Denník N

Motám sa tam ako naozajstný ja, vravel pri nakrúcaní Rudo Sloboda

Rudo Sloboda (vpravo) a János Bán vo filme Jara Riháka Albert, Albert. Foto - Dušan Dukát
Rudo Sloboda (vpravo) a János Bán vo filme Jara Riháka Albert, Albert. Foto – Dušan Dukát

Jaro Rihák pri filme Albert, Albert od začiatku vedel, že postavu Jána Lajčiaka zverí Rudovi Slobodovi. Dnes je to presne 20 rokov, čo tento výnimočný spisovateľ zomrel.

„Čo si sa zbláznil, Jaro, veď ja neviem hrať! Viem len písať, aj to nie vždy a nie bohvieako,“ povedal Rudo Sloboda, keď som ho požiadal, aby hral vo filme Albert, Albert postavu Jána Lajčiaka. Scenár som napísal podľa knihy Alberta Škarvana Zápisky vojenského lekára a jednou z najzaujímavejších postáv bol evanjelický farár Ján Lajčiak, filológ, sociológ a polyglot, pre Slovensko čudák. Lenže, kto by ho mal hrať? Od začiatku som myslel na Ruda.

„Ale veď mi ani nebude rozumieť. Ja zle artikulujem a meliem rýchlo ako guľomet Maxim.“ Zamyslel sa. „Hovoríš Lajčiaka? To je zas na druhej strane pekné. To bol jeden z najúžasnejších mudrlantov v tejto krajine. Všetkých akurát tak nasral. Ako ja…“ A tak sme sa dohovorili. Rudo prišiel na kostýmovú skúšku a Peter Čanecký ho skvele obliekol. Sako mal na holom tele a to, čo bolo vidno, nebola košeľa, len kaučukový golier a rukávy. Obraz chudoby sa mu páčil, rovnako ako pozornosť kostymérok.

Ukameňovaný spisovateľ? To nie je zlý koniec

„Ten Lajčiak sa tak naozaj obliekal? Aj ja sa niekedy doobliekam ako Indián, idem do mesta a v autobuse z Devínskej si všimnem, že nemám pod sakom košeľu, len tielko ako na spartakiáde. Ale nech! Ja sa nepotrebujem fintiť.“

Sedeli sme u neho v domčeku a ja som mu rozprával o postave Lajčiaka. Rudo po prvý raz povedal pár svojich replík. Bolo mi jasné, že voľba obsadiť Ruda bola dobrá, ale vedel som, že na pľaci bude ťažké nakrúcanie. „Tie vety o rozhorčení Lajčiaka zo života na Slovensku budem hovoriť presne podľa metódy Stanislavského. Ja ich ani nemusím prežívať ako herci, lebo ja tak žijem. Bojujem s tými somármi okolo, hádam sa s ľuďmi o Tomášovom evanjeliu, katolíkovi poviem, že Ježiš bol asi nejaký Ind, a keď hovorím o Judášovi, všetkým sa otvára vo vrecku nožík … No, keď bude film hotový, uvidíme. Možno nás oboch ukrižujú alebo aspoň ukameňujú. Zas na druhej strane, taký ukrižovaný alebo ukameňovaný spisovateľ, to nie je zlý koniec…“

Rudo sa najviac bál, že ho na pľaci chytí tréma, nepovie ani slovo a pokazí celé nakrúcanie. Ja som sa tváril akože je všetko v poriadku, ale desilo ma to určite viac ako Ruda. Pri predstave zaťatého a vystresovaného neherca, čakajúceho filmového štábu a zmareného filmovacieho dňa, som sa budil zo sna. Lenže hereckým partnerom Ruda Slobodu bol skvelý maďarský herec János Bán, hral Alberta Škarvana, – a bola to čistá nádhera! János hrával s nehercami, s Rudom si navyše padli do oka, a tak sa nakrúcanie premenilo na sústredenú prácu, kde Rudo zabudol, že nie je hercom, že existuje des trémy a podobné veci.

Obraz č. 15, dialóg Škarvana s Lačiakom v záhrade. Lajčiak: „Písal som dizertáciu o plurálových a duálových koncovkách v semitských menách a vrátil som sa z Paríža k hnoju … a v novinách mi kastrujú články!“ Rudo sa naklonil k Jánošovi a povedal: „Dobre sa mi tie dialógy hovoria, lebo to je akoby o mne. Serú ma vo vydavateľstvách, nemám peniaze a bývam v dedine v takej záhradnej búde, do akej iní dávajú motyky a rýle.“

Mne len bolo od prvej chvíle ľúto, že autentický Rudov hlas asi vo filme nebude. Rudo fakt strašne drmolil, zvyšky trémy dávali jeho vetám neskutočnú kadenciu. Keby sa nenarodil taký zázrak ako Stano Dančiak, neviem, kto by tie postsynchróny za Ruda mohol nahovoriť.

Všetci ma zdravia

Na nakrúcanie prišiel aj spravodajský televízny štáb a urobili pár rozhovorov. Po čase som sedel u Ruda v jeho domčeku Na Slovinci a Rudo hundral. „Tak ja keď mesiace a roky píšem a trápim sa s rukopisom, nikto o tom nevie a nikoho to nezaujíma, potom sa objavím na televíznej obrazovke, poviem pár slov a potom idem do samoobsluhy a všetci ma zdravia: Dobrý deň, pán Sloboda, videla som vás v tej kisni. Jak múdro ste oné hovorili. Jak sa máte a čo to dneska bude? Pólka rascového chleba, paštika májka, trenčanské párky s fazulú, desat deka debrecínky, to je šecko?“

Film Albert, Albert sme dokončili, na festivale v kanadskom Banffe mu obecenstvo postojačky tlieskalo (u nás menej a posediačky) a uvedomil som si, ako dobre, že postavu Lajčiaka hral Rudo. Obaja, on aj Lajčiak, za života v tejto krajine nehrali žiadnu hlavnú postavu. Keď zomrel Ján Lajčiak, našli v jeho slamníku dosť slušnú pozostalosť v uhorskej mene, ktorá v ten deň, 28. 10. 1918, prestala platiť. Vznikla republika. Neviem, čo sa našlo v posteli Ruda Slobodu, zrejme nič. Obaja však napísali niečo, čo sa dá čítať aj po rokoch. A obraz Ruda Slobodu je zachytený aj na pohyblivých obrázkoch. „Jak živý… motám sa tam po svete, ako naozajstný ja.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie