Denník N

Mýty o EÚ: Únia je na pokraji rozpadu

Ilustrácia N – Ondrej Ivánek
Ilustrácia N – Ondrej Ivánek

Čím viac peňazí sa vyzbiera, tým viac škôl na východe Slovenska dostane Magazín N o boji proti dezinformáciám. Príručku s názvom „Nedajte sa oklamať“ pripravuje Denník N, hlavným autorom je reportér Vladimír Šnídl.

To tvrdenie sa objaví vždy, keď je medzi členskými štátmi spor, napätie či nezhody: Európska únia sa už rozpadá.

Rusko predpovedá blížiaci sa kolaps Európy či EÚ desaťročia. Táto dezinformácia funguje, aj keď doteraz k rozpadu nedošlo, a napriek problémom Únia stále prosperuje.

Zaručené predpovede konca Únie sa objavili aj počas pandémie, hoci EÚ členským štátom pomohla miliardami eur. A aj napriek tomu, že krajiny si pomáhali navzájom – či už poskytovaním miest v nemocniciach, zdravotníckym personálom, materiálom, alebo dávkami vakcín.

Tému posilnil brexit, ktorý mal predznamenávať definitívny rozpad Únie. Efekt však bol opačný. Po zložitom odchode Británie z EÚ dnes podobný krok nie je na stole v žiadnom z členských štátov.

Taliani ani Francúzi Britov nenasledovali

Marine Le Penová v roku 2017 vyhlásila, že brexit spustí domino efekt, ktorý zničí Úniu. Tieto slová boli súčasťou jej prejavu na mítingu lídrov nacionalistických strán. Bola tam Alternatíva pre Nemecko, holandská Slobodná strana aj Matteo Salvini a jeho Liga.

Ku koncu Európskej únie malo prispieť aj Le Penovej víťazstvo vo francúzskych prezidentských voľbách a dobrý výsledok AfD v Nemecku.

Le Penovej výsledok nebol zanedbateľný a euroskeptička sa dostala do druhého kola, no namiesto nej sa stal prezidentom fanúšik európskej integrácie Emmanuel Macron.

AfD sa v Nemecku dostala do parlamentu, no odvtedy zamrzla a Slobodná strana Geerta Wildersa mala naposledy v Holandsku necelých 11 percent.

Z Únie neodišlo ani Taliansko, a to ani vtedy, keď bol Salvini rok a pol súčasťou vlády. Útoky na Brusel síce stále patria do Salviniho agendy, no dva roky po Le Penovej prejave vyhlásil, že euro je talianskou menou a aj ňou ostane. Salvini nechce presadzovať žiadny „italexit“ a jeho strana dokonca za premiéra podporila Maria Draghiho, bývalého šéfa Európskej centrálnej banky.

Odchádzať z Únie neplánujú ani Bratia Talianska, nacionalistická strana, ktorá momentálne vedie prieskumy.

Taliansko dnes členstvo v EÚ potrebuje viac ako kedykoľvek predtým. Rím totiž z fondu obnovy po pandémii dostane najviac peňazí zo všetkých členských štátov – takmer 200 miliárd.

Myšlienky na odchod z Únie sa dokonca vzdala aj Marine Le Penová, ktorá znovu kandiduje v prezidentských voľbách. Už nechce ani návrat k franku.

Euroskeptici nie sú na koni

To, že Salvini a Le Penová menia svoje názory tak, aby zodpovedali náladám voličov, neznamená, že euroskeptici nemajú v Európe silu. Podľa Eurobarometra z jari 2021 si však len 28 percent ľudí v členských štátoch myslí, že ich krajine by pomohlo, ak by vystúpila z Únie.

Najviac ich je v Chorvátsku, Rumunsku a vo Švédsku. Na Slovensku je o tom pevne presvedčených 11 percent ľudí, 19 percent skôr súhlasí s pozitívnou budúcnosťou krajiny mimo Únie.

Podpora pre euro je podľa Eurobarometra na rekordne vysokej úrovni. Májový prieskum ukázal, že 80 percent ľudí považuje spoločnú menu za dobrú pre EÚ a 70 percent ju vníma ako dobré riešenie.

Politici, ktorí podporujú európsku integráciu, majú prevahu aj v Európskom parlamente. Tri najväčšie frakcie sú ľudovci, socialisti a liberáli, čiže strany, ktoré majú veľmi ďaleko od toho, aby podporovali odchod z EÚ.

Čo bude s Maďarskom a Poľskom?

Pri úvahách o tom, kto by mohol nasledovať Britániu na ceste z EÚ, už Taliansko a Francúzsko nahradili dva stredoeurópske štáty. Populistické vlády v Poľsku a Maďarsku často kritizujú Európsku úniu a robia kroky, ktoré im vyčíta Brusel aj predstavitelia iných členských štátov. Nezhody sa najčastejšie týkajú právneho štátu, migrácie alebo útokov na menšiny.

Poľsko dokonca od Únie dostalo pokutu za to, že nezavrelo bane, a sankciám čelí aj pre reformy v súdnictve, ktoré podľa Súdneho dvora EÚ idú proti hodnotám a pravidlám Únie. Pre konflikt ohľadom súdnej reformy sa v uplynulých týždňoch začal často spomínať polexit. Napätie je veľké, no napriek tomu vláda neplánuje odísť z EÚ. „Žiadny polexit nebude,“ tvrdí predseda najsilnejšej vládnej strany PiS Jarosław Kaczyński.

Za to, aby Poľsko ostalo v Únii, je podľa jedného z prieskumov až 88 percent ľudí.

Tak ako v prípade Talianska aj tu hrajú istú rolu financie. Varšava by z fondu obnovy mala dostať 24 miliárd v grantoch, ďalších 12 miliárd si chce požičať.

A to, že poľská vláda má pri konflikte s Bruselom hranice, ukazujú aj udalosti z konca septembra. Keď EÚ poľským regiónom, ktoré sa vyhlásili za zóny bez LGBTI, stopla peniaze z eurofondov, miestni politici cúvli a uznesenia začali meniť.

Z podobných dôvodov ako v Poľsku sa úvahy o odchode z EÚ objavili aj v Maďarsku. Viktor Orbán je voči Únii veľmi kritický a priaznivci takzvaného huxitu tvrdia, že Brusel pohŕda krajinami strednej Európy.

O tom, že Maďarsko by mohlo existovať aj mimo EÚ, hovoria niektorí politici vládneho Fideszu, no Orbán tieto úvahy brzdí. Premiér povedal, že ak sa Únia rozpadne, Maďarsko v nej bude medzi poslednými a bude sa snažiť udržať ju pokope. Rovnako ako v Poľsku odchod z Únie nie je populárny ani v Maďarsku.

V augustovom prieskume 79 percent respondentov povedalo, že by v referende hlasovali za zotrvanie v EÚ. Odchod by podporilo iba 13 percent.

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus si myslí, že kritický dialóg a výmena názorov nie sú znakmi rozpadu Únie.

„Práve naopak, je to prejav demokracie, slobody prejavu a rozmanitosti, na čom sú postavené základy Únie. EÚ nie je dokonalá a jedným z nedostatkov je kríza komunikácie, ktorej dôsledkom je aj brexit. Faktom je aj to, že EÚ si žiada isté znovuzrodenie. Aj Eurobarometer ukázal, že 70 percent opýtaných vo všeobecnosti podporuje EÚ, no až takmer 50 percent si želá istý reformný proces,“ dodáva Klus.

Únia je stále atraktívna

Klus hovorí, že EÚ má svoje nedostatky a chyby, ale existenciálna kríza jej nehrozí.

„Po brexite, ktorý jasne ukázal, aké zložité je vystúpiť z EÚ aj pre veľmoc ako Spojené kráľovstvo, je skôr opak pravdou. Svedčí o tom aj spiatočka, ktorú v rámci odchodovej rétoriky zvolili viacerí európski radikáli vrátane tých slovenských,“ vraví Klus.

Vytriezvenie z brexitu sa nedotklo len nacionalistov naprieč Európskou úniou, ale aj ľudí, ktorí žijú v Británii. Prieskum agentúry YouGov z konca septembra ukázal, že 53 percent ľudí si myslí, že brexit prebieha zle. Pozitívne ho vníma iba 18 percent ľudí.

Ako vraví Martin Klus, EÚ je stále atraktívna aj pre „nečlenov“ a pred jej bránami čaká niekoľko štátov, ktoré robia reformy, aby sa do Únie dostali. Najbližšie k členstvu sú Severné Macedónsko a Albánsko. Macedónci dokonca z dôvodu perspektívy vstupu do Únie zmenili názov svojho štátu. Na to, aby vyriešili starý spor s Gréckom, si doň museli pridať slovo Severné.

„Takto podľa mňa naozaj nevyzerá projekt, ktorý by sa rozpadal. Naopak, pozeráme sa na Európsku úniu, ktorá prechádza obnovou a rastie,“ hovorí o Únii Klus.

Myšlienku o jej konci podľa neho živia iba politici, ktorí si sľubujú politické benefity od „rozpadu, návratu k nacionalizmu a vytvorenia malých, národných ihrísk, kde by sa ľahšie presadili.“


Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže taktiež niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

[Pochopiť fenomén konšpiračných teórií znamená spoznať ich mechanizmus. Objednajte si knihu Falšovaná pravda z knižnej edície Denníka N.]

Európska únia

Hoaxy a propaganda

Mýty o EÚ

Svet

Teraz najčítanejšie