Dušan Mikušovič
Už takmer pol roka zostáva neobsadené miesto podpredsedu parlamentu, ktoré podľa koaličnej zmluvy prináleží strane Za ľudí. Začiatkom mája sa funkcie vzdal Juraj Šeliga, keď porušil vtedy platný zákaz vychádzania.
Odvtedy sa koalícii OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí nepodarilo post obsadiť. Koncom mája sa hlasovalo o poslancovi Tomášovi Lehotskom (v tom čase Za ľudí, dnes klub SaS), ktorému v tajnej voľbe chýbal jeden hlas. Keď sa Lehotský pridal ku skupine kritikov predsedníčky Za ľudí Veroniky Remišovej, najmenšia koaličná strana jeho nomináciu stiahla.
V utorok na koaličnej rade tému otvoril predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina), podľa ktorého chýbajúci podpredseda komplikuje vedenie parlamentných schôdzí. Predsedanie rokovaní parlamentu si dnes delí Kollár s tromi podpredsedami: Gáborom Grendelom (OĽaNO), Milanom Laurenčíkom (SaS) a Jurajom Blanárom (Smer).
Kollár koaličným partnerom povedal, že by Sme rodina nemala problém ani s návratom Šeligu, ktorý má s touto prácou skúsenosti. Poslanec, ktorý zostal v strane Za ľudí, nápad nazval „podpichovaním“.
Šeliga: Máme tri lepšie kandidátky
Predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský, ktorý v utorok na koaličnej rade bol, vraví, že hnutie by chcelo problém s chýbajúcim podpredsedom parlamentu vyriešiť do konca roka. „Keďže nikto sa nemá k činu, tak sme povedali niečo v zmysle, že by sme nemali najmenší problém, aby sa tam vrátil Šeliga, pretože schôdze viedol dobre,“ povedal.
„Ak koalícia nevie nájsť spoločného kandidáta, tak je to riešenie. On sa teda netváril, že je z toho nadšený, aj krútil hlavou, že nie. Ale my už sme to na koaličnej rade otvorili niekoľkokrát, že je to problém, ktorý potrebujeme vyriešiť. Nie je to tak, že ho tam chceme za každú cenu, ale ak sa koalícia nevie dohodnúť, nech sa tam vráti on, lebo s vedením schôdzí má aspoň skúsenosti. S týmto nemalo problém ani OĽaNO.“
Šeliga pre Denník N povedal, že debatu na koaličnej rade vnímal skôr ako podpichovanie. „Máme tri lepšie kandidátky,“ povedal s narážkou na to, že strana Za ľudí má okrem neho ešte tri poslankyne: Janu Žitňanská, Miriam Šutekovú a Alexandru Pivkovú.
Neobsadený post podpredsedu parlamentu ukazuje na širší koaličný problém, ktorý súvisí s tým, že po odchode ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej a šiestich poslancov zo strany Za ľudí, ku ktorému došlo začiatkom septembra, zostali niektoré otázky ďalšieho fungovania koalície nedoriešené. Koaliční politici sa zatiaľ zmierili s tým, že po rozpade Za ľudí zostane ministerkou aj Veronika Remišová, ktorá sa v parlamente opiera už len o štyroch poslancov, aj Mária Kolíková, ktorá prešla k SaS, i keď tejto strane podľa koaličnej zmluvy ministerstvo spravodlivosti neprináleží.
Odchod väčšiny poslancov zo Za ľudí má vplyv aj na ďalšie posty vrátane podpredsedu parlamentu. Predseda SaS Richard Sulík pred časom vyhlásil, že SaS bude na tento post podporovať Tomáša Lehotského z Kolíkovej platformy. „Či ho získa, to teraz povedať neviem. Bude to predmetom rokovania na koaličnej rade, uvidíme, ako to dopadne,“ povedal.
Tento scenár však zvyšok koalície odmieta. „Podľa koaličnej zmluvy post patrí Za ľudí. Koaličná zmluva je stále platná,“ povedal Peter Pčolinský zo Sme rodina.
Problém na ministerstve spravodlivosti
Doriešenie koaličných vzťahov po rozpade Za ľudí je stále citlivá záležitosť. Predseda Sme rodina Boris Kollár v septembri hovoril, že pre nové počty v koaličných kluboch bude potrebné otvoriť koaličnú zmluvu.
Líder OĽaNO a pôvodný premiér štvorkoalície Igor Matovič to odmietal a neskôr hovoril, že SaS by v žiadnom prípade nemalo mať ministerstvo spravodlivosti: ak by koaličná zmluva zostala platná, nárok na ministerstvo má podľa neho strana Za ľudí. No SaS by podľa prepočtov Igora Matoviča nemalo patriť ministerstvo naviac oproti pôvodnému stavu ani vtedy, ak by sa mali ministerské kreslá rátať nanovo podľa počtu poslancov v koaličných kluboch.
Klub SaS po príchode šiestich bývalých poslancov klubu Za ľudí narástol z trinástich poslancov na súčasných devätnásť.
Koaličná zmluva sa za posledné dva mesiace neotvorila, a tak sa zachováva status quo vrátane faktu, že na čele dvoch parlamentných výborov, sociálneho a výboru pre európske záležitosti, zostali dvaja odídenci zo Za ľudí, Vladimír Ledecký a Vladimíra Marcinková. Podľa koaličnej zmluvy uzatvorenej pred rokom a pol by mala predsedov týchto výborov nominovať strana Veroniky Remišovej.
K problémom dochádza vtedy, ak sa má pristúpiť k novej personálnej nominácii. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (pôvodne Za ľudí, dnes za SaS) by napríklad chcela, aby sa na jej ministerstvo ako štátny tajomník vrátil poslanec Michal Luciak, ktorý sa v júli vrátil do parlamentu, čím o poslanecký mandát prišla Remišovej stúpenkyňa Viera Leščáková.
Kolíková tým posilnila svoju pozíciu v parlamente z piatich na šiestich poslancov. „Nejaká šachová partia to bola, to uznávam,“ priznala ministerka Denníku N v auguste.
Remišová zasa neskôr urobila z Leščákovej štátnu tajomníčku na ministerstve kultúry, odkiaľ nechala odvolať Zuzanu Kumanovú, ktorá sa hlásila ku Kolíkovej platforme. Ak by vláda na Kolíkovej návrh dnes schválila návrat Luciaka na post štátneho tajomníka, v parlamente by ho nahradil Marek Antal, bývalý štátny tajomník ministerstva investícií, ktorý takisto patrí ku Kolíkovej platforme. Pomery by sa teda nezmenili.
Nomináciu štátnych tajomníkov schvaľuje vláda a Luciakov návrat z parlamentu na ministerstvo blokuje Veronika Remišová, no výhrady mali aj iní koaliční partneri. Kolíkovej ministerstvu pritom chýbajú obaja štátni tajomníci. Luciak na otázku, či je jeho návrat na ministerstvo reálny, odpovedal stručne: „Rozhodnutie nominovať štátneho tajomníka je vo výhradnej kompetencii príslušného ministra.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
