Denník N

Revolucionár Miroslav Pollák: Kritici mudrujú po funuse. Keď mali možnosť zapojiť sa, čušali a čakali, ako to spravíme my

Miroslav Pollák. Foto - archív M. P.
Miroslav Pollák. Foto – archív M. P.

Mám hovoriť, že ľudia sa nemali nechať zmagoriť Mečiarom a neskôr Ficom? Že nemali byť naivní, že sú znovu hlúpučkí a tak stále dookola? To sú „kecy“ o ničom. Revolúcii nič nevyčítam, bol to svetlý bod našich dejín a tieto drobnosti ho nezatienia, tvrdí revolucionár z Košíc Miroslav Pollák.

Narodili ste sa v Levoči, ale vyrastali ste v Košiciach. V akej rodine?

Otec bol výskumný pracovník, ktorý veľa čítal. Mali sme obrovskú knižnicu naplnenú skvelými titulmi, ktoré začali vychádzať počas spoločenského odmäku v rokoch 1967 až 1968. Zrazu sme mohli čítať dovtedy zakázané diela rôznych mysliteľov a debatovať o nich. Práve debaty s otcom ma dosť ovplyvnili.

On potom natvrdo zažil vstup okupačných vojsk do Československa v auguste 1968, keď bol svedkom, ako nevyšla sľubovaná „ľudská tvár“ socializmu. Následne mal kadejaké problémy v práci. A ja ako každý aspoň priemerne zorientovaný, vnímavý človek som nemohol nevidieť rozpory medzi slovami a skutkami súdruhov. Žasol som nad bezduchými a tupými komunistickými heslami v uliciach, ktorými nás masírovali.

Zorientovať sa mi pomohli aj kamaráti, ktorí mali podobné názory ako ja, napríklad Marcel Strýko, Jaro Toldi, Dano Liška, Lev Bukovský a ďalší. Nemal som však žiadne búrlivé strety s režimom, maximálne som kdesi strhol sovietsku zástavu, za čo sa potom niektorí pánkovia na polícii hrali na dôležitých. Tie zástavy boli všade, no tak som ich na stožiaroch trochu preriedil. Boli to také naťahovačky so súdruhmi, ale nič vážne.

Čo vás najviac vytáčalo?

Totálne kolektívne poníženie, ktoré bolo režimom jasne plánované. Život v porobe a schizofrénii sa však nedá vydržať donekonečna. Súkromne vám kadekto kadečo povedal, ale navonok sa správal konformne s režimom. Už to samo osebe nebolo normálne.

Zároveň som videl, ako vedia byť komunisti pomstychtiví, ako vedia človeka doslova zničiť. Zažil som učiteľa dejepisu, ktorý pôvodne prednášal na Karlovej univerzite v Prahe. Ako nepohodlného ho poslali učiť na strednú školu do Bratislavy, ale nakoniec aj to bolo málo, a tak skončil na základnej škole v Košiciach, aby ho nakoniec vyhodili aj odtiaľ a posunuli až kamsi k hraniciam s Ukrajinou. Bol to pritom skvelý človek aj učiteľ.

To boli vážne veci, ale režim bol taký tupý, že do absurdných detailov riešil aj úplné hlúposti.

Takých šialeností bolo nespočetne veľa – napríklad ak niekto nebol členom Socialistického zväzu mládeže (SZM), poslali ho pred kárnu komisiu SZM, ktorá ho mala potrestať. Lenže komisia nemala žiadne právomoci voči nečlenovi, a tak sa to celé zrušilo, aby to potom neskôr nejaký iniciatívny karierista opäť naplno rozbehol.

Iná hlúposť – ja som do SZM nevstúpil, napriek tomu ma tam nejaký čas viedli, lebo im to v tom čase vyhovovalo. Keď som po škole učil na katedre matematiky, nahovárali ma zase na členstvo v Zväze československo-sovietskeho priateľstva, ktorý mal skratku ZČSSP. Odmietol som a čakali ma za to zbytočné naťahovačky. Doslova pre debilinu.

Rovnako si na mne súdruhovia zgustli, keď som odmietol vstúpiť do ROH, teda do Revolučného odborového hnutia, čo boli komunistické odbory. Odmietol som to ako jediný v zamestnaní, čím som im spôsobil šialené problémy v účtovníctve, lebo mi museli spätne vracať jedno percento z príjmu, ktoré sa na odbory strhávalo.

Komunisti jednoducho riešili aj „prkotiny“. Svojím spôsobom bolo komické, že z nich majú ťažšiu hlavu ako my, ktorých naháňali. Ale pozor, teraz to vyzerá tak, ako keby som zľahčoval obdobie komunizmu a jeho režim. Ani náhodou. Ten režim vraždil fyzicky aj duševne. Ten režim každý deň vraždil dôstojnosť človeka.

Prečo ste šli študovať matematiku?

Keď sa ma na gymnáziu pýtali, kam chcem ísť, provokačne som povedal, že na teológiu aj na matematiku. Vzniklo z toho pobúrenie, predvolali si mojich rodičov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

17. november

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie