Focus: Smer rastie a blíži sa k 16 percentám, Kollárovi blokovanie reforiem zatiaľ nepomáha

Parlamentné voľby by v októbri vyhrala strana Hlas expremiéra Petra Pellegriniho, ktorú by volilo vyše 19 percent voličov, nasledovaná svojím opozičným konkurentom Smerom Roberta Fica, z ktorého Pellegrini so svojimi poslancami pred rokom a pol odišiel.

Smer by volilo už 15,5 percenta voličov, čo potvrdzuje dlhší, niekoľkomesačný trend nárastu podpory bývalej vládnej strany. Ešte začiatkom tohto roka, v januári či februári, by Smer volilo len asi 9 percent voličov. Pri bližšom pohľade na odchýlku, s ktorou každý prieskum ráta, môže byť dnes horná hranica podpory Smeru až 18 percent voličov – čiže dvojnásobok spred deviatich mesiacov.

Aktuálny prieskum voličských preferencií pripravila agentúra Focus pre televíziu Markíza a jej politickú reláciu Na telo s Michalom Kovačičom. Meranie prebehlo medzi 20. a 27. októbrom.

Najväčšiu podporu z vládnych strán si udržiava SaS ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorá v prieskume skončila na treťom mieste s podporou asi dvanásť percent voličov. S odstupom nasleduje OĽaNO, ktoré by volilo asi osem percent voličov.

Kollár stagnuje

Popri vojne v bezpečnostných zložkách a pokračovaní vyšetrovania veľkých korupčných káuz slovenskú politiku v posledných týždňoch ovplyvňovali aj problémy vládnej koalície s presadzovaním ohlásených reforiem a zdražovanie energií. Prijatie viacerých z nich sa skomplikovalo preto, lebo ich odmieta hnutie Sme rodina Borisa Kollára. Či už ide o reformu národných parkov, reformu nemocníc či súdnu mapu.

No Kollárovmu hnutiu tieto postoje, ktoré ho odlišujú od ostatných strán vládnej koalície, zatiaľ preferenčne nepomáhajú. Podpora hnutia stagnuje okolo šiestich percent, v októbrovom rebríčku Focusu ho predstihlo aj mimoparlamentné hnutie Progresívne Slovensko, ktoré by volilo 6,9 percenta voličov. Sme rodina má 6,3 percenta.

Podľa aktuálneho prieskumu by sa do parlamentu dostali ešte dnes dve ďalšie strany bez zastúpenia v parlamente: KDH a maďarská Aliancia, 5-percentné kvórum by prekročilo aj hnutie Republika europoslanca Milana Uhríka a poslancov Milana Mazureka, Miroslava Suju či Ondreja Ďuricu.

Naopak, v parlamente by nesedeli poslanci Kotlebovej ĽSNS, ktorú Mazurek s Uhríkom pred časom opustili. Volilo by ju 3,8 percenta voličov, aj keď pri pohľade na interval podpory je možné, že by sa aj táto strana do Národnej rady nakoniec dostala.

Dáta z Focusu však ukazujú, že rast podpory Smeru ovplyvňuje aj krajne pravicové strany, ktorým zrejme neumožňuje rásť, i keď sú v opozícii a v časti spoločnosti sa prejavuje odpor proti pandemickým opatreniam či očkovaniu, čo Republika aj ĽSNS využívajú. No s týmito emóciami pracuje aj Smer, ktorý zo spoločenskej atmosféry zrejme ťaží viac.

Vláda? Mix rôznych strán

Ak by voľby dopadli tak, ako to ukazuje aktuálny prieskum, museli by vládu zostavovať strany z rôznych častí politického spektra.

Hlas so Smerom by mali v parlamente dokopy 61 poslancov (Hlas 34, Smer 27), čo je viac, ako mal nerozdelený Smer v roku 2016, keď sa Robert Fico a neskôr Peter Pellegrini stali premiérmi. Do parlamentnej väčšiny by im chýbalo 15 poslancov.

Súčasné vládne strany SaS, OĽaNO a Sme rodina by mali dohromady v novom parlamente len 47 poslancov (strana Za ľudí by sa do Národnej rady vôbec nedostala). O novej vláde by teda do veľkej miery rozhodli tri dnes mimoparlamentné strany, PS, KDH a Aliancia, ktoré by mali v Národnej rade 12, 11 a 9 zákonodarcov.

Hnutie Republika by malo v parlamente desať poslancov.

Focus uskutočnil prieskum na vzorke 1009 respondentov formou osobného dopytovania medzi 20. a 27. októbrom 2021. Presná anketová otázka znela: „Predstavte si, prosím, že by sa parlamentné voľby na Slovensku konali na budúci víkend. Zúčastnili by ste sa ich? Ak áno, ktorej strane alebo hnutiu by ste dali svoj hlas?“

Preferencie boli rozpočítané z 66,9 percenta respondentov, ktorí boli rozhodnutí, komu by dali hlas (takmer 18 percent voličov uviedlo, že by voliť nešlo, niečo vyše 15 percent odpovedalo, že nevedia). Počet rozhodnutých voličov nie je údajom o možnej volebnej účasti.