Denník N

Mýty o EÚ: Únia môže za to, že sme očkovali pomaly

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Po pomalej a slabej pomoci na začiatku roka 2020 prišlo pomalé očkovanie v prvých mesiacoch roka 2021. Tak to vidia kritici Únie, ktorí v zime tvrdili, že ak by si štáty vakcíny proti covidu nakupovali samy, boli by na tom omnoho lepšie. Za príklad dávali Izrael, USA či Veľkú Britániu, ktorá z EÚ nedávno odišla.

Čiastočne mohli mať pravdu. Ak by napríklad Nemecko nenechalo rokovania s výrobcami na Európsku komisiu, vakcíny mohlo mať skôr. Pre malé štáty by to však bolo zložitejšie, vakcíny by v konečnom dôsledku boli drahšie a Európa by zas bola rozdelená na krajiny, ktoré očkujú, a tie, čo zaostávajú a vinia z toho nedostatok solidarity v EÚ.

Preto sa členské štáty Únie dohodli, že pri nákupe vakcín proti covidu budú postupovať spoločne. Rokovania zverili Európskej komisii a súhlasili s tým, že vakcíny nakúpi EÚ a štáty si ich potom rozdelia tak, aby nikto nebol v horšej pozícii.

To sa aj stalo, no v úvode roka sa objavili komplikácie s dodávkami, ktoré politikov aj obyvateľov EÚ priviedli k tomu, že začali spochybňovať spoločný nákup.

Bez EÚ by to trvalo dlhšie

Na začiatok sa treba vrátiť k tomu, čo sa stalo predtým, ako sa vakcíny dostali do členských štátov. Vývoj vakcíny je mimoriadne náročná vec, vyžaduje si veľa času a financií. Farmaceutické firmy preto často váhajú, či sa im to vôbec oplatí. Pri víruse, ktorý zatvoril globálnu ekonomiku a zasiahol ľudí po celom svete, to bolo jednoznačnejšie, ale aj tak platí, že bez garancií z verejnej sféry by to bolo komplikované.

Takéto istoty vedcom a farmafirmám dali Spojené štáty, Veľká Británia, EÚ aj Čína a Rusko, ktoré vyvíjali svoje vlastné vakcíny. Keď bolo jasné, že cesta von z aktuálnej pandémie vedie jedine cez očkovanie, Únia vyčlenila peniaze na podporu výskumu vakcín, ktoré sa javili ako najsľubnejšie.

„Málokto si uvedomuje, že farmaceutické firmy musia dať neskutočne veľké objemy peňazí do vývoja a testovania. Každý krok sa vyhodnocuje s tým, aké veľké riziko je investovať ďalšie financie a či vôbec pokračovať vo vývoji. To ho výrazne predlžuje, preto normálne trvá roky,“ vysvetľuje Ladislav Miko zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Miko vraví, že keď do tohto procesu vstúpila takmer 450-miliónová EÚ, vývoj vakcín sa urýchlil „dramatickým spôsobom“.

Únia vývoj vakcín podporovala ešte pred covidom, za šesť rokov naň dala 650 miliónov eur. Na to, aby odborníci mohli pracovať na vakcínach proti koronavírusu, vlani vyčlenila ďalších 350 miliónov.

Tri miliardy eur išli do rozvoja produkčných kapacít, a ako píše Európska komisia, k tomu treba prirátať aj ceny, ktoré členské štáty zaplatili za vakcíny. Celková suma, ktorá išla na podporu vakcín proti covidu, takto dosahuje až 30 miliárd eur.

Únia roky cez svoje grantové programy podporuje aj nemeckú firmu BioNTech, ktorá spolu s americkou farmaceutickou spoločnosťou Pfizer vyvinula prvú vakcínu proti covidu schválenú v USA aj na území EÚ.

BioNTech pred rokom dostal od Európskej investičnej banky pôžičku 100 miliónov eur a zakladateľ firmy Uğur Şahi vyhlásil, že mRNA technológiu sa im podarilo vyvinúť aj vďaka dlhodobej podpore Únie.

Peniaze dostala aj nemecká spoločnosť CureVac, ktorá však nebola taká úspešná – nepodarilo sa jej vyvinúť dostatočne účinnú vakcínu proti koronavírusu. No a podpora smerovala aj firme AstraZeneca, ktorá sa napokon stala terčom kritiky pre omeškané dodávky.

Európska komisia postupne uzatvorila dohody so siedmimi firmami, ktoré vyvíjali vakcínu proti covidu. Ešte predtým, ako sa začalo očkovať, tak zabezpečila dosť vakcín pre všetkých obyvateľov členských štátov. Tie potom samy rozhodovali, koľko vakcín od jednotlivých výrobcov nakúpia.

Dnes platí, že EÚ dohody na 4,6 miliardy dávok. To je desaťnásobok počtu obyvateľov krajín Únie, no počíta sa aj s tým, že niektorí ľudia sa budú očkovať treťou dávkou. Možné je aj to, že vakcíny sa budú musieť upravovať tak, aby fungovali proti novým variantom koronavírusu.

Zmluvy EÚ a výrobcov berú do úvahy aj túto možnosť. Ak sa to teda stane, Únia nebude musieť uzatvárať nové kontrakty.

