Denník N

Má 21, už teraz patrí k najlepším Slovenkám v histórii. Som len na začiatku, hovorí Atlétka roka Zapletalová

Emma Zapletalová. Foto – TASR
Emma Zapletalová. Foto – TASR

Atlétka Emma Zapletalová patrí k najväčším športovým talentom na Slovensku. V behu na 400 metrov cez prekážky skončila na olympiáde na 15. mieste, v júli presvedčivo vyhrala majstrovstvá Európy do 23 rokov. Jej víťazný čas 54,28 s je už teraz jedným z najhodnotnejších ženských výkonov v histórii slovenskej atletiky. V novembri získala ocenenie Atlét roka 2021.

21-ročná rodáčka z Nitry v rozhovore hovorí aj o tom:

  • aká dôležitá je všestrannosť budovaná v mladšom veku;
  • prečo musela vyhľadať pomoc mentálneho kouča;
  • ako sa stravuje a ako regeneruje;
  • aké zložité je dodržať medzi prekážkami nacvičený rytmus;
  • v čom ju motivoval súboj Vlhovej a Shiffrinovej.

Narodili ste sa v roku 2000. Prieskum, v ktorom sa starších ľudí pýtali, ako vnímajú vašu generáciu, ukázal, že ju považujú za lenivú a ľahostajnú. O vás však okolie a tréner hovoria presný opak, že vás musí v tréningu a zodpovednom prístupe skôr brzdiť. Je to pravda?

Stávalo sa mi to, hlavne keď som bola mladšia a chcela som viac, ako by bolo dobré a potrebné. Dni voľna boli pre mňa najťažšie. Tréner však dbá na postupnosť a systematickosť a dnes si už lepšie uvedomujem, prečo je to dôležité. Že treba aj oddychovať a byť trpezlivá, že všetko má svoj čas a svoj zámer.

Podľa štatistík ste začali s prekážkami vo veku 16 rokov.

Áno, v roku 2016, respektíve 2017. Zlomový však bol rok 2018, keď som splnila limit na juniorské majstrovstvá sveta aj na hladkej 400-vke a takisto v behu na 400 m cez prekážky. Spolu s trénerom sme sa rozhodli pre prekážky, pretože výkony, ktoré som na nich dosahovala, boli kvalitnejšie, a videli sme tak väčšiu šancu na úspech. Ukázalo sa, že sme sa rozhodli správne. Na majstrovstvách sveta som skončila piata. Vtedy sme sa zhodli, že toto bude moja hlavná disciplína.

Po výbornom výsledku však prišli problémy.

Na jeseň 2018 mi lekári diagnostikovali mononukleózu, čo bolo nepríjemné, no už na jar sa zdalo, že som sa z nej vyliečila. Vrátila sa mi nádej, že sa mi podarí pripraviť sa na juniorské majstrovstvá Európy 2019, čo bol môj veľký sen, keďže som na nich mala šancu získať medailu.

Keď sme však v apríli odcestovali na sústredenie na Makarskú a začali trénovať intenzívnejšie, moje telo to nezvládlo, úplne rezignovalo. Nevládala som dokonca ani regenerovať. Akoby mi vybuchol organizmus. Zjavne sa telo s vírusom ešte úplne nevyrovnalo.

Ako ste to zvládali?

Psychicky to bolo veľmi náročné. Bola som na sústredení, no nemohla som športovať, aj keď som veľmi chcela. Navyše som postupne strácala nádej, že sa stihnem pripraviť na sezónu. Neskôr som musela prijať, že na ME nevycestujem. Opäť nasledoval dlhý oddych a náročný návrat. Keď som začínala so základným tréningom a videla ostatných, ako finišujú s prípravou a začínajú pretekať, tiež mi to psychicky nepomáhalo.

Asi najťažší moment bol, keď som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Atletika

Behanie

Rozhovory

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie