Presťahovala celú moravskú dedinu do ulíc Londýna: Snažím sa spájať ľudí, čo sa nemajú radi, aj takých, ktorí sa neznášajú
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Česká umelkyňa Kateřina Šedá je známa svojimi originálnymi umeleckými projektmi, ktoré majú blízko k takzvanej „sociálnej architektúre“. Napríklad pred desiatimi rokmi presťahovala všetkých obyvateľov jednej moravskej dediny do ulíc Londýna, kde mali robiť svoje bežné denné činnosti. „Keď som s tým nápadom prišla, povedali mi, že som absolútne šialená. To si však obyčajne myslia všetci o každom mojom projekte,“ priznáva.
Šedá je len druhou Češkou, ktorá sólovo vystavovala v Tate Modern v Londýne. V rôznych krajinách sveta vytvorila množstvo verejných realizácií, ktoré sa niekomu môžu zdať na prvý pohľad ako banálne „eventy“, ale ich premyslenosť a hĺbka odhaľujú jasný zámer autorky. „Chcem, aby ľudia vystúpili zo seba, aby zabudli na samých seba. Čo najviac zabudnúť na seba a byť súčasťou niečoho, čo nás presahuje, je veľmi dôležitá súčasť všetkých mojich projektov,“ vysvetľuje v rozhovore.
Pred desiatimi rokmi ste v rámci projektu, ktorý ste realizovali pre britskú galériu Tate Modern, presťahovali 80 obyvateľov jednej moravskej dediny do ulíc centra Londýna, aby tam robili svoje bežné denné činnosti. Čo sa skrývalo za týmto nápadom?
Cieľom celého projektu bolo iniciovať nový typ voľného dňa – sviatku, ktorý by spojil určitú skupinu ľudí. Rozhodla som sa, že sa pokúsim presvedčiť všetkých obyvateľov jednej obce, aby počas piatich rokov v rovnaký deň roka nešli do práce, ospravedlnili svoje deti zo školy, zostali doma a všetci spoločne robili presne to, čo vymyslím ja.
Keď som s tým nápadom prišla, povedali mi, že som absolútne šialená. To si však obyčajne myslia všetci o každom mojom projekte.
Vybrala som si obec Bedřichovice, ktorá v súčasnosti spadá pod mesto Šlapanice neďaleko Brna. Jej obyvatelia ráno odchádzajú do Brna za prácou a vracajú sa až večer, doma v podstate len prespávajú. Je väčšia pravdepodobnosť, že sa stretnú v Brne, ako tam, kde žijú. Napadlo mi, že by som mohla obec presunúť do iného mesta. Najprv som si vybrala Prahu, neskôr som zvažovala Olomouc, no potom som dostala ponuku od Tate Modern, aby som zrealizovala nejakú performanciu priamo v Londýne. Vtedy mi napadlo, že presunom do Londýna by sa pre ľudí z tejto obce zmenil aj jazyk, pretože by sa zrazu