Ponáhľali sa aj experti

Popri dohodách s firmami bolo kľúčové, aby vyvinuté vakcíny čo najrýchlejšie preskúmali odborníci, ktorí sú združení v Európskej liekovej agentúre (EMA). Tá skúma, či sú lieky, ktoré sa chcú dostať na európsky trh, bezpečné a účinné.

Bežne to funguje tak, že výrobca vyvinie liek alebo vakcínu, otestuje ju a EMA dostane dokumenty na to, aby sa mohla rozhodnúť, či ju pustí do štátov EÚ. Pri vakcínach proti covidu EMA urobila výnimku.

Priebežne komunikovala s výrobcami, ktorí mohli odborníkom postupne posielať dokumenty a výsledky testov. Experti ich vyhodnocovali, čo malo zabezpečiť, že vakcína bude schválená rýchlejšie.

Odborné stanovisko EMA potom putuje do Európskej komisie, ktorá má pri povolení posledné slovo. Aj tento proces sa urýchlil. Bežne sú to týždne, pri koronavíruse to zvyčajne bol jeden deň.

EÚ a Izrael netreba porovnávať

Kritici EÚ majú pravdu v tom, že dodávky vakcín meškali a štáty EÚ začiatkom roka očkovali pomalšie ako USA, Británia či Izrael. Američania ťažili z toho, že na ich území sídlia fabriky Pfizeru aj Moderny, Briti sa spoliehali na dodávky vakcíny od AstraZenecy, ktorá sa vyvíjala na Oxforde, a Izrael nakupoval očkovacie látky výrazne drahšie ako Únia.

Porovnanie s Izraelom nesedí najmä pre počet obyvateľov Izraela a celej Únie.

Spojené štáty a Británia navyše vakcíny zo svojho územia nevyvážali. EÚ, naopak, do mája zo svojho územia vyviezla viac ako 200 miliónov dávok. Najväčšia časť z nich išla do Británie. Ak by to členské štáty nerobili, v očkovaní mohli byť od začiatku pred Britániou. V októbri už objem vyvezených vakcín dosiahol jednu miliardu. Išli do 150 štátov sveta.

Časom sa ukázalo, že Únia príliš dôverovala AstraZenece, ktorá výrazne meškala so svojimi dodávkami. To spomalilo očkovanie v celej Európe. Rovnako ako to bolo s rúškami, aj pri vakcínach platí, že globálny dopyt bol v istom momente vyšší, ako dokázali výrobcovia pokryť.

Kritika za to smerovala k EÚ, ktorá vakcíny pre štáty zabezpečovala. Únia argumentovala, že výrobné kapacity sú obmedzené, a členským krajinám odkazovala, že to chvíľu potrvá, no potom budú dodávky vakcín veľmi stabilné. Úlohou štátov bolo, aby sa pripravili na väčšie dodávky a spustili kampaň, vďaka ktorej by vedeli milióny vakcín využiť čo najrýchlejšie.

EÚ si ešte na začiatku roka stanovila dva ciele: dodať do členských štátov dosť dávok na to, aby sa v lete mohlo zaočkovať aspoň 70 percent dospelých, a zároveň toľko ľudí zaočkovať. Prvé mala na starosti Únia, to druhé členské krajiny.

Oba ciele sa napokon podarilo naplniť. Aspoň prvú dávku vakcíny proti covidu dostalo 70 percent dospelých obyvateľov EÚ koncom júla. O mesiac neskôr už mali dve dávky.

Očkovacia nerovnosť

Európska únia doteraz dodala do členských štátov takmer 770 miliónov dávok vakcín. Nie všetky krajiny ich však dokázali adekvátne využiť.

Cieľ zaočkovať 70 percent dospelých dosiahla Únia spoločne, no väčšiu zásluhu na ňom majú štáty severu, juhu a západu. Stredná a juhovýchodná Európa pri očkovaní výrazne zaostávajú. Medzi krajiny, ktoré zaočkovali najmenej ľudí, patrí aj Slovensko (45 percent).

Niektorí politickí predstavitelia na Slovensku síce začiatkom roka často pomalé očkovanie spájali s Európskou úniou a kritizovali ju za to, ako nákup vakcín dohodla, no čoskoro sa ukázalo, že Slovensko nedokáže dodané vakcíny využiť.

A kým väčšina z 27 štátov Európskej únie postupne v miere zaočkovanosti predbehla aj spomínaný Izrael, Veľkú Britániu či USA, Slovensko zostáva na chvoste štatistík. Spolu s Rumunskom, Chorvátskom a Bulharskom.

Aký je teda záver? Bez finančnej podpory EÚ, rýchlejších procesov v Európskej liekovej agentúre a spoločných nákupov by vývoj, výroba aj samotné očkovanie trvali dlhšie. To posledné by nemuselo platiť pre všetky štáty v Európe, ale výhodu by mali tí bohatší, pripravenejší a rýchlejší. Slovensko by medzi nimi nemuselo byť.

Stačí sa pozrieť na to, ako ide očkovanie v štátoch Balkánu, ktoré nie sú v Únii.


Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže taktiež niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

[Pochopiť fenomén konšpiračných teórií znamená spoznať ich mechanizmus. Objednajte si knihu Falšovaná pravda z knižnej edície Denníka N.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Európska únia

Hoaxy a propaganda

Koronavírus

    Mýty o EÚ

    Očkovanie proti koronavírusu

    Slovensko, Svet

    Teraz najčítanejšie