdiť Rusko za anexiu Krymu, musíte vidieť, že to boli americké vojny, ktoré za pätnásť rokov urobili z medzinárodného práva zdrap papiera. Vyčítať si, kto čo robil, nemá význam, ale má zmysel donútiť Rusko, aby sa správalo inak.

Ako?
Tak, že sa v medzinárodných vzťahoch bude prihliadať aj na jeho záujmy. Rusko si znovu uvedomilo svoju pozíciu a my to hodnotíme ako agresiu. Rusi tú hru prečítali a bolo im jasné, že po majdane bude snaha dostať nejakú základňu na Krym. A keďže Krym je mäkkým podbruškom ruskej obrany, začali hrať asertívnu hru.

Asertívnu či agresívnu?
Keď sa chcete dohadovať o slovíčka… Vezmite si Sýriu. Keď tam ide bombardovať Británia, nič nepočuť, keď tam ide bombardovať Rusko, je to agresívne Rusko. Buď sa tu prijmú nejaké pravidlá, alebo ich Rusko nebude dodržiavať.

A čo ukrajinský záujem?
Prirodzeným a legitímnym záujmom Ukrajiny je udržať celistvosť krajiny, to by sme mali podporovať.

Jej vstup do EÚ?
To je tiež v našom záujme, ale treba si uvedomiť, že Ukrajina je takmer bankrotujúci štát a musí splniť nejaké podmienky. Ukrajina by mala vstúpiť do EÚ, ale nie do NATO.

Bolo skoro, že jej EÚ ponúkla asociačnú dohodu?
Bolo to podobné, ako keď Nemecko skoro uznalo Chorvátsko, čím spustilo proces, ktorý viedol až k vojne. To bola chyba, i keď nie jediná. Stále si myslím, že ide o spor USA a Ruska a EÚ je tam dosť pasívna. Rusko sa dokáže vyrovnať s tým, že niektoré postsovietske republiky odišli do NATO, ale Ukrajina je iný prípad, pretože je viac než čokoľvek iné. Západ nemôže v tejto hre vyhrať bez toho, že by uznal, že Ukrajina bude neutrálna a decentralizovaná.

Prečo by si Ukrajinci nemohli povedať, že chcú do NATO?
Môžu, ale musíte brať do úvahy jednu vec: Ukrajina bola vždy vnútorne rozdelená a ťahať ju do NATO znamená rozdeliť ju. To sú také reči, že Ukrajina má právo na to a to, ale nemyslime si, že v týchto rozhodnutiach nezohrávajú úlohu geopolitické rozhodnutia. A v tých prípadoch nie je jedno, čo na to vraví Rusko, pretože sa ho to bezprostredne týka.

Prečo len záujmy Ruska? Prečo nie trebárs Bieloruska?
Čo je to z hľadiska sily?

Nenavrhujete niečo, čo tu bolo po Viedenskom kongrese?
Áno, Rusko sa usiluje o niečo ako globálny koncert veľmocí. Napokon, smeruje to tam aj bez Ruska: pozrite sa na vzmáhajúcu sa Čínu, Brazíliu, Indiu. Všetci hovoria o tom, že monopolárny svet je pochovaný a že budú musieť vznikať nové spojenectvá alebo úplne nový svetový poriadok. Ja sa obávam, že sa nachádzame v najnebezpečnejšom okamihu dejín, keď sa starý svetový poriadok rozpadol a nový ešte nevznikol. Ako viete z dejín, nikdy to nebolo bez vojny. Všetky predpoklady, aby tu vznikol takýto konflikt, tu sú.

Ak máte takýto názor na Ukrajinu, aký názor máte na Slovensko, na jeho suverenitu? Máme prihliadať na ruské záujmy?
Slovensko predovšetkým nie je susedom Ruska a každý štát musí brať ohľad na susedov. Netvárme sa, že Rusi nemajú legitímne národné záujmy. Som presvedčený, že práva tamojších Rusov sú len zástierkou toho, o čo ide predovšetkým, teda, že Rusi chcú mať garantované, že sa NATO nerozšíri na východ. Rusi majú pocit, že doteraz len ustupovali.

Nie je vám hlúpe, že sa občas ocitnete v tej istej skupine či dokonca na pódiu s rôznymi komunistami či nacistami?
To som sa ocitol raz a odvtedy som tam nebol a jasne som sa od toho dištancoval. Bol som tam, pretože som chcel vyjadriť názor, že nechcem základne na Slovensku, ale keď som videl, aké typy tam sú a mávajú zástavami…

Ale názorový prekryv tam je.
Ten je aj medzi Kotlebom a súčasnou opozíciou v otázke utečencov. To sú také barličky. Názorový prekryv je v otázke odmietania NATO, ale nie v tom, že by som chcel Vladimira Putina za prezidenta či neutralitu. Nechcem Putina a chcem spoločnú európsku bezpečnostnú politiku.

Na koľko si vo voľbách trúfate?
Už dávnejšie v prieskumoch vyšlo, že potenciál pre takúto politiku je asi desať percent. Môžete to, samozrejme, pokašľať, ale aj navýšiť.

Tých desať percent tvorí kto? Ľavicoví liberáli?
Tí, ale aj zelení, ale môžu to byť aj ľudia, ktorí sú radikálnejší socialisti ako ja.

Kto tvorí váš tím?
Sú to ľudia s autentickým ľavicovým príbehom, zeleným príbehom.

Kto?
Ja ich momentálne chránim, pretože nie všetci sa môžu rozhodnúť pre také gesto ako ja, že som sa rozhodol odstúpiť z postu rektora. Tým, že nemáme sponzorov, nemôžeme si dovoliť zaplatiť ľudí, ktorí sú na dobrom fleku a ktorí k nám skočia až neskôr, pretože sú existenčne závislí, povedzme od štátu.

A peniaze?
To je vec, na ktorú si dávam veľký pozor, lebo mám nejaké skúsenosti. Rozhodli  sme sa, že to nemá význam, keď to nebude cez crowdfunding a transparentný účet.

Tých tu už bolo…
Prijali sme všetky podmienky Transparency International. Ak máte spôsob, ako to zlepšiť, ja ich zoberiem.

Budú to drobní darcovia?
Nebudem sa brániť tomu, keď nám prispejú Robert Fico a Mikuláš Dzurinda a budú si chcieť očistiť svoje meno, ale musí to byť z ich účtu, na ich meno.

Jaroslav Haščák?
Také peniaze by sme neprijali. Aj Fica a Dzurindu som spomenul ako vtip. Ale ak to nie je kontroverzné meno či anonym, prečo nie? Na účte si môžete skontrolovať, čo prišlo. Nevyzdobili sme Slovensko bilbordmi, neobjavujeme sa ani na obrazovke, ale chceme dokázať, že je možné robiť politiku za málo peňazí, ktorá bude efektívna tak, aby oslovila ľudí. Inšpiráciou mi je v tom španielske hnutie Podemos, ktoré sa za 150-tisíc eur dostalo na čelo výskumov verejnej mienky.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie