Denník N

O čom sa sporia vysoké školy a štát? Akademici hovoria o politizácii, odborníci o vyvetraní univerzít

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak sa vysoké školy a štát nedohodnú na novele vysokoškolského zákona, môže byť vážne ohrozených viac ako 200 miliónov eur z plánu obnovy, ktoré sú určené na reformu vysokých škôl.

Vysoké školy sú v štrajkovej pohotovosti a vyhlasujú, že vedenie ministerstva školstva stratilo ich dôveru. Hovoria o politizácii či potláčaní akademických slobôd a študenti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského už na stredu ohlásili protestný pochod centrom Bratislavy.

Akademici protestujú proti novele vysokoškolského zákona, ktorú ministerstvo školstva pripravovalo viac ako rok a koncom októbra ju predložilo verejnosti na pripomienkovanie. Novela prináša pre vysoké školy veľké zmeny v manažmente.

Kým vysoké školy tieto zmeny vnímajú ako likvidáciu ich slobody, viacerí odborníci na vysoké školstvo sa pridávajú skôr na stranu ministerstva školstva. Tvrdia, že univerzity sa zacyklili v svojom prostredí a potrebujú vyvetrať. Tvrdia takisto, že keby táto novela platila dnes, tak by nemohlo dôjsť ku kauze na Slovenskej technickej univerzite, ktorá sa stala minulý rok.

Do vysokých škôl sa pustia ľudia zvonku

Novela prináša zjednodušene dve veľké zmeny. Po prvé, posilňuje vplyv osobností z verejného života, ktoré sedia v správnej rade. Po druhé, dáva viac manažérskych právomocí rektorovi.

Oslabuje sa tak dnes najsilnejší orgán na vysokých školách – akademický senát. V ňom sú rovnako zastúpené všetky fakulty vysokej školy, ktoré rozhodujú skoro o všetkom.

Prvou veľkou zmenou je posilnenie postavenia správnej rady. Tento orgán má vo vedení vysokých škôl špecifickú úlohu, mal by jej sprostredkovať kontakt so svetom a prepojenie s verejným záujmom. V správnej rade sedia osobnosti verejného života – politici zo štátnej aj regionálnej politiky alebo ľudia z podnikateľského sveta.

Správna rada mala doteraz skôr zanedbateľné kompetencie, novela jej teraz chce dať väčší hlas. Jej členovia by mali byť hlavným partnerom rektora pri nakladaní s peniazmi. Správna rada by rektorovi schvaľovala rozpočet alebo narábanie s väčším majetkom.

Práve toto považujú vysoké školy za zásadné narušenie samosprávy. Polovica členov v správnej rade je totiž dosadená ministerstvom školstva. Do správnej rady Univerzity Komenského sa dokonca dosadil sám minister Branislav Gröhling z SaS. Podľa návrhu novely by to však už nebolo možné – členom by nemohli byť osoby vo výkone verejnej funkcie či zamestnanci ministerstva školstva.

Akademici sa obávajú, že cez správnu radu môžu mať dosah na rozpočet a majetky školy ľudia politicky

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Branislav Gröhling

Plán obnovy EÚ

Školstvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie