Analytik Strážay: Ak Poľsko odíde z EÚ, bude to veľký problém

Odkedy poľský ústavný súd na začiatku októbra spochybnil, že európske právo je nadradené tomu poľskému, spustili sa debaty o polexite. Poľský premiér Mateusz Morawiecki zvolil tvrdú rétoriku a Úniu dokonca obvinil z toho, že chce rozpútať 3. svetovú vojnu.

Predstaviteľom EÚ však už zjavne dochádza trpezlivosť, rovnako ako niektorým lídrom členských štátov. Belgický premiér Alexander de Croo Varšavu kritizuje, že Úniu vníma iba ako bankomat.

V jadre konfliktu je súdna reforma v Poľsku, ktorú EÚ dlhodobo kritizuje. Varšavu žiada, aby zrušila disciplinárnu komisiu, ktorá podľa európskych inštitúcií ohrozuje nezávislosť súdnictva.

V stávke je veľa: Poľsko zatiaľ nemá schválený plán obnovy s objemom 36 miliárd eur. Okrem toho má platiť pokutu milión eur denne, až kým nezruší spomínanú disciplinárnu komisiu.

Riaditeľ SFPA Tomáš Strážay v rozhovore vraví, že táto situácia neprospieva ani Poľsku, ani EÚ. „Najmä po odchode Británie je ešte jasnejšie, že projekt európskej integrácie by bez Poľska nemal zmysel. Ak by EÚ stratila Poľsko, bude to veľký problém.“

Smeruje Poľsko k odchodu z Únie?

Verím, že nie. Momentálne to nie je v záujme nikoho z najvýznamnejších poľských politikov. Členstvo v EÚ Poľsku jednoznačne prináša benefity, nielen finančné, no stala sa z toho politická téma, ktorú využíva koalícia aj opozícia. Ešte viac sa to spolitizovalo po rozhodnutí poľského ústavného súdu. Opozícia v tom vidí príležitosť, ako na seba upútať pozornosť a získať nových podporovateľov. Bez ohľadu na to platí, že až na niektoré radikálne prúdy vo vládnej strane PiS zaznieva z úst všetkých relevantných aktérov, že odchod z EÚ nie je na programe dňa.

Je pravda, že poľská vláda odmieta polexit, no jej útoky na Brusel a spochybňovanie Únie by z dlhodobého hľadiska mohli mať vplyv na náladu v krajine. Ani britská vláda, ktorá vyhlásila referendum o brexite, nečakala, že sa to skončí odchodom z Únie. Nemôže sa stať niečo podobné v Poľsku?

Dlhodobé trenice, ktoré existujú medzi poľskou vládou a inštitúciami EÚ, nepomáhajú ani Únii, ani Poľsku. Existujú však volebné cykly, ktoré umožňujú občanom, aby si zvolili inú vládu, ak by smerovanie krajiny bolo v ostrom protiklade s tým, čo si praje väčšina ľudí.

Samozrejme, že do toho vstupuje aj faktor nechceného vývoja. Ako vravíte: ani referendum o brexite nebolo plánované s takým výsledkom, s akým sa skončilo. Aj v poľskej politike existujú prúdy, ktoré spochybňujú členstvo v Únii a ktoré hovoria o absolútnej suverenite Poľska, čo je v dnešnom svete ilúzia. Momentálne nemajú väčšinovú podporu obyvateľstva, no je to potenciálna hrozba, ktorú neradno ignorovať.

Niektorí analytici preto hovoria o hre so zápalkami, iní o džinovi vypustenom z fľaše, ktorého treba dostať naspäť dnu. Poľská vláda musí urovnať svoje spory s európskymi inštitúciami.

Prečítajte si

Zabil priateľku a rozrezal telo suseda. Milionára z USA napokon prezradil preklep a rozhovor s filmármi

Európsky parlament aj niektoré štáty žiadajú tvrdý postup voči Poľsku. Na druhej strane Angela Merkelová hovorí najmä o dialógu a bojí sa, že ak Európska komisia bude postupovať tvrdo, Úniu to rozdelí. Aké riešenie by EÚ mala zvoliť?

Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktorý vo dvoch záležitostiach Poľsku udelil pokuty, napovedajú, že európske inštitúcie už prešli od slov k činom. Poľsko čelí konkrétnym postihom a hrozí aj to, že ak nezmení svoju pozíciu, nedostane platby z fondu obnovy.

Táto situácia neprospieva ani Poľsku, ani EÚ. Najmä po odchode Británie je ešte jasnejšie, že projekt európskej integrácie by bez Poľska nemal zmysel. Ak by EÚ stratila Poľsko, bude to veľký problém. EÚ preto má záujem na tom, aby dialóg pokračoval, ale nemôže to byť dialóg hluchého so slepým, ktorý si prispôsobuje domácu legislatívu tak, aby nemusel rešpektovať to, čo vyriekne Súdny dvor EÚ.

Prečo je Poľsko také dôležité pre budúcnosť európskej integrácie?

Pre svoju rozlohu, počet obyvateľov a aj preto, že v EÚ nie je až toľko veľa väčších štátov, ktoré môžu znásobovať jej váhu aj v mimoeurópskom priestore. Okrem toho je Poľsko dôležité aj z hľadiska rozvoja a prehlbovania integrácie. Teraz sme však vo fáze, keď Poľsko samo seba vylúčilo z takejto pozície a z niektorých diskusií a rozhodnutí, ktoré sa týkajú aj jeho. Ak by poľská vláda chcela, budúcu podobu EÚ by mohla vytvárať vo väčšej miere.

O tom, že strana Právo a spravodlivosť dovedie Poľsko k odchodu z EÚ, hovorí najmä poľská opozícia. Na jej čele je bývalý premiér a predseda Európskej rady Donald Tusk. Je to z jeho strany iba taktika alebo si myslíte, že naozaj verí tejto možnosti?

Je to taktika, Tusk dostal dar od vlády, aby takto mohol lákať časť voličov. Na druhej strane platí aj to, čo sme už spomenuli – dôsledky niekedy môžu byť aj nechcené -, a preto sa nedá stopercentne vylúčiť odchod z EÚ. Ten v podstate nemôžeme vylúčiť ani v iných štátoch, taká možnosť tu vždy existuje.

Občianska platforma si to už vybrala ako predvolebnú tému a mobilizuje svojich prívržencov. Možno sa jej podarí vďaka tejto téme prilákať aj voličov iných strán vrátane PiS. Aj medzi nimi je dosť proeurópskych voličov, ktorým sa už aktuálne kroky poľskej vlády môžu zdať za čiarou.

Voľby sú síce ešte ďaleko, budú až v roku 2023, ale ukazuje sa už teraz, že EÚ bude jednou z hlavných tém predvolebnej kampane?

Určite ňou bude. Nemôžeme vylúčiť ani scenár, že v Poľsku budú predčasné parlamentné voľby.

Opozícia v podobe Občianskej platformy aj hnutia Szymona Hołowniu už môže vzbudzovať obavy medzi predstaviteľmi PiS. Prieskumy verejnej mienky napovedajú, že víťazstvo PiS by nebolo také jednoznačné ako naposledy. Podpora pre členstvo v EÚ je v Poľsku jasná a vzťahy s Úniou jednoznačne budú témou kampane.

Treba však počkať aj na to, ako zareaguje poľská vláda. Už v minulosti predkladali návrhy, ktoré budili kontroverzie za hranicami. Napokon vyšumeli z politického priestoru. Ale nemyslím si, že toto je ten prípad, ide o spor, ktorý sa týka toho, ako konzervatívna poľská vláda vníma suverenitu. Na druhej strane sú zas hodnoty a princípy, na ktorých je postavená EÚ. Je to teda principiálny spor, nie spor o jeden konkrétny zákon.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred týždňom vyhlásila, že rozhodnutie poľského súdu spochybňuje a ohrozuje základy Únie. Súhlasíte s jej názorom?

Áno, pretože štáty, ktoré chcú vstúpiť do EÚ, počítajú s tým, že odovzdajú časť svojej suverenity inštitúciám EÚ. Poľsko nikto nenútil do členstva, prihlásilo sa samo a samo aj splnilo podmienky na to, aby do Únie vstúpilo.

Nie je to však prvýkrát, čo Poľsko spochybňuje nadradenosť európskeho práva. Podobný proces prebehol pred zhruba 15 rokmi, takisto bol spojený s Jarosławom Kaczyńskim a jeho bratom Lechom. Ako prezident patril medzi posledných lídrov, ktorí sa priklonili k podpisu Lisabonskej zmluvy.

Spochybňovanie je teda dlhodobé, nie jednorazové, ale rozhodnutie ústavného súdu vytvára priestor pre manipulatívne akty, pri ktorých sa poľská vláda môže odvolávať na rozhodnutie ústavného súdu. Je to precedens a európske inštitúcie, prirodzene, reagujú.

Mimochodom, to rozhodnutie zďaleka nebolo jednohlasné a aj nominanti, ktorí majú blízko k PiS, upozorňujú, že takáto debata už v Poľsku prebehla, a považujú ju za ukončenú.

Takže Poľsko by v budúcnosti mohlo tvrdiť, že niektoré nariadenia EÚ sa ho netýkajú?

Presne, je to selektívny výklad toho, kde európske právo je nadradené a kde nie je. To, čo sa bude vláde hodiť, si osvojí, no pri iných témach môže argumentovať rozhodnutím ústavného súdu. Napríklad vtedy, ak bude cítiť, že to atakuje podstatu jej ideológie. Celý tento spor je do značnej miery o konzervatívnej ideológii, ktorá má hlboké pramene v poľskej politike.

Ak to je ideologická otázka a niečo, čo zašlo už tak ďaleko, že predstavitelia Únie hovoria o spochybňovaní hodnôt a základov spoločného projektu, dá sa vôbec ešte z tejto cesty vrátiť?

Napätie sa nebude dať úplne eliminovať. Sporných oblastí sa nazbieralo toľko, že treba systematické riešenia. Uplynulo už niekoľko rokov od momentu, keď sa voči Poľsku využil článok číslo 7, no reakcia zo strany poľskej vlády je veľmi vlažná. Pred domácim publikom tvrdí, že má argumenty, ktoré by mali presvedčiť EÚ.

Potom prichádzajú aj neželané výroky ako naposledy od premiéra Morawieckeho, ktorý hovoril o vydieraní zo strany EÚ a revolveri priloženom k hlave. Tento slovník zaváňa zákopmi, ktoré nebude jednoduché opustiť. Krok k zmiereniu však podľa mňa musí urobiť poľská vláda. Otázkou je, ako povedať voličom, že nemala pravdu, bez toho, aby nestratila tvár. To podľa mňa momentálne rieši Jarosław Kaczyński.

Prečítajte si

Čo si myslí o EÚ majster skladu z Vrútok či IT audítor zo Žiliny? Únia volá ľudí diskutovať o budúcnosti

Máte odpoveď na túto otázku?

Nie. Neviem, ako bude poľská vláda postupovať. Môže uvažovať o čiastočných ústupkoch a naťahovaní času, napríklad do volieb. Úplne vyriešenie situácie by však znamenalo popretie niečoho, čo si PiS stanovila, keď sa v roku 2015 dostala k moci. Ide o odmietanie nadradenosti inštitúcií EÚ a zdôrazňovanie nezávislosti Poľska, jeho suverenity a jeho konzervatívnych koreňov.

Poľsko v tomto spore podporuje najmä Maďarsko, ktoré takisto čaká na schválenie plánu obnovy a má svoje vlastné nezhody s Úniou. Čo to znamená pre vnímanie V4 v Európe?

Vo V4 už dlhodobejšie dochádza k deleniu, ktoré sa zrejme ešte viac potvrdí po vytvorení novej českej vlády. Síce nepôjde o úplne euroentuziastickú vládu, ktorá by razantne podporovala prehlbovanie integrácie, ale vytratí sa populizmus, ktorý charakterizoval Andreja Babiša. Práve preň ho spájali s Morawieckim, no najmä s Viktorom Orbánom. Spojenie dosiahlo úplne inú úroveň, keď ho maďarský premiér pred voľbami prišiel podporiť priamo do Česka. To nebola dobrá správa pre Slovensko.

Ak nedôjde k výmene politickej garnitúry v Poľsku a Maďarsku, tak deliaca línia medzi štátmi vo V4 ostane. V4 však nikdy nemala ambíciu byť jednotným blokom, vždy existovali rôzne pohľady na rôzne veci. Krajiny sa líšia postojmi k Rusku, majú iné predstavy o energetike. V4 je voľné zoskupenie, nie organizácia so spoločnými rozhodnutiami, ale pri akomkoľvek formáte spolupráce je ideálne, ak sa názory štátov dopĺňajú. Vo V4 sa to momentálne nedeje, a to dokonca ani v kľúčových otázkach ako dodržiavanie zásad právneho štátu a budúcnosť EÚ.

Z vášho pohľadu to však neznamená, že by sme mali úplne zavrhnúť spoluprácu v rámci V4.

Určite nie. Pridaná hodnota V4 spočíva v tom, že ide o flexibilný formát, nie je záväzný. Problémom je, že V4 je dnes príliš politická. Stal sa z nej nástroj, ktorý sa využíva aj v prospech domácich pozícií niektorých lídrov. Napríklad Viktor Orbán využíva V4 na to, aby názory vlastnej vlády prezentoval ako názory celej skupiny. To ide proti záujmom Slovenska, Česka a do istej miery aj Poľska.

Vyšehradská štvorka však za 30 rokov existencie dokázala vybudovať široké siete spolupráce na nižších úrovniach: napríklad vedúci odborov na rôznych ministerstvách, experti a tak ďalej. Kolegovia z V4 sú často prvou voľbou pri telefonátoch do zahraničia, zavrhnúť takéto kontakty zo dňa na deň by bolo nezmyselné.

