Kde sú tvoje korene? Nemám žiadne. Judith Hermannová a jej meditácia o domove
V slovenčine vychádza nový román výraznej nemeckej spisovateľky.
Autori starnú so svojimi knihami. Keď mladá nemecká autorka Judith Hermannová v roku 1998 vystrelila na literárnu scénu, hovorilo sa o výraznom generačnom hlase. Jej kritikou i čitateľmi vrúcne prijaté poviedky boli zaľudnené postavami z berlínskej kultúrnej bohémy. V úsporných a rytmicky členených vetách si hľadali cestu v spletitom osobnom i mestskom vnútri.
Už názov najnovšieho románu Domov, ktorý práve vychádza v slovenčine (Artforum, 2021, preklad Michal Hvorecký), signalizuje výrazný posun. V knihe dnešnej päťdesiatničky sú voľné väzby urbánneho kmeňa nahradené úskaliami rodinných vzťahov, zahustenú ľudskú premávku metropoly strieda samota vidieka a miesta mestského nočného života ustupujú drsnej prírodnej krajine.
Hľadajúca duša dospela, založila rodinu a po odchode dospelého potomka aj sama opúšťa partnerskú väzbu. Začína sa nová životná kapitola. Čo nás v nej čaká?
Nový začiatok
Mohlo by sa zdať, že Judith Hermannová sa zamerala na vďačnú, hoci predsa trochu ošúchanú tému krízy stredného veku. Je to obdobie, keď už človek má za sebou zásadné rozhodnutia, ktoré mu sformovali život. A zrazu dostane strach, že príbeh sa končí a nič zaujímavé už nepríde. Panika dokonca sugeruje, že na nové vykročenia je neskoro. Depresia, vitaj.
Hlavná hrdinka románu Domov