Sedem vecí, ktoré ma naučil o Slovensku regionálny projekt Denníka N
Video: Sedem regiónov, stovky príbehov, Denník N prišiel za vami (autorka: Martina Koník)
Keď sme skoro ráno presúvali pódium v Prievidzi, prišli piati chlapi. Poznala som len jedného. Kým oni obetavo tlačili opachu, ja som vytiahla z kvetináča roxory, ktoré som tam deň predtým zapichla, keď som improvizovala pri konštrukcii scény. Už ich nebude treba, premiér bude mať na diskusii za sebou stenu a nepotrebujeme roll-upy s logom o nič priväzovať. Miestny podnikateľ a aktivista Ivan Sýkora, ktorý ostatných chlapov doviedol, sa na mňa usmial. Bol môj roxor. Pevný bod, o ktorý som sa mohla ukotviť, aby všetko dobre dopadlo. Takých sme našli v každom meste, kam sme s Denníkom N za posledné mesiace prišli. Pre dvojtýždňový život v cudzom meste alfa a omega. Pre Slovensko tiež.
Ktoré mesto a región by mal Denník N navštíviť ďalej?
Aké témy by ste nám poradili, za kým by ste nás poslali? Vyplňte, prosím, dotazník a dajte nám tipy na ďalšie inšpiratívne príbehy.
Prešli sme tých miest sedem. Rožňava, Martin, Michalovce, Poprad, Brezno, Prievidza, Komárno. V domoch, penziónoch, autách, coworkoch aj v parkoch napísali naši redaktori tri stovky textov. Počas najhoršej pandémie za posledných sto rokov sme urobili bezpečne aj 25 podujatí, kde nás v realite aj online sledovali tisíce ľudí. Nič z toho by nebolo, keby nám v každom meste niekto nepomáhal. Ďakujeme!
1. Klávesnica nie je ulica
Ako symbol spájania našu redakciu na úvod prichýlil v Rožňave Kláštor. Dnes je z neho nezávislé kultúrne centrum a jeho priestory v centre mesta poskytujú zázemie na prácu, na podujatia aj debaty s ľuďmi. Až kým nás nezradil dážď a my sme nemuseli na poslednú diskusiu o ochrane prírody odkláňať nahnevaných lesníkov s transparentmi cez celé mesto do divadla. V daždi. S transparentmi. Veľkých chlapov od píly. A tu sa to celé začalo. Hoci ministri na pódiu úplne neladili a v hľadisku bolo cítiť napätie, namiesto konfliktu prebiehala slušná diskusia.
A konflikt nebol ani vtedy, keď sme sa rozhodli prejsť uprostred projektu na režim „len očkovaní“ a na vstupe sme neustále kontrolovali potvrdenia. Napriek bublaniu na sociálnych sieťach. Aj pri rozdávaní novín v uliciach boli ľudia milí. Klávesnica nie je vždy ulica.
2. V každom meste nájdete domov
Až budete putovať po Slovensku, ale platí to aj pre zahraničie, a budete sa chcieť niekde cítiť ako doma, hľadajte coworking alebo nezávislé kultúrne centrum. Miesta s otvorenými dverami plné ľudí s otvorenou mysľou. Kláštor v Rožňave, Coworky Cancel a Metro v Martine, Fitcubator v Poprade, Galéria Jabloň v Prievidzi, Freedom a Starý sud v Michalovciach, Bombura v Brezne a Dom Matice slovenskej v Komárne.
Áno, Dom Matice slovenskej. Kolektívna vina neexistuje. Kým Matica slovenská stratila poklad, peniaze a slúžila nacionalizmu, tak v Komárne sa v nej schádzajú Maďari aj Slováci na predstaveniach Rebelov, ktorých miluje celé mesto. A ktorí stihli počas pandémie testovať aj pomôcť očkovaniu.
3. Neodišli, aby ďalší prišli
Aj v tom najmenšom meste nájdete silné príbehy ľudí, ktorí neodišli. Naopak, vrátili sa, alebo ostali, a darí sa im. Vedeli ste, že v Rožňave šijú ručne kabelky pre celý svet? A že v Brezne sa rodí z merina špičkové športové oblečenie? Inšpiratívny príbeh na každom kroku, spísali sme ich veľa. Hipsteri si nájdu svoju kaviareň, vegetariáni dobré jedlo a harleyáci si môžu dať pri benzínke medzi Podbrezovou a Breznom taký veľký hamburger, že budú mať prasknuté kútiky ešte dva dni.
4. Geografická relativizácia problémov
Všetci na Slovensku majú svoje problémy a mnohí iné, ako by sme čakali. Pandémia niekde do myslí ľudí ani nedorazila, pretože už aj pred ňou sa denne báli o prácu alebo v polorozpadnutých nemocniciach o život. Kým my sme sa zdráhali dať si na raňajky vajíčka, ľudia v Michalovciach už aj zabudli, že im niekde nablízku roky ležia sudy plné jedu z Chemka Strážske.
Núka sa aj otázka, ako by pochodila v niektorých mestách OSN, ktorá tvrdí, že prístup k internetu je ľudské právo. Ale čo chcieť od miest, kam nepríde na diskusiu ani minister, hoci to sľúbil? Kto je vlastne na vine, že niekde zastal čas?
5. Aký pán, taká ves
Ak sa do niektorého mesta chystáte na dlhšie, za pár dní by ste z indícií vedeli vyskladať obraz jeho vedenia. V mestách, kde na úradoch neprebehla revolúcia, hoci žiguláky vystriedali béemvéčka, je „nie“ oveľa premorenejšie. Nemôžeme. Nedá sa. Tam radšej nechoďte.
Naopak, v mestách, kde sa niť temných dejín pretrhla, sa dá všetko, aj keď nie na všetko sú možnosti. Ale tam to má perspektívu zmeniť sa. A takých sme spoznali viac.
6. Slušnosť nie je panské huncútstvo
Zažili sme len dve nepríjemnosti. Na diskusii s premiérom v Prievidzi počas augusta na terase bolo dvesto ľudí. Iba dvaja v hľadisku, naozaj iba dvaja, nemali rúška. Boli to poslanci Smeru.
Ťažko sa dalo veriť aj tomu, keď v Komárne jeden z diskutujúcich hostí po diskusii vychádzal zo sály ešte stále plnej ľudí s elektrickou cigaretou v ústach. Slušnosť nie je panské huncútstvo.
7. Osobne je jednoducho
Keď sa nás mladí ľudia v Brezne opýtali: „A kto vás platí?“ povedali sme im, nech si na mobile nájdu nejaký článok a prečítajú si ho. O chvíľu odvetili, že sa to nedá, lebo nemajú predplatné. „Tak vidíte. A 65-tisíc ľudí ho už má. Tí nás platia.” Ďalšie otázky neprišli, a tak sme spolu pokojne popíjali čaj.
S regionálnym projektom pribudlo medzi predplatiteľov päťtisíc nových za zvýhodnené predplatné v rôznych kútoch Slovenska. Medzi nimi aj mladí v Brezne. A my veríme, že ostanú. Ako vy.
Ďakujeme.
Autorka nie je z Bratislavy.
Ktoré mesto a región by mal Denník N navštíviť ďalej?
Aké témy by ste nám poradili, za kým by ste nás poslali? Vyplňte, prosím, dotazník a dajte nám tipy na ďalšie inšpiratívne príbehy.
🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].