Denník N

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter: Erdoğan ho volá Červený Soros. Západu pre neho hrozil diplomatickou vojnou

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

1. Erdoğana naštvali západní diplomati. 2. Biden pretláča historickú reformu 3. Sudán sa znovu vzďaľuje od demokracie.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Dobrý deň,

Turecko je spojencom EÚ aj Spojených štátov, v posledných rokoch je však spolupráca s ním čoraz ťažšia. Môžu za to autoritárske kroky prezidenta Erdoğana. Jeden z nich tento týždeň vyvolal diplomatický konflikt.

Okrem toho píšeme o problémoch Bidena pri presadzovaní veľkých reforiem a o klimatických sľuboch na Blízkom východe.


Európa: Erdoğana naštvali západní diplomati

Autoritársky prezident Turecka Recep Tayyip Erdoğan sa znovu dostal do konfliktu so svojimi spojencami na Západe.

Tí musia čoraz častejšie riešiť, ako pristupovať k svojmu dôležitému partnerovi, ktorý porušuje elementárne ľudské práva a svojich kritikov posiela do väzenia.

O čo ide: Turecký prezident pohrozil veľvyslancom desiatich krajín vyhostením po tom, čo v spoločnom vyhlásení vyzvali na okamžité prepustenie občianskeho aktivistu Osmana Kavalu.

Aktivista a podnikateľ je v tureckom väzení od jesene 2017, dodnes však v jeho prípade nepadol verdikt. Obvinenia sú klasické – financovanie protivládnych protestov v parku Gezi a údajná účasť na prevrate v roku 2016.

Európsky súd pre ľudské práva to ešte v roku 2019 označil za politický proces a vyzval na jeho okamžité prepustenie. Zaobchádzanie s Kavalom, ktorý je už štyri roky vo väzení, skutočne pripomína kafkovské procesy.

Prirovnáva ho k Sorosovi: Filantrop Kavala, ako píše Financial Times, bol vždy viac kultúrnym než politickým aktivistom a snažil sa o liečenie historických rán, ktoré utrpeli turecké menšiny – najmä Kurdi a Arméni.

Erdogan ho prezýva Červený Soros vzhľadom na to, že pôsobil v jeho Nadácii otvorenej spoločnosti.

„Jeden z tých, čo financovali protest (Kavala), je už vo väzení, a za ním je neslávne známy maďarský žid George Soros, ktorý posiela svojich ľudí do celého sveta, aby rozdeľoval a zvrhával národy, na čo využíva svoje bohatstvo,“ vyhlásil turecký prezident ešte v roku 2018.

Keď sa skupina diplomatov z desiatich západných krajín (Slovensko medzi nimi nebolo) Kavalu zastali v spoločnom stanovisku, Erdoğan zareagoval zúrivo: ani tí, čo sa podpísali pod výzvu, podľa neho „neoslobodzujú banditov vrahov a teroristov“, a okamžite nariadil ministrovi zahraničia, aby diplomatov označil za nežiaduce osoby.

Spor vyšumel: Vznikol z toho najostrejší diplomatický spor medzi Ankarou a Západom za posledné roky. Nakoniec ho však západní diplomati vyriešili pomerne jednoducho a rýchlo – ďalším vyhlásením.

Veľvyslanectvá tých desiatich krajín (Kanada, Holandsko, Nový Zéland, Švédsko, Fínsko, Nórsko, Dánsko, Nemecko, Francúzsko a Spojené štáty) na Twitteri napísali, že sú zaviazané diplomatickým dohovorom o nevmiešavaní sa do vnútorných záležitostí.

Konkrétne ide o článok 41 Viedenského dohovoru, ktorého citáciou sa nateraz konflikt uhasil.

Demonštrácia na podporu Erdogana. Foto – TASR/AP

Čo s Tureckom: Spor, ktorý tak skončil sklonením hlavy zo strany západných diplomatov, však znovu oživil debatu, ako pristupovať ku krajine, ktorá sa počas Erdoğanovej éry vzďaľuje od európskych hodnôt, no zároveň je dôležitým členom NATO a partnerom EÚ pri riešení migračnej krízy.

To, že z Turecka sa stala krajina jedného muža, vidno na ratingoch rôznych ľudskoprávnych organizácií. Freedom House ho napríklad zaradilo do najhoršej kategórie „neslobodných krajín“ na okraji Európy medzi krajiny, ako sú Rusko a Bielorusko, ktoré svojich politických oponentov rovnako posielajú do väzenia v kontroverzných politických procesoch.

V prípade Kavalu išlo však pre Erdoğana o veľmi malé PR víťazstvo v ťažkých časoch – turecká líra sa prepadá, inflácia trhá rekordy a dve najväčšie opozičné strany sú v prieskumoch pred jeho hnutím AKP.

Ak by boli voľby teraz, stratil by väčšinu v parlamente.


Severná Amerika: Biden pretláča historické reformy

Spojené štáty patria medzi najvyspelejšie štáty sveta, ale v niektorých rebríčkoch sú na opačnom konci. Sú napríklad jedným zo siedmich štátov, kde neexistuje štátom garantovaná platená materská.

A zákonom zaistenú platenú práceneschopnosť (PN-ku) nemajú okrem Američanov len v 10 krajinách sveta.

Veľké plány: Práve 12 týždňov platenej materskej, PN-ky a opatrovanie člena rodiny (OČR) boli hlavnými témami veľkého sociálneho balíčka amerického prezidenta Bidena, o ktorom sa v týchto dňoch rozhoduje v kongrese.

Napokon z toho nič nebude. Balíček vo výške okolo 1,8 bilióna dolárov na desať rokov, ktorý Biden vo štvrtok predstavil v kongrese, túto revolučnú zmenu neobsahuje. Rovnako z neho po rokovaniach vypadlo aj viacero ďalších nápadov.

Chýba tam dvojročné bezplatné štúdium na verejných vysokých školách, daň pre miliardárov ako Elon Musk či Jeff Bezos aj ďalšie body, ktoré mali z balíčka spraviť najväčšiu reformu sociálneho štátu v USA za posledných 50 rokov.

Čo teda je v balíčku: Napriek tomu ide o veľkú reformu, ktorá rozširuje sociálny štát v USA. Zavádza napríklad systém bezplatných škôlok pre 3- a 4-ročné deti (veľa amerických detí v tomto veku do škôlok nechodí).  Balíček tiež predlžuje daňový bonus na dieťa (do 300 dolárov mesačne) na ďalšie obdobie a rozširuje možnosti zdravotného poistenia.

Venuje sa aj klimatickej zmene. Obsahuje programy, ktoré majú dotovať Američanom kúpu elektromobilu a daňovými úľavami presvedčiť firmy, aby od uhlia a zemného plynu prešli na alternatívne zdroje energie.

Táto časť celkovo bude stáť 555 miliárd dolárov, čo je najväčšia federálna investícia na boj s klimatickými zmenami.

Biely dom trvá na tom, že balíček nezvýši štátny dlh. Má sa zaplatiť zvýšením daní pre bohatších Američanov či firmy (minimálna 15-percentná daň pre firmy so ziskom viac ako 1 miliarda). Takisto chce investovať do daňových úradov, aby stíhali úniky na daniach.

Prečo neprešiel väčší: Pôvodne mal mať balíček objem 3,5 bilióna dolárov. Narazilo to však na dvoch demokratických senátorov: Joe Manchina zo Západnej Virgínie a senátorku Kyrsten Sinemovú z Arizony.

Keďže demokrati majú v senáte iba 50 hlasov (plus hlas viceprezidentky Kamaly Harrisovej), nemôžu si dovoliť ani jedného rebelujúceho.

Najmä centrista Manchin z republikánskeho štátu pritom naznačoval, že mnohé opatrenia sú pre neho príliš ľavicové. Naopak, mnohí demokratickí kongresmani a senátori (ako Bernie Sanders) za ne bojovali dlhé roky.

Stále však nie je isté, či to prejde: záruky nedali obaja problémoví politici, mnohým progresívcom sa zdalo, že Biden až príliš ustúpil. Neschválili mu preto zatiaľ ani balík na infraštruktúru v hodnote 1 bilióna dolárov.

Súčasná situácia, keď demokrati ovládajú senát aj snemovňu a majú prezidenta, je však ideálny čas na kľúčové reformy. O rok budú voľby do kongresu a demokrati môžu ľahko stratiť jednu alebo obe komory.

Problémy Bidenovi robia senátor Joe Manchin a Kyrsten Sinemová (v pozadí). Foto – TASR/AP

Ázia: Myslia ropné štáty naozaj na klímu?

Saudská Arábia a Bahrajn chcú byť do roku 2060 uhlíkovo neutrálne. To však neznamená, že prestanú ťažiť ropu.

O čo ide: V nedeľu sa v Glasgowe uskutoční konferencia o klimatickej zmene známa pod názvom COP26. Pár dní pred ňou prišlo varovanie vedcov, podľa ktorých je nereálne, že svet zastaví rast teploty pod 1,5 stupňa.

Ešte predtým však zaujímavú správu zverejnila Saudská Arábia, ktorá patrí do desiatky štátov, ktoré do ovzdušia vypúšťajú najviac CO2.

Blízkovýchodné kráľovstvo, ktorého hospodárstvo stojí a padá na rope, chce byť do 40 rokov uhlíkovo neutrálne. V porovnaní s plánmi EÚ či Veľkej Británie je to o desaťročie neskôr, no Saudská Arábia ani doteraz nepatrila medzi lídrov v boji proti klimatickej zmene.

Bez ropy: Svedčia o tom aj dokumenty, ktoré minulý týždeň zverejnila BBC. Saudská Arábia podľa nich žiadala OSN, aby vo svojej správe zjemnila kritiku fosílnych palív a neargumentovala tak výrazne za čo najskorší odchod od týchto zdrojov.

Pre Saudskú Arábiu sú kľúčové a je to jasné aj z toho, ako k nim pristupuje vo svojej stratégii na zníženie emisií.

Kráľovstvo síce chce byť uhlíkovo neutrálne, ale export fosílnych palív do toho počítať nebude.

Ako to pôjde: Korunný princ Muhammad bin Salmán oznámil, že na to, aby sa tento cieľ dosiahol, sa vyčlení takmer 190 miliárd dolárov. Saudská Arábia chce okrem iného vysádzať stromy a zachytávať CO2.

Experti sú skeptickí a tvrdia, že na to, aby mal sľub ropného kráľovstva väčšiu váhu, treba predstaviť konkrétnejšiu stratégiu.

Greenpeace dokonca upozornil na to, že Saudi zároveň s ohlásením tohto plánu chystajú rozšírenie ťažby z 12 miliónov na 13 miliónov barelov ropy za deň. Preto ho hodnotia iba ako politický ťah, ktorý má pred konferenciou COP26 pomôcť zmenšiť tlak na Saudskú Arábiu.


Afrika: Sudán sa znovu vzďaľuje od demokracie

Zdá sa, že prechod k demokracii v Sudáne nebude úspešný. Aspoň zatiaľ. V krajine prebehol ďalší prevrat.

O čo ide: Vzhľadom na to, čo sa v posledných mesiacoch deje v Afrike, by sme pokojne mohli vytvoriť samostatnú sekciu venovanú prevratom.

Najprv to bolo ázijské Mjanmarsko, potom Čad, Mali aj Guinea. Americkí analytici spočítali, že tento rok prebehlo viac úspešných prevratov ako za posledných päť rokov dokopy.

To je veľmi smutná štatistika. Obzvlášť smutný je prípad Sudánu, ktorý sa len pred dvoma rokmi po veľkých protestoch zbavil diktátora obvineného zo zločinov proti ľudskosti.

Čo sa stalo: Dopracovať sa k zmene v Sudáne nebolo vôbec jednoduché. Starý režim aj bezpečnostné zložky tomu dlho odolávali a zabíjali ľudí v uliciach.

Keď sa to napokon podarilo, dohodlo sa, že v tretej najväčšej africkej krajine vznikne prechodná vláda s účasťou civilistov aj členov armády.

Tí dva a pol roka zdieľali moc, no vzťahy medzi nimi boli od začiatku napäté. Vyvrcholilo to týždeň predtým, ako sa mal sudánsky generál Abdal Fattáh Burhán vzdať svojej pozície na čele prechodnej rady.

Podľa dohody ho mal vymeniť civilista – dočasný premiér Abdalláh Hamduk.

V Chartúme na protest proti postupu armády pálili pneumatiky. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Ten však namiesto najvyššej funkcie skončil v domácom väzení. Priamo v dome spomínaného generála.

Hamduka už medzičasom prepustili, ale demokratická budúcnosť Sudánu je neistá. Armáda tvrdí, že jej cieľom je postarať sa o úspešné odovzdanie moci, ktoré majú priniesť voľby v roku 2023.

Jej kroky však vyvolávajú opačný dojem. Takto vidia aj Spojené štáty, ktoré Sudánu pozastavili 700-miliónovú pomoc. Američania chcú, aby armáda prepustila všetkých členov civilného vedenia štátu, ktorých zadržala.

Burhán tvrdí, že práve oni chystali prevrat a armáda zasiahla, aby zabránila občianskej vojne. Tomu neveria ľudia, ktorí znovu vyšli protestovať do ulíc.

