Denník N

Historici umenia Maja a Reuben Fowkesovci: Dejiny umenia zrejme nikdy nebudú úplne spravodlivé

Z komentovanej prehliadky výstavy Možné agrarizmy v bratislavskej Kunsthalle. Foto – Adam Šakový
Z komentovanej prehliadky výstavy Možné agrarizmy v bratislavskej Kunsthalle. Foto – Adam Šakový

Maja a Reuben Fowkesovci sú kurátori a historici umenia, ktorí sa dlhodobo zaoberajú dejinami umenia strednej a východnej Európy. Niekoľko rokov žili v Budapešti, kde založili výskumné centrum Translocal Institute for Contemporary Art. Aktuálne pôsobia v Londýne, kde vedú Postsocialist Art Centre (PACT) na University College London.

V Bratislave sa ešte posledných pár dní dá vidieť výstava Možné agrarizmy, ktorú kurátorovali. Výstava nadväzuje na rozsiahly umelecký projekt Eastern Sugar a rovnomennú publikáciu Ilony Németh, ktorú editovali a ktorá vyšla v angličtine aj v slovenčine vo vydavateľstvách Sternberg a Absynt v spolupráci so Slovenskou národnou galériou.

V rozhovore sme však hovorili aj o knihe Umenie strednej a východnej Európy od roku 1950 (Thames & Hudson, 2020), v ktorej zúročili roky výskumu v tomto regióne, o tom, ako politická situácia ovplyvňuje súčasné umenie v Maďarsku a o pripravovanom titule Umenie a klimatická zmena.

Reuben a Maja Fowkesovci počas komentovanej prehliadky. Foto – Adam Šakový

Ako a prečo ste sa rozhodli spolupracovať na projekte Ilony Némethovej?

Maja Fowkes: Ilona nás oslovila ešte v roku 2018, keď sa konala prvá výstava Eastern Sugar v bratislavskej Kunsthalle, či by sme nenapísali text do katalógu k výstave. Na produkciu cukru a zánik cukrovarov v strednej a východnej Európe sme sa snažili pozrieť v širšom kontexte ako na súčasť industrializácie poľnohospodárstva a produkcie potravín, ktoré sa podieľajú na klimatických zmenách a ekologickej kríze, ktorej čelíme.

To, čo nás do projektu najväčšmi vtiahlo, bol fakt, že Ilonin výskum bol veľmi systematický a šiel skutočne do hĺbky. Začalo sa to prípadom jedného cukrovaru, ale pokračovalo to naprieč cukrovarmi na Slovensku až za hranice vašej krajiny a ešte stále to nie je na konci. Téma cukru pritom celkom prirodzene otvorila rôzne aspekty transformácie postkomunistickej krajiny, zvýraznila problémy mladej demokracie a kapitalizmu, sociálne, ekonomické, ale aj ekologické otázky, ktoré sme ďalej v knihe a napokon aj na výstave rozvíjali.

Čo boli pre vás kľúčové východiská, s ktorými ste sa snažili pracovať aj na výstave?

Reuben Fowkes: Uvažovanie o výstave vychádzalo najmä z toho, akým smerom sa uberala kniha Eastern Sugar. Niektoré aspekty sme sa na výstave snažili posunúť dopredu, a to bol najmä potenciál zmeny, ktorý Ilona v projekte identifikovala, ale aj sociálny dosah zatvorenia cukrovarov, ekologický aspekt výroby cukru a aj podmienky pestovania plodín vo všeobecnosti.

Kľúčová pri tvorbe výstavy bola najmä myšlienka, že história po roku 1989 mohla byť v krajinách strednej a východnej Európy odlišná. Snažili sme sa nájsť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie