Denník N

Nemci strácajú nadšenie, vystrašili ich tisíce utečencov, ktorí prichádzajú každý deň

Utečenci vitajte, znelo heslo jednej z demonštrácií v nemeckom Hamburgu. Podľa nového prieskumu sa však už väčšina Nemcov bojí príchodu státisícov nových žiadateľov o azyl. Foto - TASR/AP
Utečenci vitajte, znelo heslo jednej z demonštrácií v nemeckom Hamburgu. Podľa nového prieskumu sa však už väčšina Nemcov bojí príchodu státisícov nových žiadateľov o azyl. Foto – TASR/AP

Podľa novej správy príde tento rok do krajiny 1,5 milióna žiadateľov o azyl. Úrady sú preťažené a ľudia sa začínajú obávať, či nemecká vláda nával zvládne. Má s tým problémy.

Americký magazín The Atlantic to pred necelým mesiacom nazval „najprudšou zmenou imidžu v očiach zvyšku sveta za posledné roky“.

Až do augusta sa Nemecko spomínalo skôr v súvislosti s krízou Grécka, kde nemecká vláda patrila k zástancom tvrdej línie – buď Grécko splní požiadavky zahraničných veriteľov, alebo ho čaká odchod z eurozóny. A aj keď do krajiny už niekoľko rokov prúdi najviac žiadateľov o azyl z celej Európy, vyhlásenia nemeckých politikov boli skôr vágne.

Všetko sa zmenilo koncom leta, keď sa za prijatie utečencov trochu nečakane postavila aj nemecká kancelárka Angela Merkel. Z chladnej političky sa stala „Mama Merkel“, ktorá sa neváhala fotiť s utečencami a Nemcov upokojovala, že jej vláda a krajina nápor žiadateľov o azyl zvládnu.

No počet utečencov, ktorí denne prechádzajú cez nemecké hranice, sa odvtedy ešte zvýšil. Vlády spolkových krajín hlásia, že ich kapacity v prijímacích táboroch sú už úplne plné, úrady nestíhajú reagovať dostatočne rýchlo. A Merkelovú začína dobiehať aj verejná mienka.

Nemci sa začínajú obávať

Ešte pred mesiacom 59 percent Nemcov tvrdilo, že sa príchodu utečencov neboja, práve naopak.

Najnovší prieskum verejnej mienky pre televíziu ARD však ukázal, že nálada medzi ľuďmi sa mení. Teraz už väčšina Nemcov – 51 percent – hovorí, že im pohľad na čísla utečencov prichádzajúcich do krajiny „naháňa strach“. V septembri sa pritom takto vyjadrilo len 38 percent z nich.

Nemení sa len postoj Nemcov k vrelému prijímaniu utečencov. Spokojnosť s výkonom Angely Merkelovej v rovnakom prieskume vyjadrilo 54 percent opýtaných. Magazín Politico tvrdí, že to je najnižšie číslo za posledné štyri roky. Mierne klesla aj podpora jej strany, kresťanských demokratov.

„Nemecko práve na vlastnej koži zažíva, čo znamená, keď ste lídrom, keď sa od vás očakáva, že ako národ prevezmete zodpovednosť,“ povedal pre Politico Jan Techau, šéf think-tanku Carnegie Europe. Okrem utečencov totiž nemeckú vládu zasiahol aj škandál s Volkswagenom.

Mala by pritvrdiť, tvrdia spolustraníci

Nálady Nemcov sa už prejavili. Napríklad na tvrdšej rétorike od niektorých členov Merkelovej vlády.

„Veľa utečencov protestuje, lebo sa im nepáči ubytovanie, robia problémy, pretože im nechutí jedlo, a občas sa medzi sebou pobijú,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters Thomas de Maiziere, nemecký minister vnútra, pre televíziu ZDF. Sigmar Gabriel, nemecký vicekancelár, zas v piatok hovoril o tom, že sa Nemecko „prudko približuje k limitom našich schopností“.

Úrady pôvodne odhadovali, že do Nemecka tento rok príde zhruba 800-tisíc žiadateľov o azyl. Bulvárny denník Bild, ktorý sa odvoláva na zatiaľ nezverejnenú vládnu analýzu, však tvrdí, že do konca roka by malo byť v Nemecku až 1,5 milióna žiadateľov. 920-tisíc z nich by malo podľa správy do Nemecka ešte len prísť.

Merkelovú navyše začínajú čoraz tvrdšie napádať vlastní straníci, najmä tí z CSU, čo je bavorská odnož kresťanských demokratov.

„Je ľahšie si s utečencami robiť selfies, ako pritvrdiť,“ vyhlásil podľa Politico jeden z poslancov.

Upokojujú verejnosť, no ide len o kozmetické zmeny

Nemecká vláda zatiaľ reagovala tak, že prijala sériu zákonov, ktorými chcú odradiť ekonomických migrantov od vstupu do krajiny.

Podľa Politico majú tieto opatrenia zrýchliť deportáciu neúspešných žiadateľov o azyl preč z Nemecka, či zmeniť systém vyplácania príspevkov – po novom by už utečenci časť dávok nedostávali ako peniaze, ale v naturáliách. Kritici však upozorňujú, že ide len o kozmetické zmeny, ktorých cieľom je skôr upokojiť verejnosť.

„Plánované zmeny sú sklamaním. Nepodarí sa im ani urýchliť azylový proces, ani nevytvoria odstrašovací efekt, o ktorom vláda hovorila,“ povedal pre Politico Werner Schiffauer z frankfurtskej univerzity Viadrina.

Práve rýchlosť azylového konania je to, čo by Nemcov a samotných žiadateľov malo trápiť najviac.

„V tejto chvíli je najväčším problémom to, že na veľmi veľa miestach poriadne nefunguje proces úvodnej registrácie a uspokojovanie základných potrieb týchto ľudí,“ vysvetlila pre Reuters Rebecca Kilian-Mason, ktorá v Mníchove pracuje s utečencami.

A hoci by utečenci v prijímacích centrách mali zostať maximálne tri mesiace, niektorí z nich tam čakajú aj o päť mesiacov viac. Nemecký úrad pre migráciu a utečencov (BAMF) pritom tvrdí, že oproti minulému roku sa priemerný čas trvania azylového procesu skrátil o takmer osem týždňov, na 5,3 mesiaca.

No keďže len v piatok a sobotu prišlo do Bavorska podľa miestnej polície takmer 13-tisíc utečencov, pre niektorých z nich sa zatiaľ nenašlo ani provizórne ubytovanie. Podobné problémy pritom nehlási len Mníchov, ale aj Berlín.

„Sníval som o tom, že Nemecko bude fajn, ale je to veľmi zlé. Spali sme v chlade a moje dieťa ochorelo,“ povedal pre Reuters Hesham, 26-ročný Sýrčan, ktorý do Európy prišiel aj so svojou tehotnou ženou.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Migrácia

Svet

Teraz najčítanejšie