Predsedu Aliancie Forróa vykázali z Ukrajiny, mal porušiť ukrajinský volebný zákon

Šéf strany Aliancia Krisztián Forró sa v stredu chystal na rokovanie s predstaviteľmi maďarskej menšinovej strany na Ukrajine Kultúrna organizácia Zakarpatských Maďarov v Užhorode. Slovensko-ukrajinskú hranicu však neprekročil, lebo mu v tom ukrajinskí policajti zabránili.

Forró sa dozvedel, že do 26. 10. 2023 má zákaz vstupu na Ukrajinu. Ukrajinské úrady ho dopredu neinformovali, že je na čiernej listine, a ani teraz mu neuviedli konkrétne dôvody.

Forró sa obrátil na slovenské ministerstvo zahraničných vecí, aby vyžiadalo od ukrajinskej strany vysvetlenie.

„Nikdy som nebol na Ukrajine a nerozumiem, o čo môže ísť,“ povedal Forró Denníku N.

Slovenské ministerstvo zahraničia poskytlo Denníku N krátke stanovisko o tom, že sa s Forróom spojili a ponúkli mu súčinnosť „pri objasnení okolností rozhodnutia ukrajinskej strany“.

Kyjev: Porušil volebný zákon

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že Krisztián Forró porušil ich volebný zákon. „Pán Krisztián Forró má zakázaný vstup na Ukrajinu od októbra 2020 pre porušenie volebného zákona Ukrajiny,“ napísal Denníku N hovorca ukrajinského ministerstva Oleg Nikolenko.

Z Kyjeva takisto potvrdili, že na žiadneho iného slovenského politika sa momentálne nevzťahuje takýto zákaz.

Ukrajinci nekonkretizovali, ako mohol Forró porušiť ich zákon, a nevie to ani Forró. „To by mala povedať ukrajinská strana,“ povedal Denníku N. „Ak by ma dopredu informovali, že ma vykázali z krajiny, k tomuto incidentu by nemuselo dôjsť. Aj preto by mali uverejniť zoznam takýchto osôb alebo aspoň by mali informovať ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo to môže oznámiť slovenským občanom. Je neakceptovateľné, že niekto ide z Európskej únie, zo Slovenska na Ukrajinu, a dozvie sa až na hranici, že nemôže vstúpiť do krajiny.“

Forró tvrdí, že o dôvode konania ukrajinských úradov sa chcel informovať na ukrajinskom konzuláte, ale zatiaľ nedostal odpoveď.

Aliancia poukazuje na to, že incident sa stal len deň po podpísaní spoločného vyhlásenia hláv dvoch štátov o podpore vstupu nášho východného suseda do Európskej únie. „Natíska sa tu otázka, či to Ukrajina myslí vážne so vstupom do EÚ,“ komentoval to Forró na Facebooku.

Vykázali už viacerých maďarských politikov

Podobné diplomatické konflikty medzi Slovenskom a Ukrajinou nie sú časté, oveľa častejšie sú však medzi Maďarskom a Ukrajinou, čo môže súvisieť aj s prípadom Krisztiána Forróa.

Kyjev v posledných dvoch rokoch vykázal viac vysokopostavených maďarských politikov, naposledy poslanca Fideszu Attilu Tilkiho, ktorého obviňovali z podpory separatizmu a zasahovania do vnútorných záležitostí Ukrajiny. Napísal to maďarský portál szabadeuropa.hu. Podobný osud postihol aj ďalšieho poslanca vládnej strany, ktorý chcel doručiť dary Maďarom žijúcim v Zakarpatskej oblasti, ale nemohol prekročiť hranicu.

Takisto zakázali vstup na tri roky splnomocnencovi vlády Istvánovi Grezsovi, ktorý má na starosti spoluprácu medzi maďarskou župou Szabolcs-Szatmár-Bereg a Zakarpatskou oblasťou a rieši aj maďarský program rozvoja materských škôl pre zahraničných Maďarov.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó si po vykázaní Grezsu predvolal ukrajinského veľvyslanca.

Podporili maďarskú stranu pred voľbami

Ukrajina zakázala vstup do krajiny dvom ďalším členom maďarskej vlády v roku 2020 po ukrajinských komunálnych voľbách. Minister zahraničia Dmytro Kuleba si vtedy takisto predvolal maďarského veľvyslanca. Tvrdil, že členovia maďarskej vlády porušili ukrajinský volebný zákon, keď podporili stranu maďarskej menšiny pred komunálnymi voľbami.

Ukrajinská strana podobne argumentovala aj v prípade Krisztiána Forróa. Forró v októbri 2020 naozaj nahral na Facebook video, v ktorom vyzval Maďarov žijúcich na Ukrajine, aby volili maďarskú stranu.

Môže byť toto video dôvodom, prečo sa Forró stal persona non grata na Ukrajine? „Je to možné, ale to by mali povedať oni. Ja to naozaj neviem,“ vraví šéf maďarskej strany.

Budapešť a Kyjev nie sú najlepší priatelia

Vláda Viktora Orbána má dlhodobo diplomatické konflikty s Ukrajinou, najmä pre otázky v súvislosti s postavením maďarskej menšiny v Zakarpatskej oblasti. Kyjev v roku 2017 prijal nový školský zákon, o ktorom Budapešť tvrdila, že je zameraný proti maďarskej menšine. Od schválenia tohto zákona vetuje Maďarsko prístupové rokovania Ukrajiny s NATO.

V roku 2019 ďalej skomplikoval vzťahy nový ukrajinský jazykový zákon, proti ktorému Maďarsko takisto protestovalo.

Kyjev zase obviňuje maďarských politikov zo separatizmu a zasahovania do vnútropolitických záležitostí krajiny.

Maďarsko štedro podporuje maďarské kultúrne organizácie a školstvo v Zakarpatskej oblasti a financuje aj množstvo infraštruktúrnych investícií.

Ukrajina síce neuznáva dvojité občianstvo, ale väčšina Maďarov v Zakarpatskej oblasti si zobrala aj maďarské občianstvo, ktoré pre nich znamená aj občianstvo Európskej únie. Ukrajinská vláda v marci naznačila, že by za určitých podmienok umožnili dvojité občianstvo okrem rusko-ukrajinského, no dvojitým štátnym občanom by zakázali výkon niektorých politických práv. To by znamenalo, že príslušníci asi 100-tisícovej maďarskej komunity by nemohli byť členmi politických strán ani zastávať štátne a politické funkcie.