Doba úspechu a víťazov neráta s obeťami

Mestské divadlo v Žiline premiéruje inscenáciu hry Thomasa Melleho Naše fotky, ktorá odkrýva príbehy obetí sexuálneho zneužívania na cirkevnej škole.
Počas šoférovania mu zapípa mobil. V správe nie je ani jedno slovo, iba fotka. Fotka chlapca, ktorý je nahý a v ktorom spoznáva seba. Nie v tom zmysle, že by sa naňho podobal. To je on.
Muž menom Jesko Drescher stihne zabrzdiť v poslednej chvíli, aby predišiel zrážke so stĺpom semafora. Kto mu tú fotku poslal a prečo? Ak má túto, má aj ďalšie? Čo tým sleduje?
To sú len úvodné a v konečnom dôsledku takmer nepodstatné otázky, ktorými sa začína hra Thomasa Melleho. V réžii Eduarda Kudláča ju tento víkend premiéruje Mestské divadlo v Žiline.
Tie dôležitejšie úvahy prichádzajú postupne. Prečo je pre obete sexuálneho zneužívania také ťažké prehovoriť? Čo uznáme ako dôkaz násilia, ktoré nezanecháva viditeľné rany? A čo sa deje v tele človeka so zlom, voči ktorému sa nedalo ubrániť?



Fikcia, ktorá vychádza z faktov
Nemecký dramatik Thomas Melle vychádzal pri písaní hry do veľkej miery zo skutočných udalostí. Sám bol žiakom prestížnej cirkevnej internátnej školy Aloisiuskolleg v Bonne, ktorá, ako preukázali zistenia z roku 2011, bola niekoľko desaťročí miestom sexuálneho zneužívania desiatok detí.
Najprv sa vraj snažil napísať úplne fiktívny príbeh, no neskôr mu došlo, že motivácia jeho postáv je predsa založená na skutočnosti, a tak nemá zmysel vyhýbať sa tomu. „Prečo vlastne? Veď to ponúka skutočný rámec pre boj, ktorý chcem opísať – skutočný zmätok, skutočný des,“ vravel Melle v rozhovore pre General-Anzeiger.
Sám s tým zmätkom bojuje, presne ako