Denník N

O čom sa sporia vysoké školy a štát? Akademici hovoria o politizácii, odborníci o vyvetraní univerzít

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak sa vysoké školy a štát nedohodnú na novele vysokoškolského zákona, môže byť vážne ohrozených viac ako 200 miliónov eur z plánu obnovy, ktoré sú určené na reformu vysokých škôl.

Vysoké školy sú v štrajkovej pohotovosti a vyhlasujú, že vedenie ministerstva školstva stratilo ich dôveru. Hovoria o politizácii či potláčaní akademických slobôd a študenti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského už na stredu ohlásili protestný pochod centrom Bratislavy.

Akademici protestujú proti novele vysokoškolského zákona, ktorú ministerstvo školstva pripravovalo viac ako rok a koncom októbra ju predložilo verejnosti na pripomienkovanie. Novela prináša pre vysoké školy veľké zmeny v manažmente.

Kým vysoké školy tieto zmeny vnímajú ako likvidáciu ich slobody, viacerí odborníci na vysoké školstvo sa pridávajú skôr na stranu ministerstva školstva. Tvrdia, že univerzity sa zacyklili v svojom prostredí a potrebujú vyvetrať. Tvrdia takisto, že keby táto novela platila dnes, tak by nemohlo dôjsť ku kauze na Slovenskej technickej univerzite, ktorá sa stala minulý rok.

Do vysokých škôl sa pustia ľudia zvonku

Novela prináša zjednodušene dve veľké zmeny. Po prvé, posilňuje vplyv osobností z verejného života, ktoré sedia v správnej rade. Po druhé, dáva viac manažérskych právomocí rektorovi.

Oslabuje sa tak dnes najsilnejší orgán na vysokých školách – akademický senát. V ňom sú rovnako zastúpené všetky fakulty vysokej školy, ktoré rozhodujú skoro o všetkom.

Prvou veľkou zmenou je posilnenie postavenia správnej rady. Tento orgán má vo vedení vysokých škôl špecifickú úlohu, mal by jej sprostredkovať kontakt so svetom a prepojenie s verejným záujmom. V správnej rade sedia osobnosti verejného života – politici zo štátnej aj regionálnej politiky alebo ľudia z podnikateľského sveta.

Správna rada mala doteraz skôr zanedbateľné kompetencie, novela jej teraz chce dať väčší hlas. Jej členovia by mali byť hlavným partnerom rektora pri nakladaní s peniazmi. Správna rada by rektorovi schvaľovala rozpočet alebo narábanie s väčším majetkom.

Práve toto považujú vysoké školy za zásadné narušenie samosprávy. Polovica členov v správnej rade je totiž dosadená ministerstvom školstva. Do správnej rady Univerzity Komenského sa dokonca dosadil sám minister Branislav Gröhling z SaS. Podľa návrhu novely by to však už nebolo možné – členom by nemohli byť osoby vo výkone verejnej funkcie či zamestnanci ministerstva školstva.

Akademici sa obávajú, že cez správnu radu môžu mať dosah na rozpočet a majetky školy ľudia politicky dosadení rezortom školstva. Napríklad tak, že by mohla rozhodnúť o predaji niektorej z budov vysokej školy, tvrdí Martin Putala, predseda Rady vysokých škôl.

Štátny tajomník ministerstva školstva Ľudovít Paulis však argumentuje, že správna rada môže iba schvaľovať rozhodnutia rektora, čiže sama od seba nemôže žiadnu budovu predať.

Štátny tajomník Ľudovít Paulis. Foto N – Tomáš Benedikovič

Akademici rozhodujú sami o sebe

Ako to vidia odborníci? Vladimír Šucha, Renáta Hall či Fedor Blaščák sa zhodujú – vysoké školy potrebujú pustiť do svojho riadenia vplyv ľudí zvonku.

Hlavným dôvodom je podľa nich slabá kvalita slovenských vysokých škôl. Až 21 percent mladých Slovákov študuje v zahraničí, čo je podľa Šuchu 6 až 7-násobne viac ako u našich susedov. Až 37 percent absolventov nepracuje v odbore, ktorý vyštudovali, čo je štvrtá najhoršia pozícia v OECD.

Podľa odborníčky na vysoké školstvo Renáty Hall je zase zlým ukazovateľom, že veľká časť slovenských akademikov je na svojej vysokej škole od bakalára až do dôchodku – majú teda minimálne skúsenosti z iných univerzít. „To prostredie sa do seba veľmi uzatvára,“ komentuje Hall. Aktuálne pracuje v Slovenskej akreditačnej agentúre pre vysoké školstvo, svoje názory však nehovorí za agentúru.

Renáta Hall tri roky skúmala slovenské vysoké školy v projekte To dá rozum a v záverečnej analýze ešte pred rokom skonštatovala, že kompetencie správnej rady by sa mali posilniť a mala by sa podieľať aj na výbere rektora.

„Ľudia v akademických orgánoch by mali rozhodovať o akademických otázkach. Dnes sú oveľa viac zatiahnutí do riadenia – do ekonomických či personálnych otázok,“ vysvetľuje Hall.

Podľa Vladimíra Šuchu je vstup ľudí zvonku kľúčový preto, aby sa akademické prostredie viac otvorilo. „Univerzita nemôže fungovať tak, aby jej drvivá väčšina funkcionárov bola len zo svojho vnútorného prostredia, takto sa iba zacyklí do seba,“ hovorí Šucha, ktorý v roku 2010 neúspešne kandidoval aj na rektora Univerzity Komenského. Spolupracoval aj na tvorbe vysokoškolských reforiem pre plán obnovy.

Podľa troch odborníkov je takisto v poriadku, že správna rada schvaľuje rozpočet. Teraz platí, že o rozpočte rozhoduje akademický senát, a to znamená, že rozhoduje sám o sebe, upozorňuje Vladimír Šucha.

Blaščák to opisuje na príklade. Predstavte si, že rektor chce pripraviť rozpočet. Každá fakulta sa bije o svoj podiel, a ak rektor chce, aby mu akademický senát tvorený zástupcami každej fakulty rozpočet schválil, musí každému vyhovieť. Má len veľmi malý priestor na to, aby robil zásadné škrty – napríklad nevýkonným odborom či fakultám.

„Členovia správnej rady budú používať objektívnejšie kritériá pre delenie rozpočtu, nebudú sa pozerať na svoje inštitucionálne záujmy, ale na prospech celej univerzity,“ dopĺňa ho Šucha.

Navyše verejné vysoké školy z veľkej väčšiny platí štát, preto by podľa odborníkov mal mať verejný záujem na vysokej škole slovo. „Verejné vysoké školy platí táto republika z 80 až 90 percent, má právo mať na vysokých školách slovo pri prerozdeľovaní verejných zdrojov,“ pripomína Blaščák.

S tým nesúhlasí rektor Univerzity Komenského Marek Števček, podľa ktorého sú vysoké školy kontrolované už dosť. „Ak považujeme potrebu kontroly nakladania s verejnými financiami za dôvod navrhovanej novely, rád by som zdôraznil, že verejné vysoké školy už v súčasnosti kontroluje celý rad verejných autorít – ministerstvá, NKÚ, ÚVO,“ tvrdí rektor najstaršej a najväčšej univerzity na Slovensku.

Navyše podľa vysokých škôl ľudia zvonku nepoznajú tak dobre potreby univerzity ako akademici zvnútra, a preto by správna rada nemala mať až tak zásadne zvýšené kompetencie.

Zdá sa však, že by sa mohol nájsť kompromis. A to v tom, kto bude dosadzovať členov správnej rady. Podľa návrhu novely by polovicu členov malo dosadiť ministerstvo školstva, kompromisné scenáre pripúšťajú rôzne možnosti obsadzovania týchto postov. Dosadzovanie sa môže napríklad rozdeliť na tretiny – tretinu by mohlo mať ministerstvo, tretinu akademický senát a tretinu Rada vlády pre vedu, techniku a inovácie. Štátny tajomník ministerstva školstva Ľudovít Paulis pripúšťa, že v tomto sa môže nájsť kompromis.

Naznačuje to aj rektor Univerzity Komenského Števček. „S posilnením kompetencií správnej rady v strategickom rozsahu nemám problém, no je potrebné zabezpečiť jej nezávislosť od politickej moci,“ hovorí a dodáva, že „tvorba nových správnych rád nemôže byť zverená ministrovi školstva“.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Rektora by si nemohli voliť už len akademici

Akademikom ešte viac prekáža, že správna rada by mohla podľa novely zasiahnuť do voľby rektora. Toho teraz volí iba akademický senát. Rektor Univerzity Komenského tvrdí, že je to otázka princípu. „Rektora má voliť akademická obec, ktorej sa zodpovedá. To je zásadné prerogatívum akademického sveta, ktoré je pre nás mimoriadne dôležité,“ tvrdí Marek Števček.

Z tejto zmeny však nechce ustúpiť ani štát. „My si myslíme, že tento návrh je správny a posunie vysoké školstvo dopredu. A keď si to niektorí rezprezentanti vysokých škôl nemyslia, tak ma to mrzí,“ hovorí Paulis.

Podľa Martina Putalu by kompromisom mohlo byť, že správna rada by sa vyjadrila ku kandidátom na rektora a o tých by rozhodoval iba senát. Podľa neho sa na tom pôvodne zhodli aj s ministerstvom školstva.

Väčšinu hlasov pri voľbe rektora by stále mal akademický senát, ale odborníci pripomínajú, že voľby rektora boli v posledných rokoch tesné a správna rada by mohla byť „jazýčkom na váhach“.

Podľa Vladimíra Šuchu sa tým voľba rektora otvorí viac verejnosti. „Aspoň trochu sa tým rozriedia všelijaké vnútroakademické dohovory, aliancie a koalície,“ vysvetľuje Šucha.

Rektor si môže vyberať stredný manažment

Ďalšou dôležitou zmenou je posilnenie pozície rektora – manažéra. Ten má v terajšom systéme veľkú zodpovednosť, no bez schválenia senátu nemôže spraviť skoro nič. Po novom by si mohol sám vyberať napríklad najbližší tím, teda prorektorov, s čím súhlasia aj vysoké školy.

Podľa Fedora Blaščáka je však pre vysoké školy kľúčovou zmenou to, že rektor má dosah na svoj „stredný manažment“ – teda fakulty a ich šéfov, dekanov.

Teraz sú vysoké školy riadené komplikovane, Blaščák to nazýva ako konfederácia fakúlt. Každá fakulta je malá pevnosť – rozhoduje sama o sebe, má svoj akademický senát, ktorý volí dekana fakulty.

Novela zákona chce systém zjednodušiť a vysokým školám napríklad nepredpisovať, ako sa majú členiť. Pokiaľ chcú, môžu pokračovať v terajšom systéme, ale môžu si ho aj zrušiť.

Dekana fakulty by však už po novom nemali voliť jeho zamestnanci vo fakultnom akademickom senáte, ale vedenie celej vysokej školy. Podľa novely by mala dekana voliť výberová komisia, ktorej jedného člena nominuje rektor, dvoch akademický senát a dvoch správna rada.

S tým vysoké školy nesúhlasia. „Súhlasím s posilnením kompetencií rektora v oblasti vyvodzovania zodpovednosti, no voľbu dekana musí zrealizovať jeho akademická obec – to je ten prvok samosprávnosti, ktorý nesmieme ignorovať,“ tvrdí rektor Števček.

„Fakulta takisto v mnohých prípadoch koná ako orgán verejnej moci, je preto potrebné, aby na jej čele stál orgán dotovaný primeranými decíznymi kompetenciami. Nevidím najmenší dôvod, aby sa po stáročia zaužívaná terminológia menila,“ argumentuje Števček.

„Teraz je univerzita pre rektora prakticky neriaditeľná,“ hovorí Fedor Blaščák a naráža na komplikovaný systém fakultných senátov. Ak by mal po novom rektor dosah na výber dekanov, podľa Blaščáka je to úplne iná hra. „Predstavte si rektora vizionára, schopného človeka. Po novom by to mohol efektívne preniesť do štruktúry riadenia,“ hovorí.

Blaščák bol hovorcom na Slovenskej technickej univerzite práve v čase, keď si prechádzala kauzou na Fakulte informatiky a informačných technológií. Novozvolený dekan tam prepustil svojich kritikov a ovládol ju. Vtedajší rektor Miroslav Fikar ho chcel odvolať, ale ukázalo sa, že rektor ani ministerstvo školstva nemalo takmer žiadne kompetencie na to, ako zasiahnuť do toho, čo sa na fakulte deje.

„Tieto zmeny v riadení adresujú presne to, čo sa stalo na FIIT. Tam sa ukázala esencia problému riadenia vysokých škôl,“ hovorí Blaščák. Podľa neho by sa táto kauza na fakulte nestala, pokiaľ by už vtedy platila navrhovaná novela.

Ak sa nedohodnú, môžeme prísť o peniaze z plánu obnovy

Na spornú novelu sú naviazané aj veľké peniaze z plánu obnovy. Ten iba na reformu vysokých škôl vyčlenil viac ako 200 miliónov eur. Slovensko si vytvorilo aj semafor plnenia úloh plánu obnovy a reforma vysokých škôl má zatiaľ ako jediná červenú farbu, kde je čerpanie peňazí vážne ohrozené.

Ak sa štát a vysoké školy nedohodnú na zreformovaní riadenia, o stovky miliónov eur môžeme prísť. V pláne obnovy sme sľúbili nielen to, že parlament schváli novelu zákona, ale aj konkrétne reformy.

„Novela zákona o vysokých školách by mala posilniť kompetencie rektora a správnej rady, ktorej zloženie sa má zreformovať, mal by sa zmeniť spôsob voľby rektora, otvoriť mechanizmus funkčných miest a mali by sa zjednodušiť požiadavky na vnútorné usporiadanie akademickej samosprávy, pričom by mala byť zabezpečená autonómia škôl a sloboda vedeckého bádania,“ tvrdia zo sekcie plánu obnovy, ktorá funguje priamo na úrade vlády.

Podľa nich sa Európska komisia bude pozerať aj na to, čo je v novele napísané. „Nielen tieto atribúty reformy bude Európska komisia posudzovať. Bude teda kladený dôraz aj na kvalitatívne splnenie dohodnutých reforiem a investícií, o konkrétnych špecifikách sa s Európskou komisiou rokuje bilaterálne,“ vysvetľuje sekcia.

Otázka je, či budeme potrestaní za to, že novelu nestihneme prijať načas. V pláne obnovy sme sa k tomu zaviazali do konca roka, už teraz je jasné, že to tak nebude. Štátny tajomník Ľudovít Paulis vysvetľuje, že do konca roka by mala novelu schváliť aspoň vláda.

Novela by sa mohla stihnúť schváliť aspoň do času, keď bude Slovensko podávať prvú žiadosť na platbu, to by sa malo stať v apríli. V sekcii plánu obnovy tvrdia, že s Európskou komisiou rokujú napríklad aj o tom, „ako je možné postupovať v prípade, ak sa dané míľniky splnia aspoň do času podania žiadosti“.

„Stále však platí, že nesplnenie čo i len jedného míľnika v rámci žiadosti môže ohroziť alebo oddialiť celú platbu,“ dodáva.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Branislav Gröhling

Plán obnovy EÚ

Školstvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie