Otakar Horák
Súčasné opatrenia, ktoré sa zaviedli po Parížskej dohode o zmene klímy z roku 2015, by do roku 2100 znížili globálnu teplotu o 0,7 stupňa Celzia a rast by teda stlačili na 2,9 stupňa Celzia oproti predindustriálnej ére.
Nové záväzky, o ktorých hovorili viaceré krajiny tesne pred konferenciou OSN o zmene klímy v škótskom Glasgowe, by situáciu zlepšili, no ani v takom prípade by sa nedosiahol cieľ z Paríža udržať nárast globálnej teploty na úrovni 1,5 stupňa až 2 stupne Celzia.
Konštatuje to časopis Nature v obsiahlom článku, v ktorom sa venuje nadchádzajúcej konferencii o klimatickej zmene v Glasgowe, najväčšej od Paríža.
Posun až o tisíc metrov
„Ak sa globálne oteplí o 3 stupne Celzia, v strednej Európe sa oteplí o 6 stupňov Celzia,“ povedal pre Denník N klimatológ Milan Lapin z katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie UK v Bratislave.
Podľa neho by také oteplenie na Slovensku znamenalo posun klimatického pásma o 900 až tisíc metrov. „To, čo u nás bolo kedysi vo výške 100 metrov nad morom, bude vo výške 1 100 metrov.“
Podujatie v Glasgowe sa začína 31. októbra a zúčastní sa na ňom do 200 krajín. Budú rokovať o opatreniach na zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie.
Zhoda 99,9 percenta vedcov
Medzi vedcami panuje takmer absolútna zhoda na úrovni 99,9 percenta, že ľudské aktivity spôsobujú globálne otepľovanie.
Ukázala to štúdia z tohto mesiaca vydaná v časopise Environmental Research Letters. Analyzovali v nej 3-tisíc článkov o klíme, ktoré vyšli od roku 2012. Z nich boli len štyri, ktoré implicitne alebo explicitne pochybovali o vplyve človek na globálne otepľovanie.
„Prípad je uzavretý. Vo vedeckej komunite neexistuje nikto významný, kto by spochybňoval vplyv človeka na klimatickú zmenu,“ cituje denník Guardian prvého autora článku Marka Lynasa z Cornellu.
Aj prvá časť správy Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu (IPCC) z tohto augusta uvádza, že „je nesporné, že ľudský vplyv otepľuje atmosféru, oceány a zem.“
Predošlé správy volili opatrnejší jazyk a písalo sa v nich o „vysokej pravdepodobnosti“.
Rekordy
Tohtoročný júl bol najteplejším mesiacom za 142 rokov meraní. V auguste to vyhlásil americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA).
Kombinovaná teplota povrchu súše a oceánov dosiahla v júli 16,7 stupňa Celzia, čo je o 0,9 stupňa Celzia viac ako priemer 20. storočia (15,8 stupňa Celzia).
Dekáda 2011 až 2020 bola najteplejšia v dejinách meraní. „Šesť najteplejších rokov bolo od roku 2015 a roky 2016, 2019 a 2020 sa dostali do prvej trojky,“ píše Svetová meteorologická organizácia (WMO).
Augustová správa Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu (IPCC) hovorí, že planéta sa otepľuje najrýchlejšie minimálne za ostatných 2000 rokov.
Podľa reportu IPCC je koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére, ktorý je hlavným skleníkovým plynom zohrievajúcim Zem, najvyššia za minimálne ostatné dva milióny rokov.
Koncentrácia metánu v atmosfére je rekordná za aspoň 800-tisíc rokov.
Globálna teplota vzduchu dva metre nad zemským povrchom sa zvýšila o 1,1 stupňa Celzia v porovnaní s priemerom rokov 1850 až 1900. Také teplo nebolo na Zemi ostatných 125-tisíc rokov.
Zem sa síce otepľovala aj v minulosti, no tento teplotný nárast, ktorý sme zaznamenali za zhruba sto až 150 rokov, trval v minulosti tisíce rokov. Na zmenu klímy sa preto dalo lepšie adaptovať.
Emisie oxidu uhličitého
Panel IPCC modeloval päť scenárov, ako sa bude teplota na planéte vyvíjať v 21. storočí.
Tie závisia od toho, koľko skleníkových plynov budeme ako ľudstvo do ovzdušia naďalej vypúšťať. Medzi oboma javmi sa preukázala súvislosť.
Momentálne sú globálne ročné emisie oxidu uhličitého na úrovni 36 gigaton (jedna gigatona je miliarda ton).
Na porovnanie, ešte v roku 1950 to bolo 6 gigaton CO2 ročne, v roku 1990 išlo o 22 gigaton, uvádza stránka Our World in Data.
Od počiatku priemyslovej revolúcie do roku 2020 ľudstvo vypustilo 2 300 gigaton CO2 (2 300 000 000 000 ton), čo spôsobilo nárast koncentrácie CO2 z 280 ppm (ppm, z angl. parts per million, vyjadruje počet častíc na 1 milión ostatných častíc) až na okolo 420 ppm.
Aj v prípade radikálneho poklesu emisie skleníkových plynov s najväčšou pravdepodobnosťou v najbližších rokoch prekonáme oteplenie o 1,5 stupňa Celzia, keďže klimatické procesy majú istú zotrvačnosť. No na konci storočia by sme sa mohli dostať na oteplenie pod 1,5 stupňa, uvádza správa IPCC.
„Je stále možné udržať globálne oteplenie na úrovni 1,5 stupňa Celzia? Odpoveď je áno,“ cituje Nature Maisu Rojasovú, jednu z hlavných autoriek správy IPCC. Takú úroveň oteplenia však nedosiahneme, ak nepristúpime k „okamžitému, prudkému a rozsiahlemu zníženiu emisie všetkých skleníkových plynov.“
Najpesimistickejší scenár panelu IPCC hovorí o globálnom oteplení o 5 až 6 stupňov Celzia. Podľa odborníkov máme v tejto chvíli nakročené k tomu, aby sa teplota na konci storočia zvýšila o zhruba 2 až 3 stupne Celzia.
Správa UNEP
Správa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), zverejnená tento utorok, uvádza, že súčasné záväzky na znižovanie emisií skleníkových plynov povedú k nárastu teploty na Zemi o 2,7 stupňa Celzia do konca storočia.
Súčasné úsilie štátov považuje organizácia za nedostatočné. „Stále sme na ceste ku klimatickej katastrofe,“ povedal šéf OSN António Guterres.
Na obmedzenie otepľovania na 1,5 stupňa Celzia by bolo potrebné znížiť existujúce emisie do roku 2030 o 55 percent, vypočítava UNEP. Ak by sa v nasledujúcom desaťročí znížili o 30 percent, udržal by sa nárast teploty pod hranicou dvoch stupňov Celzia.
Tolasz: Zastavenie rastu teploty pod 1,5 °C nie je reálne
Hoci máme nakročené k otepleniu až o 3 stupne Celzia, už nárast o dva stupne predstavuje výraznú globálnu hrozbu.
„Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) pripravil v roku 2018 špeciálnu správu ‚Oteplenie o 1,5 °C‘, kde predložil celý rad výstupov, ktoré porovnávali, ako sa zmení klimatický systém pri oteplení o 1,5 °C a ako o 2,0 °C. Už z tohto porovnania je zrejmé, že nepriaznivými dôsledkami budú zasiahnuté podstatne rozsiahlejšie územia a podstatne väčšie množstvo ľudí. Podstatne horšie budú aj dôsledky pre ekosystémy, hlavne v pobrežných, horských a ľadovcových oblastiach,“ povedal pre Denník N český klimatológ Radim Tolasz.
Tolasz je vedúcim oddelenia klimatickej zmeny Českého hydrometeorologického ústavu a expertom Svetovej meteorologickej organizácie (WMO).
Český vedec dodal, že podľa tohtoročnej správy IPCC nie je „zastavenie rastu teploty pod 1,5 stupňa Celzia reálne“ a „pri očakávanom prekročení rastu o 2 °C dôjde k prekročeniu niektorých bodov zvratu v klimatickom systéme“. To znamená, že aj keď sa podarí dosiahnuť proklamovanú uhlíkovú neutralitu v polovici storočia, a stabilizovať tak globálnu teplotu, „už naštartované trendy v niektorých častiach klimatického systému budú pokračovať ďalšie desaťročia až jednotky storočí.“
Podľa Tolasza sa „odmrazovanie horských ľadovcov už teraz zdá byť nezvratné“, ohrozená je aj stabilita grónskeho a antarktického ľadovca a vzostup hladiny svetového oceánu bude pokračovať aj v budúcom storočí.
Pre zotrvačnosť klimatického systému nestačí, ak len dodatočne reagujeme na výskyt problémov, vraví český klimatológ. „Musíme mať na pamäti, že niektoré problémy spojené s vyšším výskytom extrémov klímy, ktoré vidíme už dnes, sú dôsledkom nášho správania ku klimatickému systému pred minimálne 20 až 30 rokmi.“ Podľa Tolasza bude trvať „rovnako dlhé obdobie, kým klimatický systém začne pozitívne reagovať na zníženie emisií.“
Treba celosvetové riešenia
Konferencie OSN o zmene klímy sa konajú každoročne od roku 1995, keď sa zástupcovia krajín prvý raz stretli v Berlíne.
Výnimkou bol minulý rok, keď sa konferencia v Glasgowe odložila pre pandémiu o rok.
Klimatológ Lapin povedal, že k výstupom nadchádzajúcej konferencie v Glasgowe je skeptický, lebo „ani na jednej z predošlých konferencií sa neprijali globálne opatrenia, ktoré by boli záväzné a kontrolovateľné.“
Skepsu pred konferenciou v Glasgowe vyjadrila aj švédska aktivistka Greta Thunbergová, ktorá k významu týchto konferencií povedala, že ide o „30 rokov bla, bla, bla“. Iní sú však presvedčení, že klimatická diplomacia zohrala istú pozitívnu rolu, konštatuje Nature.
Klimatológ Lapin je toho názoru, že sa musí znižovať globálna emisia skleníkových plynov, no potrebné je, aby sa zapojil celý svet. „Ak niektoré krajiny znížia emisiu skleníkových plynov tak, že kritický priemysel premiestnia do rozvojových krajín, nepôjde o žiadne riešenie,“ hovorí vedec a dodáva: „V rozvojových krajinách stúpla koncentrácia skleníkových plynov na 5- až 6-násobok oproti roku 1990, kým v rozvinutých krajinách klesá. Na Slovensku klesla takmer na polovicu.“
Podľa Lapina teda potrebujeme globálne riešenia, „a kým nebudú, klimatickú zmenu nevyriešime.“
Na Európsku úniu pripadalo v roku 2012 zhruba 9 percent celkovej emisie oxidu uhličitého, Slovensko netvorí ani 0,1 percenta. Preto je dôležité, vraví Lapin, aby „znižovanie skleníkových plynov malo celosvetový rámec.“ Najviac oxidu uhličitého emituje v súčasnosti do atmosféry Čína, nasleduje USA.
Uhlíková neutralita
Európska únia sa zaviazala k uhlíkovej neutralite do roku 2050, čo znamená, že sa nevyprodukuje viac oxidu uhličitého, ako sa spotrebuje.
Niektorí však namietajú, že lepším ukazovateľom je uhlíkový rozpočet – určuje, koľko fosílnych palív možno ešte spáliť, no neurčuje, kedy má dôjsť k spáleniu poslednej tony.
Rozdiel medzi uhlíkovou neutralitou a uhlíkovým rozpočtom možno ilustrovať na príklade s fajčiarom. Uhlíková neutralita hovorí, kedy fajčiar vyfajčí poslednú cigaretu (napríklad rok 2050), no uhlíkový rozpočet stanoví celkový počet cigariet, ktorý dovtedy vyfajčí.
Lapin povedal, že prihlásenie sa k uhlíkovej neutralite do roku 2050 je „politický akt“, ktorý nemusí nič znamenať, lebo terajší politici nebudú niesť žiadnu zodpovednosť, ak sa nesplní. Za 30 rokov už nemusia ani žiť, vraví vedec. „Dôležité skôr bude, ako sa budú emisie po rokoch či piatich rokoch znižovať.“
Oteplenie o 3 stupne Celzia
Čo by sa stalo, ak by sa do konca storočia globálne oteplilo o (takmer) 3 stupne Celzia, ako uvádza IPCC, UNEP alebo časopis Nature?
Ako už klimatológ Lapin povedal v úvode, na Slovensku by sa oteplilo až o 6 stupňov Celzia. Výsledkom by bol nárast extrémov počasia, keď by dlhšie obdobie sucha striedali prudké lejaky.
Keď zrážky spadnú rýchlo, vlaha sa dostatočne nevsiakne a odtečie z krajiny, prípadne sa vyparí.
Budú sa meniť aj štyri ročné obdobia a po zime rýchlo nastúpia vysoké teploty.
Z globálneho hľadiska bude mať najväčší význam posun zrážkových pásiem a pásiem sucha a vlhka. „Stovky miliónov ľudí sa budú musieť presťahovať, lebo tam nebude pitná voda a dostatok potravy.“
Podľa Lapina také posuny stámiliónov ľudí vyvolajú „konflikty, ktoré si ani nevieme predstaviť“.
Klimatológ vraví, že vzhľadom na nárast globálnej teploty musíme prijať aj adaptačné opatrenia, aby sme sa vyrovnali s následkami klimatickej zmeny.
Keďže v našom regióne sa budú dlhé obdobia sucha striedať s prudkými lejakmi, pre našu krajinu to znamená prijať opatrenia na zadržanie vody v krajine a protipovodňové opatrenia. Súbor opatrení je však omnoho širší, dodáva Lapin.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