To je pravda, ale v Holandsku či vo Švédsku to asi takto nevnímajú, pretože nepoznajú toto praktické hľadisko. Vidia práve usmiate fotografie zo spoločných stretnutí, podávanie rúk s Orbánom… Nie je to reputačný problém pre Slovensko?

Z hľadiska imidžu to naozaj vyzerá tak, ako hovoríte. Dnes už s nostalgiou spomíname na to, že o V4 sa kedysi hovorilo oveľa menej. Vtedy spolupráca fungovala naozaj efektívne.

Dnes je Vyšehradská štvorka omnoho viditeľnejšia, no nie v takom svetle, ako by sme chceli. Predtým ju koordinovali skôr ministri a nižší úradníci na ministerstvách. Po vypuknutí migračnej krízy sa však V4 výrazne politizovala, do rúk ju prevzali premiéri a ministri, ktorí si z nej urobili nástroj na svoju komunikáciu a popularizáciu.

To je problém, pretože politická rovina začala dominovať nad praktickou, ktorá je dôležitejšia. Otázka je, ako V4 dostať späť do rámca, v ktorom by mala byť: do rámca užitočnej regionálnej spolupráce, ktorá prináša benefity jednotlivým členom a nie je využívaná v takej veľkej miere na politické účely.

Asi sa ťažko odpútava pozornosť od Viktora Orbána, z ktorého sa stala výrazná osobnosť európskej politiky. Už za ním dokonca do Budapešti chodia politici ako Marine Le Penová, ktorá ešte pred pár rokmi bola najznámejšou euroskeptičkou na kontinente. Vtedy ju navštevovali politici, ktorí sa chceli priživiť na jej popularite, teraz je to opačne. Hviezdou je Orbán. Čím to je?

Z Orbána sa naozaj stal fenomén, a to hovorím bez konotácie. Premiérom je štvrtýkrát a môžeme špekulovať o tom, ako voľby vyhral. Ak sa však naňho pozrieme z diaľky, tak vidíme, že je úspešný. To je aj dôvod, prečo Európska ľudová strana dlho váhala s vylúčením Fideszu. Na začiatku ho aj tam vnímali ako úspech a ako politika, ktorý dokázal získať ústavnú väčšinu.

Potom sa jeho názory začali vyvíjať a maďarská vláda urobila viaceré problémové kroky. Orbánova popularita sa preto preklopila do priestoru, ktorý je skôr euroskeptický, konzervatívny a zdôrazňuje antimigračné tendencie a tradičnú rodinu.

K tomu pridal aj populizmus. Jeho výsledky sú dnes atraktívne pre antisystémových lídrov, ktorí chcú spochybniť aktuálny poriadok v EÚ a radi by vládli. Dôležité pre budúcnosť Európskej únie budú francúzske voľby. Vymedzia aj to, ako sa vyvinie vzťah medzi EÚ a Poľskom.

Dominantným hnutím v Európskej ľudovej strane sú nemeckí kresťanskí demokrati, ktorí po dlhých rokoch nebudú vo vláde. V nej budú sociálni demokrati, zelení a liberáli, ktorí sú citlivejší aj na tému právneho štátu. Môže sa stať, že Orbán sa dostane viac na okraj?

Myslím si, že sa to môže stať. Už to, že ho vylúčili z EPP, bolo zásadným signálom. Vzhľadom na to, ako sa rysuje nemecká vláda, sa dá očakávať, že dôraz na otázky právneho štátu a podmieňovanie pomoci z eurofondov dodržiavaním týchto zásad bude väčší. Očakávam, že sa zvýši konfrontácia medzi inštitúciami a Poľskom a Maďarskom, ale aj medzi nimi a dôležitými členskými štátmi.

V Nemecku sa to už tak rysuje, ešte uvidíme, ako dopadnú voľby vo Francúzsku. Čakajú nás však aj voľby v Maďarsku, pri ktorých nemôžeme definitívne povedať, že Orbán obháji svoj mandát. V Maďarsku vznikla opozícia, ktorá sa sformovala takým spôsobom, že môže byť relevantným súperom Orbána. Podobný scenár je reálny aj v Poľsku.

Viackrát ste spomenuli francúzske voľby. Tie budú na jar budúceho roka, sú teda omnoho bližšie ako hlasovanie v Poľsku. Očakávate, že Emmanuel Macron obháji svoje víťazstvo?

Treba byť optimistom. Ak by zvíťazil niekto z kandidátov, ktorí nemajú ďaleko k nesystémovým riešeniam, problém nebude mať len Francúzsko, ale EÚ ako celok. Pre Slovensko a strednú Európu by bola najlepšia kontinuita európskej politiky, ktorú zastáva Francúzsko v súčasnosti. S novou vládou by Macron možno mohol mať ešte väčšiu synergiu ako s Angelou Merkelovou.

---

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže taktiež niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.