Sudánsky generál však má k dispozícii ešte jeden veľký tromf. Podporuje ho Egypt, Saudská Arábia či Spojené arabské emiráty. Teda iní autokrati, ktorí veľmi nefandia úspešnému príbehu demokratickej tranzície vo svojom regióne.


Latinská Amerika: Vplyvný šéf kartelu je vo väzení

Kolumbijská vláda zaznamenala veľký úspech. Bezpečnostným zložkám sa podarilo zadržať vplyvného drogového bosa, ktorého prirovnávajú k Pablovi Escobarovi.

O koho ide: Dario Antonio Úsuga je známy aj pod prezývkou Otoniel a šéfuje takzvanému Kartelu zo zálivu.

Netflix o ňom zatiaľ nenatočil seriál, preto ho u nás pozná málokto. Na rozdiel od Escobara, El Chapa či kartelu z Cali.

Otoniel však so svojím kartelom mal pod kontrolou až tretinu kokaínu, ktorý sa vyvážal z Kolumbie. Preto ho vláda prirovnáva k Escobarovi a označuje za nebezpečného zločinca.

Ako ho dostali: Otoniel sa Escobarovi podobá aj v tom, že po istom čase si už nemohol úplne slobodne užívať peniaze, ktoré mal vďaka drogovému biznisu.

Mal milióny, no nemohol chodiť do luxusných hotelov a reštaurácií či na drahé zahraničné dovolenky.

Dlho sa presúval z miesta na miesto, žil v úkrytoch a dokonca sa skrýval v džungli. Práve tam ho zadržali vojaci. Bol v kríkoch, obutý v gumákoch.

Dairo Antonio Úsuga odfotený po zadržaní kolumbijskými jednotkami. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Drogový bos pravdepodobne skončí pred súdom v USA, kde ho obvinili už v roku 2009.

Američania žiadajú jeho vydanie, na Otoniela dokonca vypísali 5-miliónovú odmenu. V Spojených štátoch ho zrejme čaká dlhoročné väzenie, podobne ako El Chapa.

Experti, ktorých oslovila BBC, sa však obávajú, že jeho zadržanie môže priniesť ďalšiu vlnu násilia, ktorá často zvykne sprevádzať boj o moc – po tom, čo jeden z bosov nedobrovoľne skončí.

Viac o Úsugovi čítajte tu.

Meno týždňa: António Costa

Foto – TASR/AP

Pozícia portugalského premiéra je výrazne ohrozená, krajinu zrejme v najbližších mesiacoch čakajú predčasné voľby.

Costovi sa darilo zvládať funkciu šéfa menšinovej vlády, no tento týždeň v parlamente neprešiel rozpočet, ktorý navrhla jeho vláda. Nepodporila ho krajná ľavica, ktorá pravidelne hlasovala s Costovými socialistami, ani opozícia.

Poslanci neschválili rozpočet prvýkrát od roku 1974, keď sa z Portugalska stala demokratická krajina. Bývalí ľavicoví spojenci Costu mu vyčítali, že málo investuje do sociálneho systému a zdravotníctva a že predtým uprednostnil znižovanie deficitu.

Costa tvrdí, že pre krajinu, ktorá mala počas hospodárskej krízy veľké problémy, je to kľúčové. S predčasnými voľbami je však viac-menej zmierený. Ak budú, chce stáť na čele kandidátky socialistov.

Foto týždňa

Angela Merkelová je krok bližšie k ukončeniu svojej politickej kariéry. Tento týždeň sa konala ustanovujúca schôdza nového parlamentu, ktorého zloženie vzišlo zo septembrových volieb.

Merkelová v nich už nekandidovala, a tak schôdzu sledovala len z balkóna. Prvýkrát od začiatku 90. rokov.

Foto – TASR/AP

O čom sme písali:

Ako chápať krízu na čínskom realitnom trhu: Čo je Evergrande a prečo ju spájajú s finančnou krízou z roku 2008

Zabil priateľku a rozrezal telo suseda. Milionára z USA napokon prezradil preklep a rozhovor s filmármi

Orbánova kancelária sa stáva pútnickým miestom krajnej pravice. Navštívila ho Le Penová aj jej najväčší súper

Trojnásobný víťaz Pulitzerovej ceny: Po novinároch a ich zdrojoch išli rovnako tvrdo Trump aj Obama

Moldavsku dochádza plyn a Rusko mu ponúka zľavu. Ak poľaví z integrácie s Úniou

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Európska únia

Joe Biden

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter

Svet

Teraz najčítanejšie