Denník N

Ochrana prírody sa stáva novodobou kolektivizáciou

Obmedzeniami ochrany prírody sa majetok občanov na vidieku znehodnotí.

Autor je predseda strany Maďarské fórum

Ochrana prírody a boj proti klimatickej kríze sú jedným z najdôležitejších cieľov, ktoré si ako krajina musíme jasne stanoviť a definovať. Cieľ to musí byť spoločný a založený na celospoločenskom záujme. Nemôže byť definovaný na úkor súkromných vlastníkov.

Ústava garantuje vlastníkom, že štát ich vlastnícke práva neobmedzí, a ak áno, tak za primeranú náhradu. Ústava rovnako garantuje nescudziteľnosť práv (nemožno ich previesť na iného ani zaťažiť). Z toho jasne vyplýva, že aj pri neznámych vlastníkoch, vlastníkoch na neznámom mieste či dedičoch musia byť tieto práva dodržiavané. Pôdu nie je možné previesť na iného ani obmedzeniami zaťažiť.

Komunisti v 50. rokoch minulého storočia donútili roľníkov povinnými odvodmi a prenasledovaním „dobrovoľne-nasilu“ vstúpiť do družstiev. Lesné pozemky prebral do správy štát. Výsledkom bolo, že vlastníctvo stratilo hodnotu. Mnohých občanov toto konanie komunistov dohnalo do zúfalstva a k samovražde. Kto vzdoroval, toho ŠtB donútila podvoliť sa.

Rok 1989 priniesol demokraciu. Zbavili sme sa útlaku a mala nastúpiť nová éra: právo a spravodlivosť.

Dnes Budaj a ochranári začínajú voči vlastníkom konať rovnako ako komunisti v 50. rokoch minulého storočia. Prečo je možné takéto konštatovanie? Pôvodné znenie novely zákona malo za cieľ získať do správy štátne lesné pozemky. Podľa pozmeňujúceho návrhu OĽaNO to už majú byť aj pozemky v urbároch a spoločných nehnuteľnostiach, ktoré štát iba dočasne spravuje, pričom to sú nielen lesné pozemky. Teda pôda neznámych vlastníkov a pôda určená na reštitúcie a prinavrátenie pôvodným vlastníkom a ich dedičom.

Takto sa vlastnícke právo obmedzí podmienkami ochrany prírody a stane sa pre vlastníka iba fiktívnym vlastníctvom bez úžitku. V čase obmedzenia vlastník nemá uzatvorenú zmluvu o kompenzácii svojich strát. V urbároch dostanú tisíce vlastníkov na krk spolurozhodujúcich ochranárov. Títo ľudia nebudú rozhodovať o svojom vlastníctve a ich záujmom nebude chrániť vlastnícke práva. Budú sledovať cieľ, aby vlastníci nemali príjem z vlastného majetku. Tak ako v štátnych majetkoch ,,správne nomenklatúrne kádre“ rozhodovali namiesto skutočných vlastníkov. Vstupom a obmedzeniami ochrany prírody sa majetok občanov na vidieku znehodnotí. Kto by už chcel kúpiť pozemok, na ktorom nesmie podnikať a na všetko potrebuje súhlas ochranára s pečiatkou, ktorý bude rozhodovať o tom, čo vlastník smie a čo nie.

V demokratickej spoločnosti ministerstvo a štátna ochrana prírody po predstavení zámeru ochrany prírody najskôr uzatvorí zmluvu s vlastníkmi o podmienkach a náhrade. Postup Budaja a spol. však o férovom prístupe k ľudom na vidieku ani nechyruje; dovoľujem si to vysloviť aj na základe osobnej skúsenosti. Toto je ako za komunistickej kolektivizácie – vlastníci a občania na vidieku sa musia podvoliť neodbornosti a papalášom. Toto je tá demokracia, za ktorú aj pán Budaj, tvár novembra 89, bojoval?

Takáto radikálna zmena zákona (zákonov) by mala prebehnúť riadnym legislatívnym procesom a nie poslaneckou novelou na poslednú chvíľu. Nechcem namietať proti potrebe ochrany prírody – len apelujem na potrebu korektnej diskusie a potrebu odborného riešenia, ktoré je v súlade s ústavou, namiesto šliapania po právach vlastníkov a likvidácie života na vidieku.

Reforma áno, ale bezhlavosť nie!

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie