Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Čo je to Projekt N? Otázky a odpovede

Čo je to Projekt N? Aké sú jeho ciele? Akú podobu bude mať nové médium? Kto podporuje N? Aké sú ďalšie kroky?

Čo je to Projekt N? Aké sú jeho ciele? Akú podobu bude mať nové médium? Kto podporuje N? Aké sú ďalšie kroky? Ako vám môžem pomôcť?

Čo je to Projekt N?

Ide o projekt nového média založeného bývalými redaktormi denníka Sme, ktorí z redakcie odišli na protest proti vstupu finančnej skupiny Penta do vydavateľstva.

Aké sú jeho ciele?

Zámerom je nielen robiť najlepšiu žurnalistiku na Slovensku, ale aj postaviť sa rastúcemu vplyvu oligarchov v médiách aj celej spoločnosti.

Akú podobu bude mať nové médium?

Hlavným cieľom je vybudovať silný spravodajský web. Dopĺňať ho bude tlačený Denník N.

Kto konkrétne bude pracovať v novom médiu?

Matúš Kostolný – šéfredaktor
Konštantín Čikovský – zástupca šéfredaktora, komentátor
Juraj Javorský – zástupca šéfredaktora, komentátor

Marek Chorvatovič – vedúci editorov a reportérov
Jana Čevelová – editorka
Denisa Čimová – editorka, reportérka
Juraj Koník – editor, reportér
Roman Pataj – editor, komentátor
Oliver Rehák – editor, reportér
Mirek Tóda – editor, reportér
Marek Bažík – reportér, editor

Alexander Balogh, reportér
Tomáš Benedikovič – fotoreportér
Mária Benedikovičová – reportérka
Juraj Čokyna – reportér
Matej Dugovič – reportér
Veronika Folentová – reportérka
Jana Németh – reportérka
Daniela Krajanová – reportérka
Marianna Onuferová – reportérka
Miro Kern – reportér
Martina Pažitková – videoreportérka
Veronika Prušová, reportérka
Jana Shemesh – reportérka
Rudolf Sivý – reportér
Karol Sudor – reportér
Dana Sudorová – korektorka
Vladimír Šimíček – fotoreportér
Vladimír Šnídl – reportér
Monika Tódová – reportérka
Tomáš Vasilko – reportér

Tomáš Gális – komentátor
Peter Morvay – komentátor
Martin Šútovec – Shooty

Rado Augustín – webové projekty, reportér
Andrej Sarvaš – webové projekty, reportér
Filip Struhárik – sociálne médiá, reportér

Soňa Ševčíková – artdirector
Ondrej Ivánek – grafik

Lukáš Fila – riaditeľ vydavateľstva
Tomáš Bella – šéf pre online
Jana Brisudová – šéfka obchodu
Jakub Kostolný – asistent redakcie, marketing
Ondrej Starinský – neziskové projekty, podujatia

O pár týždňov k nám pribudnú:
Miro Čevela – grafik
Miloš Krekovič – reportér
Daniel Vražda – reportér

S pravidelnými textami môžete rátať aj od týchto ľudí: Vladimír Balla, Jana Beňová, Peter Breiner , Martin Bútora, Kornel Földvári, Havran Michal,Stefan Hrib, Ingrid Hrubaničová, Péter Hunčík, Michal Hvorecky, Zora Jaurová, Peter Juščák, Michal Kaščák, Viliam Klimáček, Monika Kompaníková, Samo Marec , Rado Ondřejíček, Illah van Oijen, Martin Porubjak, Lubomír Smatana, Milan Martin Simecka , Samo Trnka či Pavel Vilikovský.

Prečo mal projekt N do 5. januára len dočasný web?

Pretože celý tím Projektu N mal do konca roka menej ako desať ľudí. Väčšina našich budúcich kolegov bola v dvojmesačnej výpovednej lehote v denníku Sme a venovať sa spravodajstvu pre Projekt N tak môžu až od januára.

Kto podporuje N?

V redakčnej rade Projektu N je bývalý šéfredaktor denníka Sme Martin M. Šimečka, diplomat a sociológ Martin Bútora, hudobník Michal Kaščák, psychiater a spisovateľ Péter Hunčík, zakladateľ Martinus.sk Michal Meško a kultúrna aktivistka Zora Jaurová.  Záujem spolupracovať s N prejavila veľká časť spolupracovníkov a prispievateľov Sme, ale aj iných médií, ktoré sa ocitli pod vplyvom oligarchov.

Kto bude vlastniť Projekt N?

Projekt N sme založili piati bývalí členovia vedenia denníka SME s podporou ďalších kolegov z redakcie. Záujem investovať do projektu sumou vyše milión eur prejavili majitelia firmy Eset.

Aké sú ďalšie kroky?

Po spustení plnodnotnej spravodajskej stránky spustíme vo februári aj tlačený denník.

Ako vám môžem pomôcť?

Už dnes môžete využiť možnosť digitálneho alebo tlačeného predplatného. Peniaze od vás nám pomôžu pri štarte a ukážu, či existuje o našu ponuku dostatočný záujem.

MÁTE ĎALŠIE OTÁZKY? SPÝTAJTE SA V DISKUSII ALEBO NÁM NAPÍŠTE NA INFO@PROJEKTN.SK

Dnes na DennikE.sk

Elektrina zlacnie, ale nie úplne každému. Dobehol nás totiž problém, ktorý stál Holjenčíka funkciu

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Bežnej domácnosti v paneláku tento rok zlacnie teplo asi o 50 eur, elektrina o 14 eur a plyn asi o 2 eurá. Niektorí by však mali zvážiť výmenu ističov alebo zmenu tarify, aby sa vyhli prípadnému zdraženiu elektriny, vysvetľuje v rozhovore predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andrej Juris.

V Harmanci našli antigénové testy 46 percent pozitívnych a PCR nula. Ako sa to stalo?

Ilustračné foto TASR
Ilustračné foto TASR

Antigénové testovanie v harmaneckých papierňach zlyhalo – ukázalo nereálne vysokú, až 46-percentnú mieru nákazy. Následné PCR testy nenašli nákazu ani u jedného. Verejné orgány aj iní odborníci to hodnotia ako anomáliu, ktorá nesmie poškodiť dôveru v testovanie.

Minúta po minúte

Na dva a pol roka sa vráti do väzenia dedič juhokórejského konglomerátu Samsung Electronics I Če-jong. Rozhodol o tom juhokórejský vrchný súd, dôvodom je korupcia.

Potomok jednej z najmocnejších juhokórejských rodín bol v roku 2017 odsúdený na päť rokov za úplatky v kauze bývalej juhokórejskej prezidentky Pak Kun-hje. Ľuďom okolo nej údajne poskytol 43 miliárd wonov, aby mu pomohla získať kontrolu nad konglomerátom.

Päťročný trest mu bol najprv skrátený a po odvolaní pozastavený. 52-ročný I Če-jong strávil vo väzení iba jeden rok a na slobodu vyšiel v roku 2018.

Rozhodnutie vrchného súdu bude mať značný vplyv na vedenie technologického gigantu. I Če-jong bude odsunutý od všetkých zásadných rozhodnutí v rodinnej firme.

Rodina pritom teraz potrebuje získať financie na zaplatenie vysokej dedičskej dane po októbrovej smrti I Če-Jongovho otca, a preskupiť majetok v pridružených spoločnostiach, aby si nad nimi udržala kontrolu.

I Če-jong, ktorý bol od hospitalizácie svojho otca v roku 2014 de facto hlavou spoločnosti Samsung Electronics, čelí aj ďalším obvineniam. Okrem iného údajne podvádzal a manipuloval s akciami. Žaloba pre neho pôvodne žiadala deväťročný trest. (čtk)

Čínska ekonomika vlani narástla o 2,3 %. Je to síce pre pandémiu najslabší rast za posledných 44 rokov, ale aj tak je Čína pravdepodobne jedinou veľkou ekonomikou, ktorá za minulý rok vykázala rast HDP.

Za posledný, štvrtý štvrťrok 2020 vzrástol čínsky HDP medziročne o 6,5 %, čím sa rast vrátil na úroveň spred pandémie, poznamenal čínsky štatistický úrad.

V októbri až decembri 2019 predstavoval rast HDP šesť percent. (čtk)

Nemecký farmaceutický gigant Bayer skúma, či môže pomôcť firme CureVac vyrábať a nielen vyvíjať vakcínu proti covidu. Riaditeľ Bayeru Werner Baumann povedal, že pritom „nejde primárne o finančné dôvody, ale o čo najrýchlejšie sprístupnenie vakcíny“.

Bayer tento mesiac súhlasil s tým, že pomôže nemeckej spoločnosti CureVac s vývojom jej vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ktorá je už v neskorom štádiu klinických štúdií a ešte nebola schválená.

Koncern, ktorý okrem iného vyrába aj lieky, teraz „intenzívne skúma“, či môže rozšíriť túto spoluprácu z vývoja aj na výrobu vakcíny pre CureVac, povedal Baumann.

„Vďaka našej výrobnej sieti v Nemecku a USA a tomu zodpovedajúcim dodacím lehotám by sme boli v zásade schopní vyrábať vakcíny vo väčšom množstve,“ vyhlásil.

Prečo je to dôležité: Na celom svete sa už začalo s očkovaním proti ochoreniu, a hoci sa pritom používajú rôzne vakcíny, mnoho krajín tvrdí, že ich schopnosť dostať nový koronavírus pod kontrolu je obmedzená pre nižšie objemy dodávok vakcín oproti tým, aké očakávali.

V piatok (15. 1.) americký výrobca liekov Pfizer oznámil, že dôjde k dočasnému spomaleniu dodávok vakcíny, ktorú vyvinul s nemeckým partnerom BioNTech, v dôsledku zmien vo výrobných procesoch zacielených na zvýšenie produkcie.

Veľa bánk v eurozóne podceňuje budúce straty z nesplácaných úverov, varuje člen Rady guvernérov ECB Jannis Stournaras. Problém bude podľa neho najmä s klientmi, ktorí v súčasnosti využívajú odklad splátok.

