Denník N

Craig Ramsay: Vyhrávali sme 6:1 a kričal som viac, ako keď bolo 1:1. Hráči tomu nerozumeli

Craig Ramsay po rozhovore pre Denník N v roku 2017. Foto N – Peter Kováč
Craig Ramsay po rozhovore pre Denník N v roku 2017. Foto N – Peter Kováč

Craig Ramsay je už viac ako štyri roky trénerom slovenskej hokejovej reprezentácie a povedie ju aj na februárovej olympiáde v Pekingu a májových majstrovstvách sveta vo Fínsku.

„Trénovanie Slovenska je jedna z najdôležitejších vecí, aké som v živote spravil. A jedna z najnáročnejších,“ hovorí Ramsay a dodáva, že:

  • slovenskí hokejisti občas hľadali ľahký zápas;
  • Slováci nie sú zvyknutí pýtať sa, prečo majú niečo spraviť, iba to spravia, či to, že
  • by nechcel nebyť dobrým človekom, aby bol dobrým trénerom.

Ramsay bude Slovensko najbližšie viesť na novembrovom Nemeckom pohári v Krefelde, vo februári ho čaká olympiáda v Pekingu a v máji majstrovstvá sveta vo Fínsku.

Čo si myslíte o slovenskej mentalite po viac ako štyroch rokoch, odkedy vediete našu reprezentáciu?

Za posledných päťdesiat rokov som spolupracoval s rôznymi ľuďmi z krajín po celom svete a každý bol trochu iný. Existuje vec, ktorú sme na slovenských hokejistoch zmenili. Keď teraz prídu hrať do národného tímu, budú hrať na víťazstvo. Budú hrať rýchlo a nie na istotu. Predtým boli veľmi opatrní, a keď sme inkasovali, hneď zosmutneli a chceli prestať. My sme ich však nenechali a vraveli im: „Pokračujte, stále môžeme vyhrať.“ Na olympiáde sme prehrávali s Rusmi 0:2 v piatej minúte, ale dokázali sme to otočiť. Hráčom sme povedali, že tu sa nikto vzdávať nebude a takú mentalitu neakceptujeme. Viem, že nevyhráme každý zápas, ale chcem, aby sme sa o to v každom zápase pokúsili.

Viacerí slovenskí hokejisti sa vyjadrili, že v NHL bol rozdiel medzi nimi a Američanmi či Kanaďanmi v sebavedomí. Súhlasíte s tým?

V zásade áno. Každý sa cíti zle, keď prehráva. Otázkou je, či sa potom budete snažiť vyrovnať alebo len budete sedieť na striedačke a dúfať, že vyrovná niekto iný. Pred pár dňami som videl Šimona Nemca v ligovom zápase, bol na ľade, keď jeho tím v prvej tretine inkasoval. Počas zvyšku zápasu robil všetko možné, aby jeho tím vyrovnal. Bol ho plný ľad, strieľal aj prihrával. Inkasovaný gól neviedol k tomu, aby začal hrať zle, ale mal na neho opačný efekt – snažil sa ešte viac. Toto sa u slovenských hráčov snažíme docieliť. Takýto prístup chceme od každého hráča v reprezentácii: Ver tomu, že môžeš vyhrať, nech sa deje čokoľvek. Neboj sa, choď na ľad a skúšaj to znovu.

Stávalo sa, že si Slováci proti ľahším súperom mysleli, že to pôjde samo?

Áno, občas hľadali ľahký zápas. Na majstrovstvách sveta na Slovensku pred dvoma rokmi sme hrali proti Veľkej Británii. Vyhrávali sme 6:1, ale ja som na nich zo striedačky kričal viac, ako keď bolo 1:1. Nerozumeli, prečo to robím, keď vyhrávali. Úplne však prestali hrať našu hru. Máme svoj systém a chceme ním hrať proti každému súperovi za každého stavu a nielen vtedy, keď sa hráčom do toho chce. Musíme tak hrať stále.

Teda hrať bez zľutovania.

Presne tak. Nikdy neľutujte súpera, pretože nikto nebude ľutovať vás.

Keď hráčom niečo vysvetľujete, máte rád, keď kladú ďalšie otázky a snažia sa to pochopiť. Nemali ste na začiatku problém s tým, že hráči úlohu splnili, ale nič sa nepýtali?

Stále je to problém. Nie vždy som presvedčený, že mi rozumejú. Potrebujem od nich nielen prikývnutie, že rozumeli, ale aby to aj naozaj pochopili. Ak hráč nerozumie, musí sa pýtať a ja mu to rád skúsim vysvetliť iným spôsobom. Alebo mu to aj rovno ukážem, hoci toho už nezvládnem toľko ako kedysi. Hráči sa však musia ozvať, musia komunikovať.

Na Slovensku sa to zrejme začína už v škole, kde to zväčša vyzerá tak, že učiteľ hovorí a žiaci si pasívne zapisujú. Nemáme návyk klásť doplňujúce otázky. Je to v zámorí iné?

Áno, je. Keď som vyrastal, mal som dvoch skvelých trénerov – jedného vo veku od 10 do 16 rokov a ďalšieho od 16 do 20. Obaja boli skvelí ľudia. Keď odo mňa niečo chceli, vždy sa opýtali, či tomu rozumiem. Často sme mali diskusie, pri ktorých som sa pýtal otázku: „Prečo?“ Vždy sa mi to snažili vysvetliť. Ak by som povedal tuto Petrovi (ukáže na hovorcu zväzu Petra Jánošíka), že chcem, aby bol zajtra na schodoch o 9.30,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hokej

Rozhovory

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie