Denník N

Návrat geopolitiky. Čo my na to?

Foto – AP
Foto – AP

Slovensko sa napriek rôznym problémom a turbulenciám drží v mantineloch právneho štátu. To nás odlišuje od maďarského aj poľského potláčania politických slobôd.

Autor je filozof, publicista, bývalý politik

Už dlhšie môžeme pozorovať, že Vyšehradská štvorka sa stala v očiach našich európskych partnerov symbolom nesolidarity. Vydala sa na scestie pokusmi nahradiť európskosť zasa utópiami toho pravého civilizačného vodcovstva: či už v podobe poľského katolicizmu, alebo Orbánovej falošnej novokresťanskej misie. Iba demokracia a politické práva sa akosi v týchto víziách strácajú.

Slovensko sa napriek rôznym problémom a turbulenciám (finančným škandálom, protiimigrantskou hystériou, vraždou novinárskej dvojice, grotesknou nekompetentnosťou súčasnej vlády) drží v mantineloch právneho štátu. To nás odlišuje od maďarského aj poľského potláčania politických slobôd. A nikdy sme sa neprikláňali na stranu „osobitných“ ciest našich susedov: lebo pod touto osobitosťou sme správne dešifrovali iba avantúry miestnych vodcov prikrývajúcich sa plášťom konzervatívno-kresťanskej „obnovy“ Európy.

Samozrejme, títo vodcovia okrem svojho ideologického plášťa veľmi šikovne obnovujú geopolitiku: Orbán neskrývanou ideou maďarského vodcovstva v Karpatskej kotline (pozrite si jeho prejav k storočnici Trianonu, kde túto misiu dokonca rozširuje aj smerom na Západný Balkán a blúzni o potrebe veľkej maďarskej vojenskej sily); a Kaczyński úsilím urobiť Poľsko lídrom tej pravej katolíckej Európy.

Kto sleduje ich prejavy, nemá žiadne pochybnosti o tomto smerovaní. Poľsko by si do týchto úsilí rado pridalo osobitné vzťahy s USA a Orbán zasa osobitné vzťahy s Ruskom a Čínou ako protiváhu kritike z Bruselu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Donald Tusk

Viktor Orbán

Komentáre

Teraz najčítanejšie