Denník N

Mýty o EÚ: Únia nám s koronou nepomohla

Ilustrácia N - Ondrej Ivánek
Ilustrácia N – Ondrej Ivánek

Dezinformátori sa prispôsobili pandémii a koronavírus začali využívať na to, aby spochybňovali Európsku úniu. Namiesto mýtov o krivých uhorkách a migrantoch sa tak ujali mýty o tom, že EÚ počas covidu zlyhala. Päť mýtov o Únii sme spracovali v novembrovom magazíne, postupne ich zverejňujeme.

Na začiatku minulého roka celý svet prekvapila pandémia koronavírusu. Vedci pred touto hrozbou roky varovali, no keď naozaj prišla, ukázalo sa, že pripravených je len zopár štátov v juhovýchodnej Ázii, ktoré na začiatku tisícročia zažili epidémiu SARS.

Zo SARS sa napokon nestal globálny problém. Z covidu však áno. Nielen zdravotníci, ale aj bežní ľudia po celom svete zrazu potrebovali chirurgické rúška, gumené rukavice, štíty či plášte. Výrobcovia nestíhali a štáty, ktoré ich produkovali, si ich chceli nechať hlavne pre seba.

Práve v tomto období sa začal budovať mýtus, že Európska únia zlyhala, pretože pre členské štáty počas pandémie nerobí dosť a skutočná pomoc prichádza z východu. Z Ruska a z Číny.

Prvým európskym štátom, ktorý koronavírus tvrdo zasiahol, bolo Taliansko. Už hneď v marci na sever krajiny prišla pomoc z Číny, o pár týždňov neskôr aj z Ruska. Boli to ochranné pomôcky aj lekári.

Zábery z odovzdávania materiálnej pomoci prehlušili správy talianskeho denníka La Stampa, podľa ktorého boli medzi vojenskými lekármi aj agenti ruskej rozviedky, ktorí sa zaujímali o základne NATO. Nielen to. Operácia s názvom S láskou z Ruska, ktorá mala aj vlastné logo – dve srdiečka vo farbách ruskej a talianskej vlajky, zatienila aj pomoc z Európy.

Z Bergama pritom prevážali pacientov v kritickom stave do Nemecka, Berlín do Talianska poslal aj ventilátory a ďalšie štáty EÚ posielali ochranné pomôcky. O mesiac neskôr sa zapojilo aj Slovensko, ktoré Talianom poslalo 300-tisíc rúšok a 500 litrov dezinfekcie.

Ruská a čínska pomoc však bola rýchlejšia a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa neskôr ospravedlnila za to, že väčšina štátov Taliansku v tom čase na jeho žiadosti o pomoc neodpovedala. Krajiny EÚ sa obávali toho, čo príde, a nechceli sa vzdať pomôcok, ktorých nemali dosť.

Moskva a Peking si túto dieru všimli a využili ju. Pomohli im pri tom politici, ktorí „pomoc“ s veľkou vďakou vítali na letisku. Bol to napríklad slovenský premiér Peter Pellegrini aj jeho český kolega Andrej Babiš.

Na začiatku boli rúška

Prvé týždne pandémie mali veľký vplyv na to, ako ľudia vnímajú pomoc zo zahraničia. V prieskume, ktorý pre Denník N na konci marca 2020 urobila agentúra Focus, až 67 percent ľudí povedalo, že Slovensku pomáha Čína. Pri Rusku to bolo 25 percent, pri EÚ iba 21 percent.

Rok a pol od začiatku pandémie je jasné, že je to mýtus. Najväčšia pomoc prišla od Európskej únie.

EÚ má v oblasti verejného zdravia obmedzené právomoci a zodpovednosť za zdravotníctvo majú jednotlivé členské štáty. Hlavnou úlohou Európskej komisie je koordinovať zdravotné politiky v krajinách Únie, nie riadiť ich alebo riešiť problémy, ktoré štáty majú v zdravotníctve.

Väčšina výrobnej kapacity ochranných pomôcok je v Číne, a keďže tá bojovala s koronavírusom ako prvá, ochranné prostriedky sa nedali ľahko zohnať. Komisia na to reagovala tak, že ich začala spoločne obstarávať. Do členských štátov ich doručovala v máji.

Takto vznikla prvá spoločná rezerva zdravotníckeho vybavenia. Sú v nej aj pľúcne ventilátory či laboratórne potreby a štáty EÚ a aj nečlenovia zo západného Balkánu rezervu využívali aj počas tohto roka.

Komisia okrem toho začala hľadať kapacity na to, aby sa ochranné prostriedky mohli vyrábať aj na území EÚ, a zaviedla zákaz vývozu. Ten mal zabrániť špekulatívnym predajom do zahraničia v čase, keď prostriedky potrebovali členské štáty.

Paradoxom je, že ešte začiatkom februára EÚ pomáhala Číne a členské štáty dali dokopy 56 ton ochranných prostriedkov, ktoré poslali do Pekingu. Ďalšia zásielka odišla o pár týždňov neskôr. Okrem toho rúška nakupovali a posielali domov aj Číňania, ktorí žijú v zahraničí.

Ilustrácia N – Ondrej Ivánek

Štáty dostali milióny

Na začiatku pandémie EÚ pomohla aj ľuďom, ktorí uviazli v zahraničí. Časť letov si členské štáty vybavovali samy, no najmä vo vzdialenejších destináciách bolo pre ne jednoduchšie, aby sa o povolenia a preletové koridory postarali diplomati Únie.

Vďaka tomu sa v marci 2020 domov dostali stovky ľudí z Číny, Japonska, Filipín či Maroka. Na pozadí repatriačných letov a nákupov rúšok v Európe prebiehala príprava opatrení, ktoré sú z dlhodobého hľadiska omnoho dôležitejšie. Majú totiž priamy vplyv na zamestnanosť, ekonomickú silu Únie a životný štandard jej obyvateľov.

Štáty sa vďaka členstvu v Európskej únii dostali k miliardám eur, ktoré pomohli zmierniť dôsledky pandémie. Táto pomoc sa nedá porovnať s niekoľkými zásielkami ochranných prostriedkov, ktoré do Európy prišli z Číny a Ruska.

Únia koncom marca súhlasila s tým, aby štáty počas pandémie míňali viac, ako je v rámci európskych pravidiel bežne povolené. Potom prišli na rad nevyčerpané eurofondy. Krajiny ich mohli využiť na boj s koronavírusom. Celkovo až 37 miliárd eur.

Slovensko takto získalo 1,1 miliardy eur, ktoré išli okrem iného na podporu ľudí, ktorí nemohli počas pandémie pracovať, a na zvýhodnené úvery. Viac ako sto miliónov dostali nemocnice a záchranné služby.

K tomu treba pripočítať aj miliardu eur, ktorú Európska komisia vyčlenila pre malé a stredné podniky, a 100-miliardový program zvýhodnených pôžičiek s názvom SURE.

Ten štátom Únie pomohol so zavedením takzvaného kurzarbeitu. Firmy vďaka nemu získali peniaze na to, aby mohli skrátiť pracovný čas, prípadne pozastaviť prevádzku – bez toho, aby museli prepúšťať svojich zamestnancov. Len v roku 2020 dostalo takúto pomoc 25 až 30 miliónov ľudí v štátoch EÚ.

No a zabúdať netreba ani na to, že EÚ investovala stovky miliónov do vývoja vakcín proti covidu, bez ktorých by koronakríza zrejme trvala omnoho dlhšie. Okrem toho prišla aj s technickým riešením takzvaných green passov, ktoré pomohli pri pohybe v rámci štátov Únie.

Kľúčový fond obnovy

Európska únia v rámci reakcie na koronavírus využila mnohé programy, ktoré už existovali, no už vlani vznikali aj nové nástroje. Je ich mnoho a sú v nich miliardy eur. Na vrchole je plán obnovy, ktorý je najväčší a najviditeľnejší.

Plán obnovy je zároveň dôkazom toho, že Únia je založená na spolupráci členských štátov a na kompromisoch. Prišiel aj historický kompromis, keď sa krajiny dohodli na tom, že Únia si požičia peniaze na finančných trhoch, aby mohla financovať obnovu po pandémii.

Za peniaze, ktoré pôjdu do Talianska, Grécka či na Slovensko, spoločne ručí Európska únia. Vďaka tomu sa jednotlivé štáty dostanú k peniazom za lepších podmienok, ako keby si na trhoch mali požičiavať samy. Problém by to bol najmä pre tie najzadlženejšie štáty. Medzi nimi je aj Taliansko, ktoré pandémia už na začiatku minulého roka zasiahla veľmi tvrdo.

Na Slovensko vďaka plánu obnovy môže prísť až 6,3 miliardy eur. Či dostaneme plnú sumu, bude závisieť od toho, ako rýchlo sa bude zotavovať naša ekonomika. Dohodu o prvej platbe (822 miliónov) už začiatkom októbra podpísal premiér Heger.

Znamená to, že EÚ Slovensku zaplatí veľké reformné balíky, ktoré by bez týchto peňazí trvali omnoho dlhšie, prípadne by sa vôbec neuskutočnili. Miliarda pôjde do zdravotníctva, 800 miliónov do dopravy, takmer rovnaká suma je vyhradená na obnovu budov a stovky miliónov eur štát použije aj na zlepšenie školstva a digitalizáciu. Čas na to má do roku 2026.

Zdroj – EK

Chyby boli, ale pomoc je skutočná

Európska únia priznáva, že na pandémiu nebola dostatočne pripravená. Ako takmer všetci vo svete. Priznala aj chyby, ktoré urobila na začiatku pandémie, a chce sa z nich poučiť. V júni vydala správu, v ktorej zhrnula poučenia z pandémie.

Záver je teda jednoznačný: vďaka členstvu v Európskej únii Slovensko získalo miliardy eur. Časť z peňazí pomohla v tých najťažších fázach pandémie, no ešte väčší balík dostaneme na to, aby sme po pandémii obnovili a posilnili slovenskú ekonomiku, zdravotníctvo či školstvo.

Od Ruska sme nedostali nič a z Číny prišli na začiatku pandémie rúška a testy, za ktoré sme aj tak zaplatili.


Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže taktiež niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Európska únia

Hoaxy a propaganda

Koronavírus

    Mýty o EÚ

    Slovensko, Svet

    Teraz najčítanejšie