Denník N

Štvrtina svetovej populácie v sebe nesie Kochovho bacila, hovorí vedkyňa, ktorá prispela k vývoju lieku na tuberkulózu

Biochemička Katarína Mikušová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Biochemička Katarína Mikušová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Biochemička Katarína Mikušová vysvetľuje, prečo sa tuberkulóza týka aj bohatých krajín, prečo sa nové antibiotiká „šetria“ na rezistentné kmene baktérií a ako sa krehké tuberkulózne pacientky dostali do literatúry 19. storočia.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

V rozhovore sa dočítate aj:

  • či môže mať človek Kochovho bacila a nevedieť o tom;
  • ako vznikajú nebezpečné rezistentné kmene TBC;
  • ako môže bakteriálna infekcia zničiť výsledky úspešnej operácie;
  • ako vyzeral život v sanatóriu v 19. storočí;
  • prečo umelci považovali tuberkulózu za romantickú.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Tuberkulóza je od polovice minulého storočia v Európe výrazne na ústupe, no stále patrí najsmrteľnejším infekciám sveta. Koľko ľudí na ňu ročne ochorie?

Odhaduje sa, že každoročne dostane tuberkulózu okolo 10 miliónov ľudí, no k liečbe sa v roku 2019 dostalo iba 7 miliónov ľudí a v minulom roku ešte o vyše milióna menej. Najväčšiu záťaž pritom nesú rozvojové krajiny. V najzasiahnutejších krajinách pribúda každoročne okolo päťsto prípadov tuberkulózy na stotisíc obyvateľov. To sú veľmi zlé čísla.

Aký problém predstavuje tuberkulóza pre Slovensko?

Zdá sa, že nie veľký, lebo máme okolo dvesto prípadov ročne. No práve kvôli tomu sa môže stať, že lekári na toto ochorenie pri diagnostike nemyslia. Jedna študentka našej fakulty sa s atypickou formou tuberkulózy trápila počas celej strednej školy. Až na špecializovanom pracovisku vo Vyšných Hágoch sa prišlo na to, že jej problémy spôsobuje TBC, a po nasadení liečby sa veľmi rýchlo začala cítiť lepšie.

Vedci varujú, že pandémia koronavírusu spôsobí aj rýchlejšie šírenie TBC. Tuberkulóza je bakteriálne ochorenie a covid-19 vírusové. Ako spolu súvisia?

Predpovede, že pandémia zhorší situáciu s tuberkulózou, sú už potvrdené. Súvisí to hlavne s dostupnosťou diagnostiky a liečby tuberkulózy v čase lockdownov. Správa WHO, ktorá vyšla asi pred dvoma týždňami, ukázala, že počet úmrtí na tuberkulózu za posledný rok vzrástol, hoci napríklad pri AIDS sa to nestalo.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako silne je tuberkulóza nákazlivá, napríklad v porovnaní so spomínaným covidom?

Neviem to dobre porovnať, lebo pri covide sa infekcia prejaví už o pár dní. Keď sa človek infikuje tuberkulózou, tak sa u neho jednak nemusí prejaviť a u veľkého množstva infikovaných sa ochorenie rozvinie až po niekoľkých týždňoch, mesiacoch či rokoch.

Takže môžem mať v sebe Kochovho bacila, ktorý spôsobuje tuberkulózu, a vôbec o tom nevedieť?

Áno, predpokladá sa, že zhruba štvrtina celosvetovej populácie nesie v sebe Kochovho bacila.

Asi málo ľudí ráta s tým, že v sebe nosia tuberkulózu. Čo vplýva na to, že bacil sa v tele prebudí?

Dva hlavné dôvody sú oslabená imunita a zlá výživa. Tuberkulóza sa aj dnes spája najmä s chudobou, podvýživou a zlými sociálnymi pomermi. V týchto podmienkach je imunitný systém oslabený a to môže spôsobiť, že ochorenie prepukne zo spiacej do aktívnej formy.

Ako zistím, či mám spiacu formu TBC?

Najbežnejšou diagnostikou je tuberkulínový test. V tomto prípade sa pod kožu pichne preparát z mykobaktérií, a ak má človek v sebe bacila TBC, na mieste vpichu sa vytvorí hrčka. Táto metóda však nie je veľmi presná, pretože zareaguje aj vtedy, keď je človek zaočkovaný vakcínou BCG (vakcína Bacillus Calmette–Guérin, ktorou sa do roku 2012 povinne očkovalo aj na Slovensku, pozn. red.). Takže najmä v našej populácii nemá veľkú výpovednú hodnotu. Existujú aj presnejšie testy, ktoré sledujú reakcie imunitných buniek v krvi.

Dobová kresba pľúc napadnutých TBC. Zdroj – University of Glasgow/Robert Carswell (1793–1857)

Očkovanie proti tuberkulóze je k dispozícii už niekoľko desiatok rokov. Prečo je tuberkulóza aj tak celosvetovým problémom?

BCG vakcína má tento rok sto rokov a veľmi nám v boji s tuberkulózou pomáha. Rôzne výskumy však ukázali, že ochraňuje najmä v detskom veku, a to najmä pri najzávažnejších formách tuberkulózy. Dospelých však neochraňuje dostatočne, preto sa vyvíjajú ďalšie očkovacie látky a asi šesť z nich to má veľmi dobre našliapnuté. Problémom je najmä to, že napriek rôznym sľubom a akčným plánom sa do tohto výskumu dáva veľmi málo peňazí.

Súvisí to s tým, že tuberkulóza sa spája najmä s chudobnými krajinami, ktoré sú na okraji záujmu?

Je to určite jeden z dôvodov. Najviac postihnuté časti sveta sú Afrika a juhovýchodná Ázia. Tuberkulózu neradno podceňovať, pretože veľkým problémom je aj rozvoj rezistentných kmeňov a ani rozvinuté krajiny nie sú od TBC ušetrené. Toto ochorenie môže dostať naozaj ktokoľvek.

Ako vzniká rezistencia na dostupnú liečbu?

Jedným z dôvodov je, že pacienti nedokončia liečbu. To je veľký problém pri všetkých bakteriálnych infekciách, no pri TBC to komplikuje, že liečba trvá pol roka. Počas tohto obdobia berie pacient až štyri druhy liečiv, ktoré majú aj nežiaduce účinky. Celé je to veľmi nepríjemné, no po pár týždňoch od zahájenia liečby sa pacient začne cítiť subjektívne oveľa lepšie. Môže sa teda stať, že liečbu preruší, a to je veľmi dobrá pôda práve na vývoj rezistentných foriem.

Keď niekto v chudobných častiach sveta musí živiť rodinu, asi mu ťažšie vysvetlíte, že aj keď sa cíti lepšie, musí ešte mesiace podstupovať vyčerpávajúcu liečbu. Ako sa tento problém rieši?

Už začiatkom 90. rokov sa prišlo na to, že priamy dozor nad tuberkulóznymi pacientmi môže veľmi prispieť k úspešnosti liečby. Tento prístup sa uplatňuje dodnes, čiže obrovskú úlohu zohrávajú zdravotnícke zariadenia a rôzni sociálni pracovníci, ktorí dbajú na dodržiavanie liečby a vysvetľujú pacientom, prečo je dôležité absolvovať ju celú. Aj tieto aktivity, bohužiaľ, okresala pandémia koronavírusu.

„Je veľmi smutné, že každoročne zomiera približne 1,5 milióna ľudí na liečiteľné infekčné ochorenie,“ hovorí Katarína Mikušová. Foto N – Tomáš Benedikovič

O koľko nebezpečnejšie sú pre ľudí rezistentné formy ochorenia?

Odhaduje sa, že z tých desiatich miliónov, ktorí sa každoročne nakazia, má asi pol milióna pacientov rezistentnú formu. Zatiaľ čo liečba obyčajných foriem choroby je väčšinou úspešná, v prípade rezistentných kmeňov je to menej ako 60 percent. A to sa bavíme iba o tých najjednoduchších formách. Pri komplikovanej rezistentnej tuberkulóze je úmrtnosť oveľa vyššia.

Dá sa vôbec liečiť infekcia, ktorá je odolná voči liekom?

Na rezistentné formy používame iné kombinácie liekov. Máme ich k dispozícii približne 20 a kombinujú sa v závislosti od kmeňa, ktorý pacienta napadol.

Ak človek nemá prístup k liečbe, aké sú šance, že tuberkulózu prežije?

Je šanca, že človek sa dostane z TBC aj za pomoci vlastnej imunity, ale risk je to priveľký. Odhaduje sa, že úmrtnosť na neliečenú tuberkulózu je 50 – 70 percent. Je veľmi smutné, že každoročne zomiera približne 1,5 milióna ľudí na liečiteľné infekčné ochorenie.

Aký zmysel mali sanatóriá v časoch, keď ešte neexistovala na tuberkulózu liečba?

Sanatóriá zažili veľký rozmach koncom 19. a začiatkom 20. storočia, keď sa prišlo na to, že tuberkulóza je infekčné ochorenie. Cieľom bolo jednak izolovať tuberkulóznych pacientov, aby chorobu nešírili, a zabezpečiť im podmienky, v ktorých malo telo aspoň nejakú šancu vyrovnať sa s infekciou samo.

Historický obrázok Wolkerovho odborného liečebného ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb v Tatranskej Polianke. Dnes Sanatórium Dr. Guhra. Zdroj – sanatoriumpolianka.sk

V sanatóriách bol prísny režim. Pacienti ležali väčšinu času vonku a nechávali sa ožarovať slnečným žiarením, dýchali čerstvý vzduch, mali pravidelnú stravu a podobne. V niektorých prípadoch to pomohlo, ale v mnohých nie. Navštívila som jedno bývalé sanatórium vo Švajčiarskom Davose, ktoré bolo určené pre vyššie vrstvy. Dnes je z neho hotel, a keď nám hovorili o jeho histórii, spomínali aj to, že ľudí, ktorí neprežili, zriadenci odvážali uprostred noci. Aby to nedeprimovalo ostatných pacientov.

Krv na vreckovke v dobovom filme nikdy neveští nič dobré. Má človek v takomto štádiu ešte šancu na vyliečenie?

Neviem to celkom posúdiť, keďže nie som lekárka. Každopádne to znamená, že už je poškodené pľúcne tkanivo. Dokonca aj u tretiny ľudí, ktorí tuberkulózu úspešne prekonali, toto poškodenie pľúc zostáva.

Tuberkulóza je v literatúre a filmoch spájaná s melanchóliou a je dosť často romantizovaná, aj keď na samotnej chorobe nič romantické nie je. Ako získala takúto povesť?

Myslím, že sa to spája najmä s epidémiou tuberkulózy v 19. storočí. Zomrel na ňu vtedy každý tretí človek v produktívnom veku. Tým pádom nejakým spôsobom postihla každú rodinu a všetky vrstvy obyvateľstva. Vrátane umelcov, ktorí svoj každodenný život premietali do svojich diel. Druhým dôvodom je, že ľudia chorí na TBC vyzerajú veľmi krehko. Sú chudí, bledí a od miernej horúčky im horia líca. Aj to pravdepodobne prispelo k tomu, že takéto krehké hrdinky boli zobrazované v romantických dielach. K istej mystifikácii tuberkulózy v umení prispelo aj to, že v tom čase ešte nebola vôbec pochopená. Predpokladalo sa, že môže byť dôsledkom Božieho trestu, alebo ide o dedičné ochorenie.

Fading Away (Miznutie), Henry Peach Robinson, kombinovaná tlač (1858). Zdroj – Wikipedia/Public domain

Tuberkulózu veda pochopila po objavení Kochovho bacila, ktorý ochorenie spôsobuje. Ako váš výskum tejto baktérie napomáha hľadaniu novej liečby na TBC?

Kochov bacil (Mycobacterium tuberculosis – pozn.red.) je veľmi výnimočná baktéria. Jednou z jeho charakteristických čŕt je špeciálna bunková stena, ktorá ho chráni. My sme skúmali to, ako prebieha jej výstavba.

Ako ste sa dostali do medzinárodného tímu, ktorý vyvíja nový liek na TBC?

V roku 2006 sme boli prizvaní do medzinárodného konzorcia ako experti na bunkovú stenu mykobaktérií (skupina baktérií, kam patrí aj Kochov bacil – pozn. red.). Náš výskum prispel k relatívne rýchlemu odhaleniu toho, ako pôsobí nová, veľmi účinná molekula, ktorá neskôr dostala názov makozinón.  Útočí totiž práve na výstavbu bunkovej steny Kochovho bacila.

Vedkyňa na konferencii v Indii. Zdroj – archív K.M.

Kedy môže byť liek na báze tejto molekuly komerčne dostupný?

Cesta k pacientovi je ešte dlhá. Momentálne je v druhej fáze klinického skúšania. Potom zrejme túto molekulu čaká osud ostatných nových liečiv proti TBC. Bude sa využívať prednostne na liečbu rezistentných kmeňov, ale zároveň budú prebiehať výskumy, ktoré môžu viesť k skráteniu režimu liečby TBC.

Kochov bacil patrí medzi mykobaktérie, aké ďalšie ochorenia spôsobujú?

Najznámejšia je lepra. Počet prípadov na toto ochorenie je okolo 200-tisíc a v súčasnosti je celkom dobre liečiteľná. V poslednej dobe však začína byť aj v rozvinutých krajinách problém s takzvanými netuberkulóznymi mykobaktériami, ktoré sú veľmi rezistentné voči liečbe. Môžu spôsobovať aj ochorenie pľúc, ale napádajú aj kožu alebo ďalšie mäkké tkanivá, v ktorých spôsobuje lézie.

Prečo ste sa rozhodli venovať skupine baktérií spôsobujúcich choroby, ktoré v Európe nestoja v prvej línii?

