V 37 rokoch si dala zmraziť vajíčka. Ranilo ma, keď mi vraveli, že som karieristka, lebo nemám deti, hovorí vedkyňa Fričová

Minulý rok v septembri, keď mala 37 rokov, si Dominika Fričová dala zmraziť vajíčka. Podľa jej slov slovenské ženy o takej možnosti príliš nevedia, aj preto sa o nej rozhodla verejne prehovoriť.

Ideálny vek na zmrazenie vajíčok je 31 až 35 rokov, no nejde o podmienku. S vyšším vekom sa zhoršuje kvalita vajíčok a klesá aj ich počet. Po prekročení štyridsiatky je pravdepodobnosť, že žena otehotnie prirodzene z vlastných vajíčok, malá.

Súčasná právna úprava na Slovensku dovoľuje použiť zmrazené vajíčka iba v prípade, ak je partner ženy neplodný. Oplodnenie zmrazených vajíčok spermiami darcu zo spermobanky je vylúčené, ak je žena sama.

Fričová na to hovorí: „Žena by mala mať právo vybrať si v spermobanke spermie, aby otehotnela, aj keď je sama. Bolo by to náročné, ale žena dokáže vychovávať dieťa aj sama. Hlavné je, že je šťastná a spokojná. Trochu to ukazuje, že ženy v tomto prípade nevnímame ako rovnocenné.“

Dominika Fričová je neurobiologička a pôsobí v Neuroimunologickom ústave SAV, kde sa venuje výskumu Parkinsonovej choroby. Predtým štyri roky pôsobila na Mayovej klinike na Floride.

Vedkyňa je momentálne bez partnera, aj preto pristúpila k zmrazeniu vajíčok. V rozhovore pre Denník N opísala celý proces zmrazenia vajíčok, no hovorili sme aj o adopcii, živote bez detí, o voľnosti, ktorú pociťuje, lebo vďaka zmrazeniu vajíčok nemusí „naháňať bičíky“, či o zraňujúcich poznámkach spoločnosti, ktorá sa žien vypytuje, kedy budú mať deti.

Prečo ste sa o téme zmrazenia vajíčok rozhodli prehovoriť?

Vajíčka som si dala zmraziť pred rokom. O tejto téme sa na Slovensku veľa nehovorilo a po odbere vajíčok prišiel okamih, keď som sa rozhodla o tejto skúsenosti prehovoriť na Instagrame. Najprv som nechala ľudí hlasovať, či majú záujem vedieť, ako sa zmrazujú vajíčka. Kladne odpovedalo buď 100 percent, alebo takmer 100 percent. Reagovali ženy aj muži, tak som si povedala: Fíha, asi je to zaujímavá téma.

Čo sa dialo potom?

Príbeh som šírila na Instagrame. Viacero ľudí mi písalo s dodatočnými otázkami. Napísalo mi viacero báb, že príbeh nevedia nájsť, tak som ho dala do highlightov, aby na Instagrame zostal. Potom bolo ticho. Mala som dobrý pocit, že som šírila nové vedomosti o tom, aké majú ženy možnosti.

V septembri tohto roka som mala výročie zmrazenia vajíčok. Viem to preto, že mi prišla faktúra za ďalší rok prenájmu priestoru v mrazničke. Tak som do príbehu napísala: „Verili by ste, že je to už rok?“ Ušiel mi strašne rýchlo. Partnera stále nemám, no ja sa už nemusím báť, čo bude s mojimi vajíčkami a ako ich kvalita klesá. Som vďačná, že som mala túto možnosť. Teraz sa mi ozvali ďalší ľudia, že ich téma zaujíma. Mala som pocit, že tieto informácie chýbajú, lebo ľudia si ich pýtajú.

Je táto téma na Slovenku tabu?

Myslím si, že je dosť tabu. Som taká, že otvorene hovorím aj o veciach, ktoré sú možno kontroverzné. V Amerike som bola štyri roky a tam sme sa s kolegyňami pri obede normálne rozprávali o zmrazení vajíčok.

Jedna z nich mala tridsiatku, ja som bola o niečo staršia. Ďalšia hovorila, že niektoré firmy v Amerike ženám prispievajú na zmrazenie vajíčok, aby necítili tlak, že sa nemôžu venovať kariére alebo tomu, čomu chcú. Netušila som, že na Slovensku je to taká kontroverzná téma, lebo som prišla z prostredia, kde bolo normálne o nej hovoriť.

Sme konzervatívnejšia spoločnosť?

Určite sme konzervatívnejší. Ešte stále sme vychovávaní v tom, že je to niečo akoby neprirodzené. Musíme o tých veciach hovoriť, aby ich ľudia nevnímali ako neprirodzené, ale skôr ako vedecký pokrok, ktorý nám dáva nové možnosti, ako náš život môže vyzerať.

Prečo ste vy pristúpili k zmrazeniu vajíčok?

Súviselo to s mojím osobným životom. Po 12-ročnom vzťahu som sa rozišla s mojím bývalým manželom. Strašne som sa zľakla, že nebudem mať možnosť mať rodinu. Našťastie som mala veľmi dobrého gynekológa, ktorý ma upokojil, že nemusím panikáriť. On mi komunikoval túto možnosť.

To bolo na Slovensku?

Áno. Komunikovala som s ním už pred rozvodom. Predtým sa ma pýtal, či plánujeme rodinu, tak som mu povedala, že s týmto mužom už rodinu nebudem mať. Veľmi ľudsky a pekne mi povedal, že teraz nemusím naháňať bičíky a mám si dopriať čas. Aj rozvod je obrovská psychická záťaž, človek vtedy reaguje emocionálnejšie a môže robiť zlé životné rozhodnutia, že sa rýchlo vrhne do nového vzťahu. Je dôležité získať čas, pokoj a všetko si s odstupom času rozmyslieť.

Je práca vedkyne natoľko časovo vyčerpávajúca, že jej bráni, aby si našla partnera a založila rodinu?

Závisí od fázy kariéry. Ja svoju prácu milujem. Keď som robila v Amerike, pamätám si na pocit, keď som si šla ľahnúť do postele a ako malé decko som sa nevedela dočkať, kedy ráno vstanem a budem môcť ísť znovu do labáku. Keď si človek robí PhD., má len istý čas, povedzme 4 či 5 rokov, na to, aby vyprodukoval výsledky a publikoval ich. Je to časovo veľmi náročné. Určite to prispieva k tomu, aby ste v labáku trávili veľa času. Ale potom prichádza fáza, keď ste postdoktorand alebo sa stávate vedúcim skupiny. Vtedy sa to preklápa viac do písania grantov. Myslím si, že je to pokojnejšie obdobie.

Ako si spomínate na zmrazenie vajíčok – boli ste nervózna alebo ste to vnímali ako racionálny krok?

V momente, keď som si bola vyzdvihnúť injekcie, ktoré som si musela aplikovať, zľakla som sa. Bolo ich celkom dosť. Mala som pocit, že z lekárne odchádzam so strašne veľkým množstvom krabičiek plných injekčných striekačiek a dezinfekčných prostriedkov. Nadnesene hovorím, že človek si pripadá ako feťák. Vtedy som sa trochu zľakla a hovorila som si, že to asi nepotrebujem a načo to robím.

Ale potom som si to premyslela, že je to racionálne. Môžem si to dovoliť aj z finančnej stránky, som zdravá, tak prečo by som to nepodstúpila? Neviem, či tie vajíčka niekedy použijem. Ale je strašne upokojujúci pocit mať zadné vrátka, ak by sa čokoľvek stalo. Takže najprv to bolo racionálne, potom trošku emocionálne a nakoniec zase racionálne. Človek musí mať silné vnútorné presvedčenie a musí vedieť, prečo to robí. Mať rodinu a dieťa je taká veľká motivácia, že ostatné veci idú bokom.

Prečo ste potrebovali všetky tie injekcie?

Počas normálneho cyklu dozrieva jedno vajíčko a hormonálna stimulácia spôsobí, že ich dozreje viac. Také vajíčka sa odoberú. Mala som tri rôzne hormóny, ktoré sa pichajú do tuku v okolí brucha. Moja mamina si niekedy pichá Fraxiparine, liek proti zrážaniu krvi. Toto je veľmi podobné. Ide o to, aby vpichnuté hormóny nastimulovali dozretie viacerých vajíčok ako len jedného.

Koľko injekcií ste si pichli?

Ráno v ten istý čas som si pichala tri injekcie do brucha, potom som šla do práce. Nemala som žiadne obmedzenia. Trvalo to 11 dní, spolu išlo o 33 injekcií. Na 12. deň bol odber vajíčok. Injekcie nebolia. Ihla je veľmi krátka a tenká, ide len do tuku, kam má ísť, a nikam inam. Bežný človek to zvládne úplne v pohode.

Nehovorili ste si, aké je to nespravodlivé, že zatiaľ čo vy musíte podstupovať takéto procedúry, tak váš bývalý partner či muži vo všeobecnosti nemusia?

Hovorila som si to a prvú injekciu som strašne preplakala. Dvadsať minút som ju držala v ruke a len som plakala. Nie preto, že by som sa jej bála, ale preto, lebo som sa pýtala, prečo toto všetko musím podstupovať. Potom sa začalo spytovanie: Kde som v živote urobila chybu? Ale čoskoro ma to prešlo. Nie je to o tom, že by som v živote spravila chybu. Možno by som ju spravila, ak by som si vajíčka nedala zamraziť, ak mám tú možnosť. To by ma možno o rodinu pripravilo, toto mi pomohlo. Chyba by bola, ak by som čakala. Proaktívne robím niečo pre to, aby som rodinu raz mala.

Prečo je vôbec dobré zmrazovať si vajíčka? Klesá zhruba po 35. roku ich kvalita aj počet?

Presne tak. S vekom nefungujú opravné mechanizmy tak dobre, ako by mali – vajíčka už nemusia byť také kvalitné a stúpa riziko Downovho syndrómu. DNA v nich sa nevie tak dobre rozdeliť.

Právna úprava umelého oplodnenia pochádza ešte z roku 1983 a na Slovensku je možné, aby žena prijala spermie zo spermobanky iba v prípade, že má partnera, ktorý je neplodný. Ako to vnímate, že svoje zmrazené vajíčka nemôžete teraz použiť?

Veľmi málo ľudí o tom vie. Toto je jeden z dôvodov, prečo o téme hovorím. Keď o tom nebudeme hovoriť, nebude sa to meniť. Sme členským štátom EÚ a myslím si, že ženy na Slovensku by mali mať možnosť rozhodovať o tom, ako si predstavujú svoj život a akého partnera chcú alebo nechcú.

Žena by mala mať právo vybrať si v spermobanke spermie, aby otehotnela, aj keď je sama. Bolo by to náročné, ale žena dokáže vychovávať dieťa aj sama. Hlavné je, že je šťastná a spokojná. Trochu to ukazuje, že ženy v tomto prípade nevnímame ako rovnocenné. Prečo naša legislatíva neumožňuje, aby si žena vybrala zo spermobanky spermie a mala dieťa sama, ak naša spoločnosť tvrdí, že ženy sú rovnocenné? Legislatíva hovorí aj to, že žena môže so zmrazenými vajíčkami otehotnieť do veku 49 rokov. Aj to by sa malo zmeniť.

Nedá sa súčasná právna úprava obísť tak, že by ste šli do zahraničia?

Asi áno, ale nie som si istá, ako by prebiehal transport zmrazených vajíčok. Odobratie vajíčok by som zrejme musela podstúpiť znova. Ale áno, je to jedna z možností.

Vek 49 rokov, dokedy môže žena otehotnieť so zmrazenými vajíčkami, má aké zdôvodnenie?

Neviem, prečo je to takto stanovené. Ale viem si predstaviť, že by sa to zmenilo. Ženy si asi nepredstavujú, ako sa v päťdesiatke stanú matkou. Asi to nie je ideálny stav. Ale na druhej strane by sme si všetci mali uvedomiť, že starneme inak. V populácii je veľa starších ľudí a kvalita ich života je oveľa lepšia ako v minulosti. Vek dožitia sa bude ďalej predlžovať. Pracujem na výskume Parkinsonovej choroby, ktorá je ochorením ľudí vyššieho veku. Objavuje sa jej čoraz viac hlavne preto, že máme viac starších ľudí. Preto si myslím, že tieto vekové limity by sa mali upraviť s ohľadom na vekové rozloženie našej populácie a posun v kvalite života starších ľudí. Vek 49 rokov mi pripadá ako arbitrárny.

V Amerike som mala kamarátku, ktorá mala vyše 50 rokov. Jej muž mal asi vyše 60. Teraz majú zdravé krásne dieťa. Tá žena vyzerá super, fyzicky na to má. Ak lekár vyhodnotí, že IVF (umelé oplodnenie – pozn. red.) je pre ženu bezpečné, a ona chce, tak prečo nie? Obaja rodičia sú šťastní, hoci mi hovorili, že to budú mať ťažké, lebo pre dieťa budú rodičmi aj starými rodičmi.

Ako prebieha odobratie vajíčok?

Ráno som prišla na kliniku, zákrok prebieha v celkovej anestézii. Trval asi sedem minút, možno menej. Potom ma dali na izbu, hodinu, dve alebo tri som si tam poležala, už si presne nepamätám. Potom som šla domov.

Koľko vám odobrali vajíčok?

Štrnásť. Po odbere vajíčka prechádzajú vyhodnocovaním kvality, ktoré robí embryológ. Zamrazili mi 13 vajíčok.

Tým sa to pre vás skončilo?

Áno.

Viete o iných ženách na Slovensku, ktoré si dali zmraziť vajíčka?

Určite nie som jediná žena, ktorá si dala zmraziť vajíčka, ale je nás extrémne málo. Úplné minimum. Na klinike som sa viackrát mihla, povedzme 4- či 5-krát – kvôli vyšetreniam, na kontrolu počas stimulácie či na zákrok. Boli tam samé páry, ani raz som nevidela, že by tam bola žena sama. Aj toto ma nakoplo, aby som o tom hovorila, lebo veľa žien o tejto možnosti asi ani nevie. Alebo vedia, ale len tak veľmi vzdialene, nie to, že by sa to dalo spraviť aj na Slovensku.

Čo sa deje so zmrazenými vajíčkami teraz?

Sú v mrazničke. Ročný prenájom poličky v mrazničke stojí 150 eur.

Nie je uskladnenie vajíčok spojené s istými etickými dilemami?

Jedna etická dilema je, že ide o môj majetok. Ak by som zomrela, zdedila by moja rodina moje vajíčka? Mohla by, teoreticky, moja sestra po mojej smrti vynosiť dieťa z môjho vajíčka? Sme na Slovensku, takže toto je science-fiction. Ale je tam dilema, že je to genetický materiál, ktorý je oplodniteľný a teoreticky by sa mohol šíriť ďalej aj po mojej smrti.

Niektoré baby mi písali, že zmrazenie vajíčok absolvovali s cieľom, aby ich darovali. Sú ženy, ktoré takto pomáhajú iným párom, ktoré nemôžu mať dieťa, ak je problém na strane matky. Pripadá mi to úplne krásne. Niekto by mohol povedať, že je to divné, ale ja to vnímam ako veľmi ľudské a pekné. Nemám to ešte vyriešené, ale ak by som nejaké vajíčko využila, zvyšné môžem darovať. Ale neviem, aká je legislatíva. Možno existuje nejaký darovací program v EÚ.

Koľko vás to celé stálo?

Niečo vyše 2-tisíc, asi 2 200 eur. 400 eur boli hormóny, poisťovňa uhrádza polovicu. Ak je žena samoplatkyňa, je to 800 eur. 1 200 eur boli kontroly, krvné rozbory a zákrok. 500 eur je za prvotné zmrazenie, ktoré zahŕňa aj kontrolu vajíčok embryológom. A ako som už spomínala, uskladnenie stojí ročne 150 eur.

Vajíčka máte zmrazené rok. Cítite vďaka tomu väčšiu slobodu a voľnosť, že si zajtra nemusíte nájsť partnera?

Presne tak. Čas beží strašne rýchlo. V Amerike som bola štyri roky. Vo februári to budú dva roky, čo som na Slovensku. Ani neviem, ako rýchlo to ubehlo. Korona robí hľadanie si partnera oveľa zložitejším. Ak by ste sa ma pred rokom opýtali, či dnes budem mať frajera, poviem: Jasné. A sme tu a stále som sama. Preto som rada, že som si tento problém vyriešila ešte minulý rok a nemusím sa nad tým zamýšľať.

Premýšľali ste nad tým, ako by zareagoval váš partner, ak by ste mu povedali, že chcete mať dieťa zo zmrazených vajíčok? Alebo chcete stále počať prirodzene?

Prirodzene. Indikácia od môjho gynekológa je, že by som nemala mať problémy, ale to nikdy neviete.

Ale nedali ste si zmraziť vajíčka práve preto, že s vekom hrozia nebezpečné genetické mutácie?

Asi by záviselo od konkrétnej situácie. V tejto chvíli preferujem otehotnieť prirodzene. Určite by som podstúpila genetický skríning, či je všetko v poriadku. Na základe toho by som sa rozhodla, ako ďalej. Teraz je to veľmi hypotetická otázka a neviem si predstaviť, čo by som urobila, ak by som zistila, že som tehotná a dieťatko má vážne genetické ochorenie, či by som napríklad zvažovala potrat alebo nie.

Ale ak by bolo všetko v poriadku, dáva mi väčší zmysel otehotnieť prirodzeným spôsobom. Asi by som chcela partnera, ktorý by bol chápavý – ak by sme nemohli počať prirodzeným spôsobom, povedala by som mu, že všetko máme pripravené a na nič nemusíme čakať, lebo vajíčka už máme (smiech).

Čo si myslíte o opakovaných návrhoch sprísniť na Slovensku prístup žien k interrupcii?

Aj to je jeden z dôvodov, prečo som o zmrazení vajíčok začala hovoriť. Ide o prepojené témy. Ak žena nedokáže rozhodovať o tom, či chce mať dieťa – či ide o interrupciu, in vitro fertilizáciu a tak ďalej –, vnímam to ako prejav útlaku ženských práv a názorov.

Nevyvíja spoločnosť na ženy tlak, ak sa ich ľudia dookola pýtajú, kedy budú mať dieťa? Nie sú také otázky zraňujúce, hoci nie sú myslené v zlom?

Určite vnímam ten tlak. Ľudia si hovoria, že vo vzťahu je niečo zle, ak pár nemá dieťa. Málokedy vidia pod pokrievku. Je to veľmi zraňujúce. V mojom prípade si veľa ľudí myslelo, že nemám deti, lebo som karieristka. Iba preto, že robím, čo ma baví a čo milujem? Hrozne mi to ubližovalo. Ak by som otehotnela, prispôsobila by som tomu celý svoj život. Nestalo sa to, ale to neznamená, že by som kariéru uprednostňovala pred dieťaťom.

Viete si predstaviť život bez detí?

Áno, veci sa môžu vyvinúť aj takým smerom. Ďalšou možnosťou je adopcia. Ani to nemám premyslené. Považujem to za pekné, že ak ja som sama a nejaké dieťa je samo, tak môžeme byť spolu. Asi to závisí od toho, ako sa to vyvinie pri hľadaní partnera. Dala som si čas, že do štyridsiatky sa tým nebudem zaoberať. Potom asi začnem rozmýšľať, ako ďalej.

Zmrazenie vajíčok vnímam ako zadné vrátka. Ak zostanem sama, asi by som mala väčšiu tendenciu adoptovať si dieťa. Pretože by som tak dokázala pomôcť existujúcemu človeku. Nešla by som hlavou proti múru, že musím mať vlastné dieťa. Skôr je to o tom, že ak by som si našla partnera a nemohli by sme prirodzene počať, vtedy by som si vyčítala, že som si nedala zmraziť vajíčka, kým bola taká možnosť.

Neviem, či žena, ak žije sama, si môže adoptovať dieťa. Ak je to tak, potom to znamená, že žena nemôže ísť do spermobanky a mať dieťa sama, ale môže si ho adoptovať (výnimočne si môže adoptovať dieťa aj jedna osoba, ak je osvojenie v záujme dieťaťa – pozn. red.). Prečo som dosť dobrá matka pre adoptované dieťa, ale nie som dosť dobrá matka na to, aby som mala dieťa sama so spermiami od darcu?

Líšia sa muži na Slovensku a v Amerike?

Mám pocit, že slovenskí muži nemajú veľmi radi samostatné, sebestačné a cieľavedomé ženy. V Amerike som bola obklopená vedcami zo špičkového prostredia, kde sú ženy rovnocenné, preto som nemala pocit, že by ambiciózne ženy vnímali ako deviáciu. Môj prvý zahraničný pobyt bol v Kodani v Dánsku. Veľmi sa mi páči, že tamojšia spoločnosť vníma samostatnosť ženy ako plus.

V čom je u nás problém?

Neviem, či my sa toho dožijeme, ale musíme vychovať takú generáciu ľudí, ktorí budú samostatnosť žien vnímať ako niečo dobré. Vidím tam prepojenie s vedou. Pomer mužov a žien na vedúcich pozíciách na Mayovej klinike bol 60:40 alebo 50:50. Tu na mojom pracovisku je na vedúcich pozíciách jedna, možno dve ženy. Toto sa musí začať meniť, potom sa zmení aj pohľad mužov na rovnocennosť žien. Ale bude to ešte trvať. Potrebujeme viac príkladov žien a mužov, ktorí podporujú svoje partnerky nielen v kariére, ale aj v osobnom živote. V Dánsku je otcovská dovolenka absolútne normálna, u nás nie.

Nemajú vedkyne tú nevýhodu, že ak idú na materskú, stratia kontakt s vedou, takže je pre ne ťažšie vrátiť sa späť?

Materstvo a rodina sú pre našu spoločnosť veľmi dôležité. Ak to naša spoločnosť vníma takto, ženy by mala podporovať v tom, aby sa nemuseli rozhodovať medzi dieťaťom a kariérou. Na začiatku života dieťaťa je matka úplne esenciálna a ničím sa nedá nahradiť. No možno vybudovať mechanizmy, ktoré žene umožnia, aby sa vede neskôr mohla venovať aspoň na čiastočný úväzok. Poviem o Amerike – v blízkosti areálu bola škôlka a na pracovisku boli opatrovateľské miestnosti. Tu si neviem predstaviť, že by som na ústav priniesla dieťa, robila by som experiment alebo by som bola hodinu za počítačom, do toho by som dieťa prebalila a dojčila ho. Ak by žena mohla prísť na ústav na dve či tri hodiny, stále by zostala v kontakte s prácou. Je to o vytváraní podmienok. Toto na Slovensku absolútne chýba.

Nezvažujete návrat do USA?

Vo februári to budú dva roky, čo budem na Slovensku. Vrátila som sa kvôli rodine aj preto, že sa snažím pomôcť slovenskej vede, či už cez platformu Žijem vedu, alebo svojou prácou. Keď hovorím o tom, čím ako vedkyňa po návrate prechádzam, robím to s cieľom, že chcem, aby sa u nás veci zlepšili. V tejto chvíli chcem na Slovensku zostať. Najprv chcem vidieť efekt svojho pôsobenia tu. Viem, že sa nedostaví hneď a nejaký čas to potrvá.

Hoci po návrate mám ťažšie obdobie, verím, že to bude čoraz lepšie. Ak po nejakom čase, ktorý teraz nemám určený, zistím, že som tu nešťastná a trpím, keď chodím do práce, budem uvažovať o možnostiach, ako sa posunúť ďalej. Nevravím, že by som sa vrátila do Ameriky, ale tam je výhoda, že v nej mám otvorené dvere. Bolo by to jednoduchšie ako začínať od nuly niekde inde.