  • Ďalšia vlna pandémie a nové kolo reštriktívnych opatrení v celej Európe by mohli podľa guvernéra gréckej centrálnej banky viesť k dlhšej a hlbšej recesii spojenej s vlnou firemných bankrotov, rastom zlyhaných úverov a stratou pracovných miest, poznamenal.
  • Stournaras uviedol, že nízke úrokové sadzby spolu s pomalým hospodárskym oživením predstavujú pre európske banky veľkú výzvu „s jasnými dôsledkami na ich základnú ziskovosť a kapacitu generovať kapitál“.

Žilinská Kia je bližšie k výrobe elektromobilov, najprv však zrejme príde nový Sportage

Nové logo značky Kia. Foto – CarBuzz
Nové logo značky Kia. Foto – CarBuzz

Žilinská Kia je bližšie k výrobe elektromobilov, najprv však zrejme príde nový Sportage. Nová stratégia značky Kia znamená pre žilinskú automobilku väčšiu pravdepodobnosť produkcie elektromobilu, hoci tento rok to ešte určite nebude.

Talianska vláda sa pokúsi požičať si ďalších 32 miliárd eur (zhruba 2 % HDP) na pomoc firmám, ktoré poškodili obmedzenia na zastavenie šírenia nového koronavírusu.

Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré kabinet vydal v noci z piatka na sobotu po skončení zasadnutia. Parlament musí túto novú pomoc schváliť, ale napriek politickej kríze, ktorá ohrozuje prežitie vlády, sa to považuje za formalitu.

Ako zle je na tom Taliansko:

  • Talianska centrálna banka v piatok vo štvrťročnej správe skonštatovala, že ekonomika sa na úroveň pred pandémiou nevráti pred rokom 2023.
  • Podľa odhadov banky by sa mal hrubý domáci produkt (HDP) Talianska tento rok zvýšiť o 3,5 % po poklese o 9,2 % v roku 2020 a v roku 2023 očakáva jeho rast o 2,3 %.
  • Stav verejných financií Talianska, ktorý bol už pred pandémiou zlý, sa dramaticky zhoršil. Oficiálne údaje zo začiatku januára naznačujú, že v 3. štvrťroku 2020 sa rozpočtový deficit vyšplhal na 9,4 % HDP, čo bol strmý nárast z 2,2 % HDP v rovnakom období 2019.
  • Taliansko však patrí medzi hlavných príjemcov pomoci z obrovského fondu obnovy Európskej únie a očakáva pôžičky a granty v hodnote približne 220 miliárd eur. (tasr)

Premiér Matovič hovorí, že za čudné výsledky testovania v Harmanci môžu zlé testy. „V Harmanci testovali testami Eko Test Covid od čínskej firmy Assure Tech z Hangzhou, ktoré nemajú nič spoločné s testami používanými pri plošnom testovaní, ktoré majú chybovosť pri určení falošnej pozitivity 0,32 % (podľa výrobcu) … a 0,05 % podľa testovania v Trenčíne = t. j. z 10 000 testovaných bolo chybne za pozitívnych označených 5 ľudí.“

Ukrajina zvažuje obnovenie výroby nákladných lietadiel Antonov-74. Chce ich dodať ozbrojeným zložkám. Lietadlo je schopné uletieť 4 600 kilometrov rýchlosťou 560 kilometrov za hodinu.

V rokoch 1985 až 2004 vyrobili 62 týchto lietadiel.

Ukrajina je aj konštruktérom najväčšieho dopravného lietadla na svete An-225.

V posledných rokoch však výrobu takmer zastavili pre vážnu ekonomickú krízu a prerušenie vzťahov s Ruskom, kde sa vyrábala významná časť komponentov. (čtk)

Taliansko-americká automobilka Fiat Chrysler (FCA) a francúzska PSA v sobotu oficiálne dokončili dlho očakávané spojenie. Vzniká tak firma Stellantis, ktorá je štvrtým najväčším výrobcom áut na svete.

Automobilky to oznámili cez spoločné vyhlásenie. V pondelok sa s akciami firmy začne obchodovať na burzách v Miláne a Paríži, v utorok v New Yorku.

Nová firma má 14 značiek áut, ročne by mala predať viac než osem miliónov vozidiel a zamestnávať viac ako 400 000 ľudí. Spoločnosti sa na fúzii v hodnote viac než 50 miliárd dolárov dohodli koncom roka 2019. (čtk)

Prečo všetci v Európe šetria, len slovenskí spotrebitelia míňajú v kríze viac? Úprimne, neviem, hovorí šéf výskumu NBS

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dobré leto nie je optimistický scenár, ale realistický, hovorí šéf výskumu NBS Martin Šuster o tom, kedy bude lepšie. „Dúfam, že v lete už budeme dovolenkovať aspoň na Slovensku. Dovtedy budú vysoko rizikové skupiny zaočkované. Leto navyše vírus spomalí, keďže aj koronavírus je sezónny.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať