Čo sa deje v tele zaočkovaného, keď sa stretne s koronavírusom (tri scenáre)

Pandémia zatiaľ ukazuje, že vakcíny chránia pred infekciou novým koronavírusom veľmi dobre, no nie stopercentne. Vakcína, ktorá by chránila na 100 percent, totiž neexistuje proti žiadnemu ochoreniu. S nárastom infekcií a výskytom nových variantov teda stúpajú aj počty plne zaočkovaných, ktorí sa koronavírusom nakazili.

S vírusovými časticami, ktoré vylučuje infikovaný človek, sa zdravý človek môže stretnúť najmä na miestach, kde nie je vždy nutný respirátor. Napríklad v reštaurácii, na plavárni či na rodinnej oslave.

V momente, keď sa zaočkovanému človeku takéto častice dostanú do tela, začína pracovať imunitná pamäť, ktorá sa mu po očkovaní vybudovala.

To, či bude mať vírus dosť času na to, aby spôsobil ochorenie covid-19 aj u zaočkovaného, do veľkej miery závisí od toho, ako rýchlo sa imunite darí likvidovať vdýchnuté vírusové častice a prvé nakazené bunky.

„Imunitná pamäť závisí od toho, aký výkonný je váš imunitný systém a koľko času prešlo od očkovania,“ hovorí imunológ Vladimír Leksa z Medicínskej univerzity vo Viedni a Ústavu molekulárnej biológie SAV.

Opisujeme preto tri scenáre: keď má človek dostatočný počet protilátok po očkovaní, keď má po očkovaní len bunkovú imunitu a keď nemá ani jedno.

Prvý scenár: dostatočný počet protilátok

Zdravý človek s plnou imunitnou odpoveďou, ktorý je niekoľko mesiacov po očkovaní, má len malú pravdepodobnosť, že sa nakazí.

„Je vysoká pravdepodobnosť, že ako následok očkovania má na slizniciach a v krvi ešte vysokú koncentráciu špecifických aj neutralizačných protilátok. Tie sa viažu na vírus a zabraňujú mu infikovať bunky,“ hovorí Leksa.

Takéto stretnutie s koronavírusom zostáva pravdepodobne bez následkov, i keď do úvahy treba brať aj veľkosť vírusovej nálože, ktorej bol zaočkovaný človek vystavený.

„Organizmus si môžeme predstaviť ako hrad,“ vysvetľuje imunológ. „Za hradbami je vojenská škola trénujúca vojakov, ktorých posiela do prvej línie. Školou sú imunitné pamäťové bunky získané po očkovaní a vojakmi sú protilátky. Keď sa nepriateľ objaví, vojaci ho okamžite zničia. Skôr, ako stihne hrad vôbec napadnúť.“

Ak má človek dostatok neutralizačných protilátok, je tiež veľmi nízka šanca, že by nakazil niekoho iného. Vírus sa v bunkách neuchytí, takže sa nemôže namnožiť a šíriť.

Druhý scenár: mesiace od očkovania a pamäťové bunky

Debata o tom, kedy začne koncentrácia takýchto protilátok výrazne klesať, stále prebieha.

Niektoré výskumy ukazujú, že výrazný pokles prichádza približne pol roka od druhej dávky, iné štúdie hovoria o ôsmich až deviatich mesiacoch.

Čím viac sa prvotná imunitná bariéra stenčuje, tým viac stúpa pravdepodobnosť, že sa vírusu podarí uchytiť na sliznici a preniknúť do buniek.

Analýza Centra pre kontrolu chorôb v kanadskej Britskej Kolumbii (BCCDC). Účinnosť vakcín všeobecne a v závislosti od času, ktorý ubehol od očkovania. Zdroj – Denník N/BCDC

Neznamená to však, že imunitný systém zostáva voči infekcii bezbranný.

Takzvaná bunková pamäť pretrváva dlhšie a pamäťové bunky (takzvané B-lymfocyty) sú pripravené začať produkovať nové protilátky. Len to celé trvá o pár dní dlhšie.

„Ak sa vrátim k analógii s hradom, tak po nejakom čase prímeria sa vojaci z prvej línie vytrácajú. No vojenská škola s vyškolenými učiteľmi tam stále je. Keď sa nepriateľ objaví, čo najrýchlejšie vyšle nových vojakov a pošle ich späť na hradby,“ hovorí imunológ.

Práve takéto oneskorenie môže u zaočkovaných spôsobiť symptómy trvajúce zopár dní.

Rýchlosť reakcie pritom opäť závisí od stavu imunitného systému, množstva vírusu, proti ktorému organizmus bojuje a ďalších premenných, ktoré ešte nie sú dôkladne preskúmané.

Takéto stretnutie s koronavírusom môže spôsobiť ochorenie covid-19 častejšie ako v prvom prípade, no najčastejšie má ľahký priebeh s príznakmi, ktoré trvajú pár dní.