K tomuto výskumu ma doviedla náhoda. Začiatkom 90. rokov sme s rodinou odišli do USA, pretože manžel dostal v Colorade ponuku robiť výskum. Ja som tam najprv išla ako manželka a matka, ale po čase som si začala hľadať prácu. Tak som sa dostala k profesorovi Patrickovi Brennanovi, ktorý viedol skupinu zameranú na výskum Kochovho bacila. V tejto skupine boli imunológovia, genetici či chemici a ich spôsob práce ma úplne očaril.

Katarína Mikušová v laboratóriu v USA. Zdroj – archív K.M.

Po troch rokoch práce v jeho laboratóriu sme sa vrátili na Slovensko, ale dohodli sme sa, že o rok prídem nejaké experimenty dokončiť. Tieto moje výskumné pobyty v USA pokračovali ďalšie desaťročie. V priebehu nich sa nám s podporou profesora Brennana a mojej domovskej katedry podarilo vybudovať slušné laboratórium zamerané na výskum mykobaktérií aj na Slovensku.

Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko?

Dôvody boli skôr emocionálne ako racionálne. V Amerike sme mali skvelé podmienky na vedeckú prácu. Našťastie sme sa s manželom zhodli v tom, že chceme, aby naše deti vyrastali doma, pri starých rodičoch a mali kontakty s rodinou.

Nedávno ste sa stali laureátkou Ceny verejnosti v rámci ocenenia Eset science award. Ako vnímate záujem verejnosti o vedu počas súčasnej zdravotníckej krízy?

V prvom rade chcem vyzdvihnúť snahu tohto ocenenia ukázať, že aj na Slovenku sa robí svetová veda. Som naozaj poctená, že som sa dostala medzi finalistov a cenu verejnosti si extrémne vážim. Ja som sa zatiaľ stretla iba s pozitívnymi ohlasmi, ale v súčasnosti je pohľad na vedu veľmi polarizovaný. Od ľudí, ktorí sú jej zástancami a chápu jej výsledky, možnosti aj limitácie, až po ľudí, ktorí negujú absolútne všetko.

Katarína Mikušová preberá Cenu verejnosti na ESET Science Award. Foto – ESET Science Award/Linda Kisková Bohušová

Ako vidíte budúcnosť popularizácie a vedeckého vzdelávania verejnosti? Budeme sa vedieť poučiť z nedostatku kritického myslenia počas pandémie?

Myslím si, že popularizácia vedy je v tomto kľúčová. Obdivujem ľudí, ktorí to robia dobre, a vnímam v tomto smere svoje rezervy.

Deti sú odmalička zvedavé a pátrajú po tom, ako svet a príroda fungujú. To sú otázky, na ktoré hľadá odpovede aj veda. Preto rozmýšľam, kde sa to láme a kde sa z toho úprimného záujmu a zvedavosti vyvinie ignorancia vedeckých výsledkov. Myslím, že vzdelávanie nadšenými učiteľmi najviac prospieva tomu, aby boli výsledky vedy akceptované širokým obyvateľstvom.

Pozornosť vedcov momentálne smeruje k vírusom a problémom, ktoré nám môžu v budúcnosti spôsobiť. Akú hrozbu v tomto kontexte predstavujú baktérie?

Dosť závažnú. Veľa problémov spôsobujú rezistentné baktérie napríklad v nemocniciach. Predstavte si, že vykonávate úžasné a technicky náročné operácie, no celý výsledok vám môže zničiť infekcia, ktorú sa nedarí zvládnuť. Takéto infekcie spôsobujú jednak bežné patogény, ktoré sa stali rezistentnými, ale aj nové druhy, na ktoré zatiaľ nie sú dostupné účinné lieky.

Žiaľ, výskum antibiotík je veľmi neatraktívny. Stojí obrovské množstvo peňazí, a aj keď je liek konečne schválený, tak sa „šetrí“ na tie najhoršie infekcie spôsobené rezistentnými baktériami. Vlády by mali do tohto problému investovať oveľa viac ako v súčasnosti. Inak môže z bakteriálnych infekcií vzniknúť globálna hrozba.

Katarína Mikušová

Je biochemička. Venuje sa výskumu bacila Mycobacterium tuberculosis, ktorý spôsobuje tuberkulózu.  V minulosti pôsobila vo vedeckej skupine, ktorá sa zaoberala mykobaktériami na Coloradskej štátnej univerzite. Neskôr sa jej podarilo vybudovať špecializované laboratórium na výskum mykobaktérií aj na Katedre biochémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, na ktorej doteraz pôsobí. V roku 2006 bol jej tím prizvaný do medzinárodného konzorcia zameraného na vývoj liečiv proti tuberkulóze, kde prispeli k vývoju nového antituberkulotika – makozinónu. Liek je momentálne v druhej fáze klinického testovania.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

ESET Science Award

Podcast Denníka N

Príroda

Rozhovory

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie