Hračky z Pohorelej súťažili s angličákmi, vyvážali ich aj na Západ

Kto z nás by nepoznal neveľké plechové autíčka, ktoré sme volali angličáky. Kovový poklad každého malého chlapca (boli aj dievčatá) – usporiadateľa kobercových pretekov, počas ktorých sa detská izba premenila na pretekársky okruh v Indianapolise či na Hungaroringu. Medzi miniatúrne „mečboxy“ sa občas zatúlalo aj väčšie americké kombi s nápisom HLIADKA VB. Budilo veľký rešpekt. A to sme ani netušili, že ide o výrobok najväčšieho výrobcu mechanických hračiek na Slovensku. Aj také hračky sa kedysi robili v Pohorelej.

Kovová tradícia

História dnes už neexistujúceho podniku z Pohorelej siaha až do 18. storočia, keď rodina Koháryovcov založila železiarne na Horehroní. V roku 1826 získala nad nimi vplyv nemecká šľachtická rodina Coburgovcov. Počas veľkej priemyselnej a hospodárskej krízy v rokoch 1929 až 1933 bola výroba v Pohorelej zastavená. Po znárodnení v roku 1948 prešiel závod pod správu podniku Slovenské závody na smaltovaný a železný tovar so sídlom v Bratislave.

V roku 1949 závod pričlenili k národnému podniku Kovosmalt v Trnave a v roku 1951 k národnému podniku Tatrasmalt Matejovce. Vyrábalo sa všeličo a výrobný program sa často menil. V 50. rokoch prevažovala výroba hračiek. Prvé hračky, ktoré sa tu vyrobili, boli plechové formičky a detské plechové vedierka, ktoré postupne doplnili o celú výbavu malého záhradkára.

60. narodeniny

Tento rok oslavujeme 60. narodeniny prvej mechanickej hračky z Tatrasmaltu, ktorá sa narodila v roku 1955. Jej ďalší súrodenci na seba nenechali dlho čakať. Hračky boli celokovové, z oceľového plechu, lakované a veľmi poctivo tvarované. Technológie na ich výrobu prevzali z českého závodu TOFA Hejnice.

Rozšírila sa aj výroba hračiek poháňaných batériovými motorčekmi. V roku 1957 začali vyrábať pásový traktor na pohon elektrickým motorčekom napájaným 4,5 V plochou batériou. Hračku navrhol Vývojový závod priemyslu a športových potrieb v Prahe.

Neskôr pribudli aj plastové hračky. Okrem výroby bolo v Pohorelej aj vlastné konštrukčné oddelenie, v ktorom prebiehal vývoj nových výrobkov. Všetky hračky s nápisom Tatrasmalt n. p. Matejovce boli vyrábané v rokoch 1955 až 1966.

Pod krídlami Bratislavy

Závod v Pohorelej rástol a naberal na sile a dôležitosti. V roku 1966 bol vyňatý zo zväzku Tatrasmalt n. p. Matejovce a začlenený priamo pod Generálne riaditeľstvo Strojsmalt Bratislava. Od tohto roku sa na hračkách začal objavovať názov Strojsmalt. Zmenil sa výrobný program, a tak okrem hračiek vyrábali v závode aj vykurovacie zariadenia a elektrické spotrebiče. Práve vtedy sa začala výroba populárnych ventilátorov. Vývoj hračiek sa však nezastavil a prišli nové a inovované modely. Pod označením Omnia Kotom sa hračky začali vyvážať aj do západných krajín.

Kľúčové hračky

V rokoch 1966 – 75 sa v pohorelskom Strojsmalte vyrábalo až 30 druhov hračiek. Vybrať sa dalo z vedierok a formičiek alebo z mechanických strojov na pružinový zotrvačník alebo kľúčik s napínacou pružinou. Tie kľúčikové boli väčšie a drahšie a tešili sa veľkej popularite. Po natočení kľúčikom sa vozidlo rozbehlo neuveriteľnou silou. Zdolávalo aj mäkký koberec alebo nerovnosti na tráve na detskom ihrisku. Bol to prvý kontakt malého človeka s neriadenou silou mechanického stroja.

Posledné natočenie

K 1. januáru 1974 dostal Strojsmalt v Pohorelej podnikový štatút. Vznikol Strojsmalt Pohorelá, n. p. Pohorelá. O dva roky nato sa výrobný program zameral na programové spínače a články pre akumulátorové pece.

Hračky sa dostali na druhú koľaj. Ich výroba sa postupne utlmovala a v roku 1980 úplne zanikla. V Pohorelej sa počas existencie výroby vyrábali protiplynové filtre, plechové obaly a plechovky na konzervy, dosky lignos z heraklitu, termoobaly, hliníkový riad, korunové uzávery na sklenené zaváracie fľaše, cukorničky, rozkladacie poháre, kovové mechanické hračky, plastové hračky, hračky na elektrický pohon, vykurovacie zariadenia, elektrické spotrebiče. Dnes je fabrika prázdna, ale mechanické hračky z plechu sú stále na poličkách tých, ktorí nezabudli byť ešte stále tak trochu deťmi. Všetko najlepšie, TAPO!

Zdroj modelov: Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň