Denník N

Prečo radšej zomrú, než by sa dali očkovať?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Odpoveď síce poskytuje teória sociálnej identity, ale odpor k vakcíne sa stal aj politickým postojom, ktorý ovplyvní budúce voľby.

Pred rokom si 3,6 milióna ľudí nechalo počas jedného víkendu šparchať v nose tyčinkou pri teste na covid. Keby si to isté množstvo ľudí nechalo tento rok pichnúť vakcínu, nemusel by som si dnes klásť nepríjemné otázky.

Ako príslušník zaočkovanej skupiny som totiž zistil, že tých, čo odmietajú vakcínu, vnímam ako väčšiu hrozbu pre spoločnosť než samotný vírus, lebo preťažujú unavených zdravotníkov a zaberajú miesto v nemocniciach tým, ktorí potrebujú ísť napríklad na operáciu. Sú teda osobne zodpovední za skazu, ktorú šíri neosobný vírus.

Jednou z nepríjemných otázok je táto: Ako je možné, že neočkovaní sú takí hlúpi či zlí a radšej zomrú, než aby zmenili názor? Odpoveď poskytol sociálny psychológ Henri Tajfel a jeho teória sociálnej identity. V jednom pokuse zo 70. rokov minulého storočia rozdelil dobrovoľníkov do dvoch skupín – jednej sa mal páčiť maliar Vasilij Kandinskij, druhej Paul Klee. Obom povedal, aby sa stotožnili so svojou skupinou proti druhej.

Príslušníci oboch skupín boli ochotní prinášať veľké obete v prospech vlastnej a dokonca aj fyzicky trpieť – ak to znamenalo, že ešte viac bude trpieť druhá skupina.

Tajfelove výskumy odhalili, že konflikty medzi skupinami majú hlbšie príčiny než len bežný záujem niečo získať na úkor tej druhej. Samotná príslušnosť – často aj náhodná – k nejakému kolektívu sa stáva súčasťou našej identity a cítime sa lepšie, ak sa príslušníci konkurenčnej skupiny majú horšie. Aj keby sme sami mali trpieť.

Tu je odpoveď na otázku, prečo sú nezaočkovaní ochotní riskovať smrť: veria totiž, že my očkovaní umierame na vakcínu v ešte väčších počtoch. Ak sa vám to zdá absurdné, prečítajte si konšpiračné weby. Sú plné teórií, že vakcíny zabíjajú (ale médiá o tom, samozrejme, mlčia).

Obete či vinníci

Na druhej strane – pristihol som sa pri tom, že aj ja cítim šteklivé uspokojenie, že som sa ocitol v správnej skupine, lebo štatistiky ma presviedčajú, že na covid umierajú najmä neočkovaní. A pristihol som sa aj pri tom, že uvažujem o neočkovaných ako o nepriateľoch. Sú agresívni, skandujú pred domom žilinskej županky Eriky Jurinovej alebo vtrhnú bez rúšok do Lidla v Prievidzi. Podľahol som primitívnej skupinovej identite? Čo ak sú nezaočkovaní skôr obeťami než vinníkmi?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Očkovanie proti koronavírusu

Komentáre

Teraz najčítanejšie