Denník N

Čo možno neviete o Štefánikovi: boril sa s dlhmi, s otcom sa pohádal o existencii Boha a za ČSR bojoval aj zvádzaním vplyvných žien (+ video)

Milan Rastislav Štefánik vo Washingtone v roku 1917. Foto - Wikipédia
Milan Rastislav Štefánik vo Washingtone v roku 1917. Foto – Wikipédia

Štefánik je populárny v slovenskej spoločnosti aj preto, lebo jeho dedičstvo a odkaz sa dajú vysvetliť rôznymi spôsobmi a každý si na ňom niečo nájde, vraví historik Michal Kšiňan.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

[Dnes posledná šanca: pre predplatiteľov poštovné na naše knihy zadarmo.]

Michal Kšiňan (38) je vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV. Má doktorát z parížskej Sorbonny, kde neskôr aj prednášal. Je autorom vedeckého životopisu Milana Rastislava Štefánika s názvom Muž, ktorý sa rozprával s hviezdami. V rozhovore sa dozviete:

  • prečo bol Štefánik pred vojnou takmer stále bez peňazí a ako žil;
  • ako sa mu podarilo dostať na Tahiti a čo robil v Ekvádore;
  • aké historky zo svojich ciest rozprával dámam v parížskych salónoch;
  • či boli jeho vzťahy so ženami platonické alebo milenecké;
  • aj aký bol jeho skutočný vzťah s Benešom a či sa cítil Slovákom.

Na výročie 28. októbra a vzniku ČSR je logické hovoriť o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorý sa o vznik Československa zaslúžil. Bohužiaľ, v roku 1919 tragicky zahynul. No možno vďaka jeho predčasnej smrti – pre ktorú sa nemohol zapojiť do prvorepublikovej politiky – si dnes na Štefánika môžu prisvojiť nacionalisti aj svetoobčania, konzervatívci aj liberáli, pravičiari aj ľavičiari. Dá sa povedať, koho nárok na Štefánika je najviac legitímny?

To sa nedá povedať. Populárny v slovenskej spoločnosti je aj preto, lebo jeho dedičstvo a odkaz sa dajú vysvetliť rôznymi spôsobmi. Každý si na ňom niečo nájde. Keďže sa nemohol zapojiť do agresívnych diskusií a politických bojov prvej Československej republiky, zostáva plastickým hrdinom.

Pred týmto rozhovorom som premýšľal nad tým, ako sa rozprávať o Štefánikovi, o ktorom podľa mňa síce až tak veľa nevieme, ale myslíme si, že vieme. Na úvod som si teda pripravil sériu otázok na Štefánikove „naj“. Takže čo podľa vás považoval Štefánik za svoj najväčší životný úspech?

Z pohľadu politicko-diplomatického vyjednávania to boli jeho misie v Ekvádore v roku 1913 a v Taliansku v roku 1918. Z globálneho hľadiska by to bol asi vznik Československa.

Najväčší životný omyl?

To ťažko povedať, zrejme niektoré veci naozaj oľutoval. Štefánik bol veľmi emocionálny človek, niektoré udalosti ho v danej chvíli síce nahnevali, no neskôr ho to už hnevalo menej. Na takúto otázku sa odpovedá ťažko nielen v Štefánikovom prípade, ale aj pri iných ľuďoch.

Tak skúsim inak. Najväčšia neresť?

Nemyslím si, že by mal nejaké veľké neresti. Rád zvádzal, ale to bol vlastne jeden zo spôsobov, akým robil politiku. Keď hovorím o „zvádzaní“, mám na mysli to, že bol rád stredobodom pozornosti. Možno teda toto.

Takže povedzme, že ženy, ku ktorým sa ešte dostaneme podrobnejšie. Posledná takáto otázka – Štefánikov najvýznamnejší politický protivník? Môžeme niekoho menovať?

Možno rakúsko-uhorský panovník František Jozef a potom Karol, ktorý v roku 1916 na trón nastúpil. Keďže československý odboj bojoval proti monarchii, tak reálni protivníci boli oni.

Poďme trochu k vášmu životopisu o Štefánikovi. Je napísaný menej tradičným štýlom; namiesto klasickej chronológie ste sa na Štefánika pozreli cez štyri tematické celky: ako sa z kopaníc dostal až do Paríža, ako sa stal charizmatickým vodcom, ako sa zaslúžil o Československo a aký bol vlastne jeho vzťah k slovenskej identite. Na čo musí historik myslieť, ak chce zaujať životopisom osobnosti, o ktorej majú mnohí pocit, že ju poznajú?

Ako prvú vec

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie