Denník N

Tvorí nové osnovy pre školy: V školskom zákone sú komunistické frázy, nový reformný dokument napísať nevieme

Branislav Pupala. Zdroj – BP
Branislav Pupala. Zdroj – BP

Branislav Pupala je profesor pedagogiky na Trnavskej univerzite a odborník na školskú a kurikulárnu politiku, ako aj metodológiu tvorby vzdelávacích programov pre školy. To sú štátne dokumenty, ktorý predpisujú, čo a ako sa majú deti v školách učiť. Pupala dlhodobo kritizuje slovenský školský zákon, ktorý je podľa neho len „znôškou fráz“, ktoré nikto neberie vážne.

Pupala spolupracuje s množstvom ďalších odborníkov na tvorbe nového kurikula pre základné školy, ktoré by malo byť navrhnuté na tri vzdelávacie cykly (do 3. ročníka, do 5. ročníka a do 9. ročníka). Aj keď na novom kurikule už aktívne pracujú stovky ľudí, ešte stále nie je jasné, či sa reforma udeje aj v praxi. Pupala tvrdí, že u ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS) nevidí záruky, že reformu ustojí.

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo je v zákone zakotvená dopravná výchova, ale nie matematika,
  • prečo bez jasného zákona nebudeme mať konzistentné školstvo,
  • či vo vedení ministerstva školstva vidí schopnosť myslieť na 20 rokov dopredu.

Minulý týždeň parlament schválil tri novely zákonov z oblasti školstva. Minister školstva Branislava Gröhling to označil za reformný skok. Súhlasíte s týmto pomenovaním? 

Pamätám si na slová ministra spred pár mesiacov. Mal vtedy za sebou tabuľu s rôznymi reformnými krokmi a povedal, že žiadne zásadné skoky nie sú potrebné, že je konečne treba robiť konkrétne opatrenia pre školstvo. Tak sa pýtam – potrebujeme konkrétne opatrenia na pozadí toho, ako je dnes nastavený systém vzdelávania? Alebo je potrebný skok, nejaká hrubá čiara?

A čo potrebujeme?

Dochádzam k záveru, že potrebujeme zásadný skok, pretože sme ho doteraz ešte neurobili. Ale tieto novely zákonov nie sú skokom. Sú to len opatrenia, ktoré nejakým spôsobom môžu pohnúť dnešným systémom. Reformný skok musí byť viditeľný aj na úrovni skoku v legislatíve a ten sme vôbec neurobili. Pointa vzdelávacieho systému ostáva taká istá, ako ju máme desiatky rokov.

Už dlho kritizujete školský zákon. Aký je? 

Treba si položiť otázku, či tento zákon nastavuje regulácie rozumne alebo nerozumne. A keďže si čítam zahraničnú legislatívu a sledujem vývoj nášho školského zákona, musím povedať, že rozumnosti je v ňom čím ďalej, tým menej.

Prečo? Lebo sa k nemu stále prilepí niečo nové? 

V zásade áno. Nikto si nechce položiť otázku, či je v zákone viditeľná pointa vzdelávacieho systému. Pointa sa vytráca.

Ako to myslíte? 

Najčistejšiu pointu mal na našom území zákon z roku 1948, pretože ho vtedy museli napísať od nuly. Bol stručný a bolo v ňom jasné, čo a ako chce štát regulovať, keď si odmyslím ideologické ciele vtedajšej legislatívy. Ďalší zákon bol v roku 1960, ďalší v 1984 a odvtedy sa na tejto verzii iba vezieme až do súčasnosti. V aktuálnom znení tak môžete čítať odkazy aj na tie komunistické zákony. Ide o frázy, pri ktorých sa už zabudlo, na čo tam sú. Nikomu neprekážajú, lebo nič neregulujú. Ale ak sú tam vety, ktoré nič neregulujú, tak sú zbytočné, nie? Alebo ak by ste ich zobrali vážne, tak podľa zákona vnesieme do škôl prvky zo 60. rokov.

O čo napríklad ide? 

Vidno to pri definícii materskej, základnej a strednej školy. Tak napríklad základná škola má vychovávať „po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej, pracovnej a telesnej“. To

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Branislav Gröhling

Školstvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie