Prestaňme robiť z ľudí z vidieka bezduchých hlupákov z jaskyne

Boris Kollár sa v utorok po návrate z Revúcej oháňal lieskovou palicou, ktorou, ako povedal, budú hnať ľudia z regiónov vládu, ak im zruší súdy a nemocnice. Rovnako stál onehdy na Poludnici na Muráni, aby prehovoril k pilčíkom hlasom záchrancu ich pracovných miest. A nie je sám.

Dnes sa ľudia z regiónov a vidieka stávajú nástrojom politických bojov a betónovým poklopom pre reformy. Cítim sa zneužitá. My všetci z vidieka a z regiónov sme zneužití. Namiesto toho, aby sa krajina, na okraji ktorej žijeme a najviac nesieme dôsledky jej stagnácie, posunula dopredu, chcú z nás urobiť do konca života lovcov a zberačov. Ba čo viac. Vinníkov za zamrznutie celej krajiny v čase a za postupný kolaps.

Rušenie nemocníc, súdov a pracovných miest je strašenie, že prídeme o niečo, čo už dávno v takom stave nepotrebujeme. Reforma nie je konsenzus, ale kompromis. Nedá sa vyhovieť všetkým, ale všetci by z toho v konečnom dôsledku mali prosperovať ako občania jedného Slovenska. Zdravotníctvo dostatočne nefunguje, spravodlivosť takisto nie a národné parky národnými parkami nikdy neboli.

Koľko ťažko pracujúcich ľudí z podhoria Nízkych Tatier sa v hore zranilo a často nevideli ani poriadnu mzdu? Zato im záhrady, kde si aspoň čo-to vypestovali, vzali záplavy. Koľko ľudí čakalo na časenku k lekárovi potme alebo na chodbe onkológie hodiny aj bez pohára vody a v polorozpadnutej nemocnici sa nedočkalo správnej lekárskej starostlivosti? A koľko ľudí sa nedomohlo svojich práv, keď matke zrazilo auto dcéru alebo im sused zabral kus vlastníctva pre svoju vilu?

Chodievala som k jednej rodine. Otec bol pilčík, mal svoju prácu rád. Ale mzdu nevidel niekedy aj tri mesiace. Horšie bolo, že