Denník N

Malo by byť normálne vidieť na ulici rôznych ľudí – aj tých so znevýhodnením, vraví choreografka Katarína Rampáčková

Záber z predstavenia Mirage. Foto - Sanna Lehto
Záber z predstavenia Mirage. Foto – Sanna Lehto

Katarína Rampáčková vytvorila inkluzívne tanečné predstavenie, v ktorom spolupracovala s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením. Inšpirovala sa pri ňom obrazmi španielskeho maliara Joana Miróa. Súčasťou predstavenia je aj kreatívny audiokomentár.

Začína sa to vždy niečím konkrétnym. Môže to byť obraz, slovo alebo aj zvuk. Človek pri pomyslení naň zatvára oči a začína si predstavovať. V mysli sa mu postupne zjavuje obraz, ktorý potom využíva na ďalšiu aktivitu.

Takto by sa dala v skratke opísať technika vnútorných obrazov. Vyvinul ju pred storočím ruský herec, režisér a pedagóg Michail Čechov, ktorý svojich študentov viedol k tomu, aby pracovali s vlastným podvedomím a fantáziou.

Aj preto, že herci vďaka nej vedia počas prejavu zo seba rýchlo dostať rôzne emócie, sa táto technika využíva dodnes a dlhodobo s ňou pracuje aj choreografka Katarína Rampáčková.

Na jej základe teraz vytvorila inkluzívne tanečné predstavenie Mirage. Inšpirovala sa v ňom pestrými obrazmi maliara Joana Miróa a za hlavné postavy si vybrala tanečníčky so zdravotným znevýhodnením.

„Aj keď je to metóda určená hercom, ja ju používam pre tanečníkov a performerov. Keďže sa ocitajú v prostredí, ktoré je pre nich samozrejmé, sú vďaka tomu autentickí. Zároveň s tým môže pracovať hocijaké telo a myseľ, pretože človek funguje tak, ako dokážu jeho schopnosti. To je aj pre mňa dôležité. Vnútorné obrazy totiž máme všetci,“ hovorí Katarína Rampáčková.

Choreografka Katarína Rampáčková. Foto – archív K. R.
Z predstavenia Body recognition, ktoré vytvorili Noora Västinen, Michaela Sabolová a Katarína Rampáčková. Foto – Diana Dobrescu
Foto – Diana Dobrescu
Noora Västinen počas predstavenia Body recognition. Foto – Diana Dobrescu

Má vozík – a guráž

Katarína Rampáčková sa túto techniku naučila na škole fyzického divadla Scuola Teatro Dimitri vo švajčiarskom Versciu. Odtiaľ sa neskôr presunula na pražskú HAMU, kde v roku 2010 absolvovala štúdium choreografie, ktorej sa venuje dodnes.

Hoci má vo svojom portfóliu viacero predstavení, k téme inklúzie sa dostala až pomerne nedávno. Vďačí za to stretnutiu s fínskou tanečníčkou a performerkou Noorou Västinenovou, jednou z hlavných predstaviteliek v projekte Mirage. „O túto tému som sa zaujímala už dlhšie, no až vďaka nej som s ňou začala naozaj pracovať,“ hovorí Katarína Rampáčková.

Obe sa prvýkrát stretli pred šiestimi rokmi. V tom čase už Katarína Rampáčková pôsobila v rodných Košiciach, kde spolu s Michaelovou Sabolovou zakladala PST – Priestor súčasného tanca. „Noora bola na návšteve Slovenska. Prišla robiť dobrovoľníčku do

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Divadlo a tanec

Kultúra

Teraz najčítanejšie