Pandémia netrvá ani dva roky a už si podľa oficiálnych štatistík vyžiadala celosvetovo vyše 5 miliónov obetí.
Na covid denne umierajú tisíce ľudí a od apríla 2020 klesol denný svetový počet obetí pod 4-tisíc menej ako 20-krát.
Viacerí odborníci však namietajú, že 5 miliónov obetí je podhodnotený údaj a v skutočnosti covidu podľahlo 12 až 15 miliónov ľudí. To je takmer ako počet obyvateľov Slovenska a Česka dokopy.
Tieto údaje vychádzajú z výpočtov o nadmerných úmrtiach. Ide o také úmrtia, ktoré prekračujú priemerný počet úmrtí pre daný rok.
Ľudia umierajú ako muchy, je to katastrofa
Napríklad v Rusku do konca tohto septembra oficiálne zaregistrovali 203-tisíc obetí covidu (teraz je to 235-tisíc).
No analýza Financial Times ukázala, že do konca septembra v krajine zaznamenali až 753-tisíc nadmerných úmrtí. To je takmer štvornásobok v porovnaní s oficiálnymi štatistikami.
Podľa analýzy Financial Times si pandémia v Rusku vyžiadala do konca septembra 2021 okolo 753-tisíc nadúmrtí. Zdroj – John Burn-Murdoch/Twitter
NEW: as of the end of September, Russia has recorded 753,583 excess deaths over the course of the pandemic.
This is almost 4x its official reported Covid death toll, and is second only to the US in absolute terms among countries with reliable data https://t.co/cxappwebHv pic.twitter.com/P3gYoJNTvz
— John Burn-Murdoch (@jburnmurdoch) November 2, 2021
Obomi dávkami sa v krajine doteraz zaočkovalo necelých 33 percent obyvateľov. Priemer EÚ je 65 percent, na Slovensku sa obomi dávkami zaočkovalo 42 percent ľudí.
Nízka zaočkovanosť v Rusku nedokázala pandémiu zastaviť. Od polovice septembra v krajine registrujú prudký nárast úmrtí. Odvtedy tam za obdobie jeden a pol mesiaca oficiálne evidujú okolo 44-tisíc nových obetí.
„Obyvatelia sa správajú, akoby netušili, čo sa deje, alebo im je to jedno, zatiaľ čo ľudia začali umierať ako muchy. Je to katastrofa,“ cituje Financial Times nezávislého demografa Alexeja Rakšu, bývalého zamestnanca Rosstatu, ruského štatistického úradu.
Odborník prišiel o prácu po tom, ako kritizoval, ako sa v krajine pracuje s dátami o covide.
Skrátená priemerná dĺžka dožitia
Financial Times približuje, že Rosstat používa inú metodológiu ako iné štátne agentúry a pracuje s mesačnými výkazmi z matrík, ktoré berú do úvahy aj dodatočné overovanie príčiny smrti.
Ak sú údaje, z ktorých vychádzal Financial Times, správne a analýza je korektná, potom 753-tisíc nadúmrtí radí Rusko v tejto štatistike v absolútnych číslach na druhé miesto za USA.
Rusko je zo skúmaných krajín tretie za Peru a Bulharskom, ak sa nadúmrtia počítajú na hlavu.
Štúdia o nadúmrtiach vo svete. Zdroj – Ariel Karlinsky/Twitter
Most up to date data: https://t.co/ZXnczLNmU5
Most up to data analysis:https://t.co/HfwtER2NFg
Paper published at @eLife: https://t.co/bokyV6B6EI pic.twitter.com/8DFwCHHUge
— Ariel Karlinsky (@ArielKarlinsky) November 1, 2021
Ruské ministerstvo zdravotníctva neodpovedalo na otázky Financial Times, aby zistenia komentovalo.
Podľa ruského demografa Rakšu sa priemerná dĺžka dožitia v Rusku v dôsledku pandémie skrátila zo 73 rokov v roku 2019 na terajších 69 rokov.

Zabrať musí vláda aj občania
Pre zlú pandemickú situáciu pristúpili v Moskve 28. októbra k čiastočnému lockdownu.
Trvať bude do 7. novembra a v tomto období sú v hlavnom meste otvorené len supermarkety a lekárne. Zavreli sa školy aj škôlky a reštaurácie môžu ponúkať iba donášku jedla.
Podobné opatrenia sa prijali aj v ďalších regiónoch krajiny.
Vinníkom rekordného nárastu prípadov a úmrtí je aj nízka zaočkovanosť.
„Máme tradíciu, že za všetko viníme vládu,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v októbri pre agentúru TASS. „Samozrejme, všetko sa nespravilo tak, ako sa malo, čo sa týka komunikácie významu očkovania a nedostatku alternatív,“ povedal ešte Peskov, no dodal: „Na druhej strane potrebujeme aj zodpovednejší prístup všetkých obyvateľov.“

Kolektívna imunita
V ďalšej časti článku sa pozrieme na vývoj pandémie v Španielsku.
Vplyv zaočkovania na úmrtia v oboch krajinách nemožno bezprostredne porovnávať, keďže štáty sa líšia mnohými faktormi vrátane použitých vakcín, premorenosťou, klimatickými podmienkami, správaním obyvateľov (socializácia či dodržiavanie noriem), protipandemickými opatreniami či kvalitou zdravotníckej starostlivosti.
O Španielsku sa tento týždeň písalo v kvalitnom časopise Lancet: Respiratory Medicine, kde Tony Kirby vydal článok s názvom „Dosiahlo Španielsku kolektívnu imunitu?“
Kolektívna imunita je stav, keď v populácii je toľko imúnnych ľudí, že sa nový koronavírus nemôže šíriť. Aj v prípade, že vírus nájde neimúnneho človeka, nestačí to na to, aby sa rozšíril, lebo ostatní sú imúnni.
Kolektívna imunita chráni tých, ktorí sa proti covidu nemôžu zaočkovať, napríklad pre vek či zo zdravotných dôvodov. Platí teda, že sa neočkujeme iba kvôli sebe, ale aj kvôli druhým.

Lekár: Jediným vysvetlením je vysoká zaočkovanosť
Podľa údajov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) v Španielsku aspoň jednou dávkou zaočkovali:
- 100 percent osôb vo veku 80+
- 98,9 percenta osôb vo veku 70 až 79 rokov
- 98,7 percent osôb vo veku 60 až 69 rokov
- 94,9 percenta osôb vo veku 50 až 59 rokov
- 84,2 percenta osôb vo veku 25 až 49 rokov
- 84,7 percenta osôb vo veku 18 až 24 rokov
- 29,9 percenta osôb mladších ako 18 rokov.
Celková zaočkovanosť dvomi dávkami vakcíny proti covidu je v krajine na úrovni 80 percent.
Autor článku pre Lancet: Respiratory Medicine píše, že „experti začínajú veriť, že krajina je na hranici toho, aby dosiahla kolektívnu imunitu. To je niečo, čo sa ešte niekoľko týždňov dozadu javilo ako nemožné.“
Článok cituje odborníka na infekčné choroby z nemocnice v Seville Jesúsa Rodrígueza Baña, ktorý vraví, že stále nie je presne známe, koľko ľudí sa musí zaočkovať, aby sa dosiahla kolektívna imunita. Dôvodom je, že presne nevieme, ako veľmi prekonanie covidu a zaočkovanie znižuje prenos (hoci odhady existujú).
„Na druhej strane Španielsko môže poskytnúť isté indície. Po tom, čo sme ustúpili od väčšiny kontrolných opatrení, nové prípady a obzvlášť hospitalizácie klesajú. Je to v protiklade s tým, čo sa stalo v predošlých vlnách,“ vraví Rodríguez Baño a dodáva: „Jediným možným vysvetlením je veľmi vysoká miera zaočkovanosti v krajine.“
Rodríguez Baño dúfa, že zima v krajine bude pokojná, aj keď uznáva, že k predpovediam treba pristupovať obozretne. „Tretia posilňujúca dávka sa už podáva vysokorizikovým skupinám a len uvidíme, či tretiu dávku – alebo každoročnú dávku – bude potrebovať každý. Aj nové varianty môžu vyvolať problémy.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Otakar Horák






















Peter-Stanley-Prochazka-vv.jpg?w=180&h=120&fit=crop&fm=jpg&q=85)