Pokiaľ sa človeku vírus na sliznici stihne namnožiť, môže sa stať na pár dní prenášačom ochorenia, aj keď je zaočkovaný.

„Je však vysoká pravdepodobnosť, že takíto prenášači sú infekční menej a trvá to oveľa kratšie,“ hovorí Leksa.

Scenár 3: slabá a žiadna imunitná odpoveď

Imunitný systém seniorov a imunokompromitovaných ľudí môže na očkovanie odpovedať slabšie ako u mladších a zdravých. Tým sa zvyšuje šanca, že ak sa takýto človek stretne s vírusom, uchytí sa na jeho slizniciach.

Štúdia z Talianska ukazuje, že ľuďom so zníženou imunitou klesla účinnosť očkovania mRNA vakcínami už 28 dní po druhej dávke. Talianska štúdia analyzovala údaje od vyše 29 miliónov ľudí.

„Nejakú imunitnú pamäť však takíto ľudia majú, a tak je reakcia organizmu na ochorenie stále lepšia, ako keby neboli zaočkovaní vôbec. Protilátky a cytotoxické bunky (likvidujú infikované bunky, pozn. red.), sa v takomto prípade začínajú tvoriť približne po jednom týždni,“ hovorí Leksa.

Malá časť populácie na očkovanie neodpovedá vôbec a ich organizmus sa pri nákaze správa rovnako ako organizmus nezaočkovaného človeka. „Ide hlavne o ľudí, ktorí majú veľmi ťažké poruchy imunitného systému,“ hovorí Leksa.

U človeka, ktorý sa nezaočkoval, trvá vyššie opísaná imunitná odpoveď podľa imunológa viac ako týždeň. Ak znova spomenieme prirovnanie k vojakom a škole, nezaočkovaní si musia po infekcii najprv postaviť školu, vychovať učiteľa a pripraviť vojakov prvej línie.

„Stavať školu počas ochorenia či útoku je však omnoho ťažšie ako po očkovaní, teda v mieri,“ hovorí Leksa.

Imunitný systém to stojí čas, za ktorý sa vírus množí a presúva do pľúc či iných orgánov. V nich môže s oveľa väčšou pravdepodobnosťou zatiaľ spôsobiť stav, ktorý dokáže pacienta zabiť.

Akú mám teda imunitu?

Najväčšou komplikáciou je, že nikto nevie s úplnou istotou povedať, podľa akého scenára by sa jeho stretnutie s koronavírusom odohralo.

Koľko protilátok po očkovaní je dostatok a koľko je príliš málo, sa nedá povedať všeobecne. Je ich niekoľko typov a testy, ktoré ich monitorujú, sa od seba navzájom líšia.

Epidemiologička Alexandra Bražinová z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave hovorí, že nemá zmysel dať si hladinu protilátok zisťovať. „Je to len čiastková informácia, ktorá mi nepovie nakoľko a na ako dlho som chránená.“

Súhlasí s ňou aj imunológ Leksa: „Aj keď vyjdete ako pozitívny na protilátky, nemusí to znamenať, že vírus sa neuchytí, ale je to dobré znamenie, že imunita si stále pamätá to, čo má,“ hovorí.

Rýchlosť imunitnej odpovede takisto nefunguje striktne podľa vzorca: som zaočkovaný + nebývam chorý + zdravo sa stravujem = nikdy sa nenakazím.

„Plne zaočkovaní majú riziko, že sa infikujú ochorením covid-19 oveľa nižšie ako neočkovaní. Infikovať sa však môžu, preto je potrebné sa chrániť,“ hovorí Bražinová.

Štatisticky platí aj to, že čím viac vírusu je v okolí, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa človek nakazí.

„Čím viac infikovaných ľudí je okolo mňa, ale aj čím vyššiu virálnu nálož má infikovaný človek, tým mám väčšiu pravdepodobnosť, že sa infikujem,“ hovorí Bražinová, ktorá dodáva, že to platí najmä pre nezaočkovaných a ľudí, ktorí sa nechránia prekrytím dýchacích ciest a odstupom.

Imunológ Leksa pridáva aj ďalšiu hrozbu nekontrolovaného šírenia koronavírusu. „Čím viac vírusu cirkuluje, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa objaví nejaká nová mutácia, ktorú ani zaočkovaný imunitný systém už nemusí poznať,“ hovorí.

Zimná sezóna vyzerá zle

Na Slovensku momentálne stúpa tretia vlna pandémie. V stredu 27. 10. pribudlo najviac prípadov infekcie od vrcholu druhej vlny. Viac pozitívnych PCR testov pritom bolo za celú pandémiu len trikrát.

Napriek stúpajúcim číslam a plniacim sa nemocniciam, ktoré už odkladajú zákroky plánované pre necovidových pacientov, sa štátu nedarí presvedčiť obyvateľov, aby sa proti covidu-19 dali zaočkovať.

Koncom októbra je u nás zaočkovaných len 43,7 percenta obyvateľov.

V rámci EÚ sme napriek rovnakému prístupu k očkovaniu na úplnom konci. V rebríčku zaočkovanosti populácie nad 18 rokov je za nami podľa Európskeho centra pre prevenciu chorôb (ECDC) len Rumunsko a Bulharsko.

„Sme v katastrofálnej situácii,“ povedal pritom v piatok námestník rumunského ministra vnútra Raed Arafat pre Reuters. Krajina sa pre plné nemocnice a vysoké počty ľudí v kritickom stave vracia k lockdownom, aké si pamätáme z minulej zimy.

Medzi krajinami EÚ/EEA sme v zaočkovanosti populácie 18+ tretí najhorší. Zdroj – ECDC (kompletné údaje nájdete tu)

Ako bude situácia vyzerať na Slovensku o pár týždňov sa nedá predpovedať, ale je jasné, že epidemická situácia sa z týždňa na týždeň zhoršuje. Odborníci sa pritom zhodujú, že jedinou cestou ako situáciu zvrátiť, je čo najväčšia zaočkovanosť.

„Zaočkovaný infikovaný človek šíri vírus do okolia minimálne, nakoľko imunitná odpoveď získaná vakcináciou nastupuje po kontakte s vírusom rýchlo a ‚zneškodní‘ ho. Nezaočkovaný infikovaný ho naopak šíri významne, preto určite predstavuje oveľa väčšie riziko,“ hovorí Bražinová.

To, že zaočkovaný človek je v neporovnateľne väčšom bezpečí pred infekciou a v takmer úplnom bezpečí pred hospitalizáciou, hovorí aj Leksa.

„Keď sa bavíme o preplnených nemocniciach, tak keby sa oboma dávkami bolo zaočkovalo 60-70 percent obyvateľstva, môžeme žiť viac-menej normálne. To sa, žiaľ, nestalo a plniace sa nemocnice sú následkom,“ vysvetľuje imunológ.

Vedci tiež predpokladajú, že zaočkovaní ľudia sú v prípade nákazy oveľa menej ohrození takzvaným dlhým covidom.

Štúdia, ktorá vyšla minulý mesiac v časopise The Lancet Infectious Diseases, hovorí, že očkovaní ľudia, ktorí sa nakazia, majú o 49 percent nižšie riziko, že budú trpieť dlhodobými symptómami aj po tom, ako sa z ochorenia vyliečia.

„Dlhému covidu zatiaľ úplne nerozumieme, ale pravdepodobne ohrozuje zaočkovaných menej preto, že ich imunitné bunky si s vírusom dokážu poradiť skôr, než napácha systémové škody na orgánoch a fyziologických sústavách,“ hovorí Leksa.

Tretia dávka

Na Slovensku sa minulý mesiac spustilo aj očkovanie treťou dávkou vakcíny proti covidu-19. Preočkováva sa výlučne mRNA vakcínami, teda Pfizerom alebo Modernou.

Momentálne sa na ňu môžu prihlásiť ľudia s poruchami imunity a očkovanie je odporúčané aj každému vo veku nad 55 rokov (po polroku od podania druhej dávky očkovacej látky).

Na rad by čoskoro mali prísť aj ďalšie rizikové skupiny ako osoby s pridruženými chorobami, ktoré boli prioritne očkované aj pri prvej dávke, či ľudia, ktorí majú zvýšené riziko nákazy v práci.

„Tieto skupiny sa očkovali ako prvé, takže ich protilátková imunita chráni menej ako ľudí, ktorí sa dali zaočkovať napríklad pred letom. Preto je dôležité, aby sa preočkovali,“ hovorí Leksa a dodáva, že takzvaná boostovacia dávka navýši imunitu veľmi rýchlo.

„Tretia dávka nielen odbremení nemocnice, ale aj zastaví pandémiu oveľa rýchlejšie,“ vysvetľuje.

Virologička Tatiana Betáková z SAV a UK v Bratislave nedávno pre Denník N vysvetlila, že ak to bude potrebné, proti covidu sa zaočkujeme nielen trikrát, ale aj „stokrát“, pretože vakcína je ideálna, ak ľudia majú aj dostatok neutralizujúcich protilátok, ktoré sa časom vytrácajú.

Na prípadnú kritiku, že vakcíny proti covidu nie sú dobré, lebo neposkytujú 5-, 10-ročnú alebo celoživotnú ochranu, Betáková odpovedala: „Nech mi [kritici] vysvetlia, prečo potrebujú obed a večeru, ak ráno raňajkovali. A prečo ďalší deň budú jesť znova.“