Denník N

Týždeň v práve Rada Procházku: Krimiporno a iné videá

Ilustračné foto N - Vladimír Šimíček
Ilustračné foto N – Vladimír Šimíček

1. Trestné spisy: keď nekvapká, aspoň leje 2. Dobrá klíma nenechá nikoho chladným 3. Škandál! 4. Rovnosť pred zákonom, ukážka č. 100 5. Námietka, vaša ctihodnosť! 6. Generátor funguje

Čerstvé udalosti z oblasti práva komentuje ústavný právnik a bývalý poslanec NR SR Radoslav Procházka

1. Trestné spisy: keď nekvapká, aspoň leje

Na Krajskom súde v Brne bola podaná masívna obžaloba vo veci „úniku z policajných spisov“. Stíhaných je 28 osôb, z toho desať ľudí pracovalo priamo v bezpečnostných zložkách. Za vinu sa im kladie neoprávnená manipulácia s informáciami z trestných konaní, nezákonný prístup k policajným databázam a zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

Nech to nevyzerá podozrivo aktuálne, doplňme, že vo väčšine prípadov išlo o nezákonné lustrácie informačných systémov polície a priesaky smerom do tzv. závadového prostredia. Po lopate – toto boli zlé úniky, nie tie dobré, a krimiporna, ktoré sa vysiela na Slovensku a od ktorého už sme si stihli vypestovať kolektívnu závislosť, sa teda netýkajú.


2. Dobrá klíma nenechá nikoho chladným

Pred svojím odchodom na Európsky súd pre ľudské práva sa česká ústavná sudkyňa Kateřina Šimáčková rozlúčila pozoruhodným nálezom. Z vecného hľadiska môže byť v niektorých prvkoch sporný, ale potvrdzuje jednu vec: ľudskoprávna ochrana sa na nepopulárne, nepohodlné či „protisystémové“ prejavy vzťahuje rovnako ako na tie, ktoré sa tešia väčšinovej obľube, a ústavné súdy sú tu na to, aby sa nebáli to povedať.

V roku 2017 ekologickí aktivisti usporiadali v okolí Litvínova Klimakemp. Časť z nich vnikla do priestorov bane a odmietla ich napriek výzvam polície opustiť. O rok neskôr bol v pláne podobný postup na rovnakom mieste, tentoraz obsadili ťažné stroje. Niekoľko stoviek ľudí bolo zadržaných.

Ešte predtým v rámci pokusu o akúsi paušálnu prevenciu policajti na železničnej stanici legitimovali Mgr. P. B. Ukázal im občiansky, ale zároveň sa spýtal, prečo ho chcú vidieť. Potom dal žalobu, namietajúc, že výzva policajtov, aby im preukázal svoju totožnosť, bola nezákonná. Na dvoch súdoch to prehral, na Ústavnom súde vyhral. Policajti mali predmetnou výzvou porušiť nielen jeho právo na súkromie a informačnú slobodu, ale dokonca aj zhromažďovacie právo. Čo je na tom sporné?

Čítajme spolu:

„Pokiaľ ide o porušenie sťažovateľovho práva na pokojné zhromažďovanie, Ústavný súd … konštatoval, že z tohto hľadiska nie je podstatné, či v priebehu akcie malo dochádzať k protiprávnej činnosti, pretože v rámci zhromažďovacieho práva môžu byť chránené aj protiprávne postupy účastníkov zhromaždenia, a to aj ak ide o prejavy tzv. občianskej neposlušnosti. Podstatné je iba to, či akcia mala byť (a následne fakticky aj bola) pokojným zhromaždením. O nepokojnosti tohto zhromaždenia pritom nesvedčí samotný fakt, že v rámci akcie malo dôjsť k vniknutiu na súkromný pozemok a k niekoľkohodinovému blokovaniu banských zariadení s cieľom podnietiť zásadnú debatu o vplyvoch klimatickej zmeny.

Do práva pokojne sa zhromažďovať sa dá protiústavne zasiahnuť aj prostredníctvom opatrení s tzv. odradzujúcim účinkom. V sťažovateľovom prípade bolo takým opatrením zisťovanie jeho totožnosti zo strany polície. Možno totiž povedať, že pokiaľ je kolektívne (t. j. v podstate anonymne) prejavovaný názor spočívajúci v kritike štátu, môže ako odrádzajúci pôsobiť taký postup štátneho orgánu či polície, ktorý potenciálne vedie k evidencii osôb zastávajúcich takýto ‚protištátny‘ názor.“

A teraz si právo na ochranu protiprávnych postupov „s cieľom podnietiť zásadnú debatu o vplyvoch klimatickej zmeny“ nahraďte napríklad ochranou protiprávnych postupov „s cieľom podnietiť zásadnú debatu o vplyvoch protiepidemických obmedzení“. Nepríjemné, že?


3. Škandál!

V ochrane nepopulárneho zašiel Štrasburg ešte ďalej ako Brno.

Istého slovenského kňaza pred mnohými rokmi odsúdili za sexuálne delikty. Tieto rozsudky boli v roku 2001, resp. 2003 zahladené. Odsúdený neskôr spáchal samovraždu. Dva roky po jeho smrti tri slovenské bulvárne médiá zverejnili články, v ktorých na ňom, ľudovo povedané, nenechali nitku suchú, uverejnili aj jeho fotografiu a podľa súdu vlastné dohady prezentovali ako objektívne fakty.

Jeho matka sa voči vydavateľom domáhala ochrany osobnostných práv. Neuspela na žiadnom slovenskom súde vrátane toho ústavného. Tomu Európsky súd pre ľudské práva dokonca vytkol „extrémny formalizmus“.

Najvýživnejšie sú však nasledovné závery:

„Súd už uznal, že články týkajúce sa podobných tém, konkrétne priepasti medzi oficiálnymi postojmi rímskokatolíckej cirkvi k homosexualite a súkromnými prejavmi predstaviteľov tejto cirkvi alebo toho, či títo predstavitelia dodržiavajú štandardy, ktoré ich cirkev deklaruje, prispievajú k debate o otázkach všeobecného záujmu. (….) 

V tomto konkrétnom prípade súd dokáže akceptovať, že téma pohlavného zneužívania kňazmi a postoj rímskokatolíckej cirkvi k nej boli otázkou verejného záujmu a že trestné kauzy syna sťažovateľky boli použité ako príklady ilustrujúce súvisiace problémy. Súd je však presvedčený, že verejnosť bolo o danej téme možné informovať aj spôsobom, ktorý by menej zasahoval do legitímnych záujmov syna sťažovateľky, konkrétne tak, že by sprostredkovali iba fakty známe z verejne dostupných trestných spisov. 

V tomto kontexte súd zdôrazňuje, že treba rozlišovať medzi informovaním o faktoch spôsobilých prispieť k debate vo verejnom záujme a produkovaním nevkusne krikľavých obvinení o súkromnom živote jednotlivca. Vo vzťahu k prvej skupine treba akékoľvek obmedzenia slobody prejavu vykladať reštriktívne. Iné závery sa však vzťahujú na články, ktoré sa sústreďujú na škandalizačné a senzáciechtivé správy, slúžiace dráždeniu a zábave publika a produkované s cieľom uspokojiť zvedavosť špecifického segmentu čitateľov ohľadom striktne súkromných životov iných ľudí. 

Vo svetle týchto okolností sa Súd domnieva, že zverejňovanie osobitne invazívnych dohadov a informácií o intímnom živote syna sťažovateľky a zverejnenie jeho fotografie nemožno ospravedlniť požiadavkami verejného záujmu. Súd preto dospel k záveru, že predmetné články, súc osobitne provokatívne a senzáciechtivé, nemožno považovať za príspevok k debate o otázkach verejného záujmu.“

V skratke – nie každé porno je vo verejnom záujme.


4. Rovnosť pred zákonom, ukážka č. 100

Ešte pred videom z chaty sa na slovenskom internete objavili dve iné. Na jednom je vidieť, ako policajti vyviedli muža s telesným postihnutím násilím z budovy a na zemi spútali. Dôvod? Nebol ochotný si dať rúško.

Na druhom vidieť, ako si za podobných okolností dobre živený tanečník a jeho sošný parťák robia s príslušníkmi justičnej stráže kolokvium o tom, kto poz-ná prá-vo.

Vidíte ten rozdiel v zaobchádzaní, že? A tiež sa vám nechce kaziť si deň uvažovaním o jeho dôvodoch?


5. Námietka, vaša ctihodnosť!

Videá na podporu očkovania sú zjavne zacielené na vekovú skupinu 5 – 11 rokov. Pravdepodobne sa zabudlo, že podľa zákona o rodine aj tu v Infantílii robia za deti tieto rozhodnutia ich rodičia, prípadne súd. Ale keďže vírus je zobrazený ako nezbedná príšerka z reklám na dezinfekčné prípravky, možno bude naozaj stačiť to Savo.


6. Generátor funguje

Presné čísla si netrúfame ponúknuť, ale od oka to vyzerá tak, že poslanec Dostál tento týždeň prekročil prvú tisícku podaných trestných oznámení. Gratulujeme a do tej ďalšej držíme palce, raz to určite vyjde.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Týždeň v práve Rada Procházku

Komentáre

Teraz najčítanejšie