Prečo zverejňujeme nahrávky z chaty a prečo by mal mať Fico problém

Z nahrávok z poľovníckej chaty je už dnes jasné, že Robert Fico sa tajne stretáva s ľuďmi, ktorí sú ochotní urobiť čokoľvek, aby dostali z väzby a zbavili obvinení svojich blízkych a kumpánov z korupčného systému. Ten tu doviedli do dokonalosti počas vlád Roberta Fica.

Aj z nahrávok je jasné, že jeho zvyšky stále fungujú a bránia spravodlivosti na prokuratúre, súdoch, polícii, bezpečnostnom úrade či v tajnej službe.

Napriek tomu silnie aj diskusia, či sme mali nahrávky z chaty zverejňovať. Je to dôležitá diskusia, preto sa pokúsim objasniť, ako o tom rozmýšľame v Denníku N.

Gorila a chata

Keď sme získali prepisy a nahrávky z poľovníckej chaty, okamžite sme ich začali skúmať a analyzovať. Vedeli sme, že špeciálna prokuratúra ich vložila do spisu v kauze Očistec a nahrala ich polícia.

Nebola preto pochybnosť, že sú autentické, a veľmi rýchlo sa k nim prihlásil aj Robert Fico. Prvý zásadný problém, pred ktorým v takomto prípade médiá stoja, tak bol vyriešený.

Aj ja som nahrávky v prvej reakcii označil za Gorilu 2. A stále platí, že je tam viacero podobností.

Tak ako v byte na Vazovovej, aj teraz nahrali skupinu vysokopostavených ľudí, ktorí si myslia, že sú v bezpečnom prostredí a môžu sa rozprávať bez obavy, že by ich im reči uškodili.

Tak ako pri Gorile, aj teraz sa rozprávajú o porušení zákona a prezrádzajú detaily svojich stratégií.

Zásadný rozdiel je zatiaľ v tom, že pri Gorile boli nahrávky dlhé roky iba v rukách tajnej služby a ľudí, ako je Marian Kočner a asi aj Jaroslav Haščák. Tu ich len pár mesiacov po stretnutiach pozná celé Slovensko.

Keď mi Tom Nicholson ukázal približne sto strán Gorily, mal som v rukách analýzu agenta SIS. Nahrávku sme nemali a ani len prepisy tých nahrávok. Tom sa dlhé mesiace pokúšal Gorilu overiť a potvrdiť jej pravosť. Tajná služba, polícia, prokuratúra, súdy aj politici to odmietali.

Ani vtedy a ani dnes som nebol fanúšikom bezhlavého zverejňovania tajných nahrávok. Vtedy sa nám nepodarilo overiť ju, preto sme preverovali konkrétne informácie a napísali desiatky textov. Ale Gorilu zverejnil až nejaký anonym na internete a až to spustilo riadne zemetrasenie.

Novinári nemôžu taktizovať

Novinári nemôžu špekulovať a len tak sa rozhodnúť, že dôležité informácie nezverejnia. Čitatelia ich môžu slobodne ignorovať, novinári nie.

Zodpovední novinári nezverejnia každé video či zvuk, ktorý sa im dostane do rúk. Ak ich však dokážu overiť a nájdu v nich dôležité informácie, ktoré by mala verejnosť poznať, musia urobiť všetko pre to, aby ich mohli zverejniť.

Bez ohľadu na to, ako nahrávky vznikli, kto ich urobil a čo ich zverejnením sleduje.

Presne preto sme sa seriózne zaoberali aj nahrávkami Andreja Kisku, ktoré sa objavovali pred voľbami. Niekto, komu veľmi záležalo na porážke Kisku a jeho strany vo voľbách, ich posielal do redakcií.

Ak by sme fungovali tak, že vidíme iba kompromitujúce materiály na Fica a jeho ľudí, prečo by sme písali aj o Kiskovi?

A ešte inak povedané: Ak sa dnes Robert Fico tvári, že nahrávky z chaty sú niečo nevídané, je jasné, že klame, lebo podobné záznamy sa tu objavujú v rôznych variáciách už roky.

Jeho rozhorčenie je pokrytecké obzvlášť vtedy, ak si uvedomíme, že niektorí ľudia z chaty a tí, pre ktorých sa tam stretávali, boli pri tom, keď sa zbierali informácie a boli sledovaní politici, ale aj novinári. Jedným z nich bol Ján Kuciak.

Threema a chata

Opakovane sa objavuje výhrada, že informácie z chaty zverejňujeme postupne. To bol, mimochodom, aj častý argument, keď sme zverejňovali informácie z Kočnerovej Threemy.

Vysvetlenie je relatívne jednoduché. My tie informácie naozaj overujeme. Vyhodnocujeme, čo je dôležité a čo nie.

Riešime, či zverejnením neprekročíme hranicu, ktorá by mala byť dodržaná aj pri politikoch, ako je Robert Fico. Aj on má právo na súkromie a dôstojnosť. Ale iba dovtedy, kým nejde o porušenie zákona či dôkaz jeho klamstiev či manipulácií.

Preto sme teraz nezverejnili žiadnu informáciu, ktorá by nemala aj vážny verejný rozmer. Preto sme najskôr napríklad nepísali o tom, že Robert Fico prekonal na dovolenke v Grécku covid. Keď sme však zistili, že porušil pravidlá a pritom hovorí o falšovaní PCR testu, napísali sme to. V kombinácii s pokrytectvom, keď svojich voličov presviedča, že korona nestojí za očkovanie, a sám pritom vie, aká „strašná, strašná” je to choroba, to bolo dostatočne zásadné, aby sme písali aj o jeho zdraví.

V Threeme aj na nahrávkach z chaty je toľko vážnych informácií, že sa jednoducho nedajú vybaviť jedným textom. A obe uniknuté databázy sú také obsiahle, že sa nedajú prebádať za pár hodín či dní.

Je preto logické, že zverejňujeme informácie, ktoré sme stihli overiť. Postupne, jednu za druhou. A áno, svoju rolu v tom zohráva aj konkurenčné prostredie: nechcete, aby vás kolegovia z iných médií predbehli.

Pri Threeme sa oplatí pristaviť ešte z jedného dôvodu. Keď sme ju začali zverejňovať, najčastejšia výhrada bola, že ohrozujeme vyšetrovanie a odsúdenie páchateľov vraždy Jána Kuciaka.

V tom čase pritom bolo jasné, že Threema je už súčasťou spisu, majú k nej prístup desiatky ľudí a medzi nimi aj advokáti obvinených. Aj vtedy sme k informáciám z Kočnerovho mobilu pristupovali extrémne opatrne a dávali si pozor, aby sme vyšetrovanie neohrozili. Dnes je jasné, že sa to nestalo.

Naopak. Je jasné, že bez zverejnenia by k ukončeniu vyšetrovania a rozhodnutiam súdov ani nemuselo dôjsť. Dnes už predsa vieme, že na polícii, prokuratúre aj na súdoch v tom čase sedeli desiatky ľudí, ktorí pracovali pre systém a Kočnerov mobil, a nie pre spravodlivosť.

Mimochodom, aj teraz sme začali zverejňovať informácie z chaty, až keď boli súčasťou spisu a mali ich v rukách všetci obvinení v kauze Očistec aj ich právni zástupcovia, napríklad aj Marek Para.

Sme už inde?

Základná otázka dnes preto vyzerá takto: Môžeme sa už spoľahnúť na orgány činné v trestnom konaní a nemusíme už o pomoc žiadať verejnosť?

Za ostatné dva roky sme sa výrazne posunuli. Aj tieto dni a nahrávky z chaty nám však ukazujú, že na miestach, kde sa má rozhodovať o spravodlivosti, stále sedia aj takí ľudia, ktorí plnia iné úlohy, ako by mali.

V normálne fungujúcej krajine sú úniky zo živých spisov veľkým problémom. Ale aj tam sa dejú. Napríklad preto, že štát zlyháva alebo že ľudia vo vnútri inštitúcií vidia, že spravodlivosť je zviazaná.

Na Slovensku však nie sme v normálnej situácii. O to pochopiteľnejšie je, že spravodlivosť sa presadzuje aj mimo oficiálnych štruktúr a vyšetrovania.

Iste, je dôležité, aby sme sa aj v tomto ohľade posúvali vpred a nezvykli si na to, lebo to nie je správne. Nahrávky z chaty však ukazujú na vážne prešľapy účastníkov tých stretnutí. A ani na to by sme si nemali zvyknúť a prijímať mávnutím ruky, že všetci sú špinaví.

Je pochopiteľné, že po prvotnom vyhlásení špeciálnej prokuratúry, že na nahrávkach sú dôkazy ovplyvňovania vyšetrovaní a zastrašovania špeciálnej prokuratúry a vyšetrovateľov, boli vysoké očakávania.

Rovnako je pochopiteľné, že po Kočnerovej Threeme, obvinených a zatknutých desiatkach sudcov, prokurátorov, policajtov, podnikateľov a teraz už aj politikov, nie je ľahké verejnosť znovu prebudiť.

Na nahrávkach z chaty je však veľa dôležitých informácií, ktorými sa musia polícia a prokuratúra zaoberať. Preto sme ich zverejňovali a preto by mal byť Robert Fico nervózny.

Jeho svet sa zmenšuje. Aj preto, že o ňom píšeme a že verejnosť vie, čo robili a robia.